Návrat ✓

44. kapitola

Pomaly som kráčala so sklonenou hlavou smerom do lesa. Moje myšlienky boli ako splašené a snažila som sa zadržať slzy.

Musela som byť silná. Nemohla som dať na sebe poznať, že som teraz najviac zraniteľná. Vedela som, že Kyle je už dávno v mojej hlave a všetko pozorne sleduje. Chcela som použiť vlčiu frekvenciu, ale tá akosi prestala fungovať. Nechápala som prečo, no táto informácia ma dosť rozhodila.

Moja vlčica bola však v pozore. Na všetko na upozorňovala. Bola som za to rada, že aspoň niekto dáva pozor, pretože ja som bola momentálne neschopná.

Než ma však stihla upozorniť, všimla som si muža, ktorý sa opieral o strom. Na chvíľu sa mi zazdalo, že som ho už niekde videla. Poriadne som si ho prezrela. Vyzeral veľmi mlado. Odhadovala som jeho vek tak na dvadsaťšesť rokov.

' Jeho sme naháňali.' ozvala sa moja vlčica a ja som len nechápavo zdvihla obočie. Ale potom mi to došlo. Vyhnanci boli meňavci a tým, že bol starší, maskoval svoju identitu. Bol to rozhodne on!

,, To ti trvalo! Šéf sa ťa už nevie dočkať! " povedal otrávene a chytil ma za ruku. Začal ma za ním ťahať. Miesto, kde madržal, mi spôsobovalo jemné mravčanie na pokožke, ktoré sa zmenilo na pálenie. Bolo mi to strašne nepríjemné!

,, Mohol by si ma pustiť? Neujdem" pozrela som na neho vraždiacim pohľadom, ale on sa ani neotočil. Pozbierala som všetku svoju silu a trhla sebou. Moja ruka bola konečne voľná.

,, Ak sa ma ešte raz dotkneš, zlomím ti väzy. " zavrčala som a vrazila mu do hrude. On dal ruky do obranného gesta. Len som sa zamračila a obaja sme pokračovali v ceste.

Našťastie to bolo už v tichosti.

***
,, Prečo som toto nikdy nevidela?" nechápavo som sa opýtala, keď som sa objavila v nejakej jaskyni. Bolo tu celkom chladno, ale výhľad bol na celý les. Dokonca som zbadala aj našu vilu.

,, Maskujeme to." odvrkol mi nejaký chlap, ktorý ma viedol hlbšie do jaskyne.

Čím hlbšie sme šli, tým bola väčšia tma. Celú cestu som si prehrávala v myšlienkach, aby Kyle vedel, kde sa nachádzame.

,, Šéfe, priniesli sme ju."

,, Vy? Prišla som sama! " zamračila som sa a pozrela sa na muža, ktorý stál oproti mne. Mohol mať tak štyridsať rokov ak nie aj viac. Jeho vlasy.. No teda veľa vlasov už nemal, ale aspoň tie, ktoré mu ostali, boli slabo hnedé. Bol celkom nízky a zavalitý. Pôsobilo to celkom vtipne.

,, Nebuď drzá a poď. " strčil do mňa ich šéf a ja som padla na kolená. V duchu som na neho hovorila všetky kliatby, no radšej som držala jazyk za zubami.

,, Postav sa!" s nevôľou som sa postavila a nasledovala ho. Mala som chuť ho roztrhať a odtrhnúť mu hlavu od tela.

Mala som pocit, že ideme ešte hlbšie. Išli sme úzkou chodbou, v ktorej bola tma a vlhko. Všade naokolo boli len studené kamene a pod nohami vŕzgal štrk.

Po chvíľke chôdze, ak nerátam to, že som dvakrát zakopla a raz sa šmykla, sme dorazili do väčšej okrúhlej miestnosti. Neuveríte z čoho boli steny. Z kameňa!

Môj zrak mi však okamžite padol na spriaznené duše, ktoré sedeli pri stene a boli spútané. Zrakom som hneď vyhľadala Haven a Alex. Keď sa nám stretli pohľady, nechápavo sa na mňa pozreli, ale ja som sa len jemne pousmiala.

,, Kedy začneme? " obrátila som sa na šéfa.

,, Čo?"

,, Kedy mi plánuješ vziať moc. " žmurkla som na neho a on sa na mňa prekvapene pozrel.

,, Ako.. Ako o tom vieš?"

,, Som predsa luna s darom ak si zabudol. "

,, Oh jasné. No.. Za pár hodín bude mesiac čo najviditeľnejší. Vtedy bude najlepšia príležitosť. Zatiaľ ostaneš tu. " zákerne sa usmial a ja som si povzdychla.

Posadila som sa k stene, o ktorú som si oprela hlavu. Privrela som oči a spustila zabránu, ktorá má delila od jeho myšlienok.

Aspoň takto sme mohli byť v kontakte.

Ahooojtee ❤️ chceli by ste niektoré konečné časti aj z pohľadu Kyla? 💔