Návrat ✓

36. kapitola

Utekala som za ním a aj ja ako luna som mala problém dohnať ho. V jednej chvíli sa mi zdalo, ako keby sa stráca v tieni.

Stále mi však na tomto niečo nesedelo. Neznámy vlk bežal k opačným hraniciam svorky. Vedela som, že sa ma snaží nalákať do pasce.

Potrebovala som sa však k nemu dostať bližšie, aby som aspoň na malý moment zachytila jeho pach. Bolo to zvláštne, pretože aj napriek tomu, že som bežala, pripadala som si, ako keby bežím na bežiacom páse.

Nebudem vám klamať. Skoro som ho už mala. Potešila som sa, keď som zachytila jeho pach, no zároveň som sa zhrozila, keď mi len tak z ničoho nič zmizol pred očami.

Zastala som a poobzerala sa. Dokonca aj Melanie bola zmätená, pretože pach, ktorý sme zachytili, už  nebolo cítiť.

Do nosa mi udierala vôňa lesa. Zmes listov a ihličia. Nespokojne som zavrčala a rozutekala sa smerom k mojej svorke.

Celú cestu som rozmýšľala nad neznámym vlkom. Dokonca jeho pach nevoňal nijak. Ako keby sa ho snažil skryť. Je to vôbec možné? Je možné zamaskovať svoj pach?

Navyše, ako je možné, že len tak z ničoho nič zmizol? Stále som ho videla pred sebou. Raz som žmurkla a už bol preč.

'Nemám z toho dobrý pocit Clary.'

Ani ja nie Mel. Vrátime sa naspäť do svorky.

' Mám pocit, ako by nás niekto sledoval. Nikoho však nevidím a ani necítim.'

Myslím, že sme našli vyhnancov.

' Skôr oni našli nás.'

Bežme domov. Hneď!

Nepríjemné pocity sa stále stupňovali. Už aj ja som pociťovala, že niečo nie je v poriadku. No aj napriek tomu som utekala ďalej. No mala som pocit, že nebezpečenstvo číha z každej strany.

' Clary, myslím si, že nezaútočia. Veď predsa aj Alex a aj Haven boli v ľudskej podobe.'

Nebadane som prikývla hlavou a ešte viac som pridala. Niečo však z boku do mňa prudko narazilo.

Nestihla som si všimnúť, čo to bolo. No náraz bol taký prudký, že ma odhodilo o pár metrov ďalej.

Cítila som, že mám celý môj bok pomliaždený a na toto budem určite potrebovať Alberta. Dokonca som zacítila aj krv. Jemná dávka vystrašenosti mi spôsobila, že som necítila žiadnu bolesť. Adrenalín mi ju zatieňoval.

Mel, hlavne sa nepremeň. Viem, že ťa to musí bolieť, ale spolu to zvládneme.

'Pokúsim sa Clary.'

Z posledných síl som sa zdvihla. Periférnym videním som zbadala okolo pár tieňov, no radšej som sa tým nezapodievala.

Vbehla som do svorky. Vlci sa potulovali po celom dvore, Kyla som však nikde nevidela.

Konečne som sa premenila na človeka a všimla si, že mi z ramena tečie krv.

,, Luna! Ste v poriadku?! Preboha vy krvácate! Poďte luna, podopriem vás. "

,, Sss. Au. Ďakujem." pokúsila som sa o milý úsmev, ktorý som venovala Lukasovi, bojovníkovi našej svorky.

,, Ešte raz ďakujem, ďalej to už zvládnem. " povedala som mu, keď sme stáli pred vchodom do vily.

S hlasným povzdychom som sa posadila na gauč. Celý môj pravý bok strašne pulzoval a rameno ani nevravím. Zavrela som oči a oprela si hlavu o vrch gauča.

Kyle?

' Clary, kde si?'

Prídi do obývačky prosím.

Ďalej už neodpovedal. Netrvalo to ani minútu a už stál oproti mne.

,, Preboha, čo sa stalo? Prečo mi vždy takto utekáš? Vieš aké je to frustrujúce? Strašne som sa o teba bál! Kurva! " trafil rukou do dreveného stola, na ktorom ostala malá prasklinka.

,, Ja viem, ja viem! Prosím ťa, zavolaj Alberta, pretože sa nehojím!"

,, Vyzleč si tričko. "

,, Čo? Nie Kyle, prosím.."

,, Vyzleč si to tričko! " zvýšil hlas a ja som zakňučala. Pomaly som si vyzliekla tričko a on s napätím na mňa pozeral.

,, Preboha Clary. " zhrozil sa, keď uvidel môj bok. Tvár mi vzal do dlaní a dal mi nežný bozk. Kúsok sa odtiahol a venoval mi bozk na čelo.

,, Už nikdy mi neujdi. Rozumieš? Nikdy." zašepkal, chrapľavým hlasom.

Neviem ako to spravil, no mala som pocit, ako keby si ma k sebe pripútal.

Trošku ma aj mrzelo, že som len tak zmizla za neznámym vlkom. Predsa len som Kylovi spôsobila určite dosť veľký strach a ani mne by sa nepáčilo, keby on zmizne a vráti sa poranený. Navyše už dávno sme nemali s Kylom čas pre seba.

,, Rozumiem. " šepla som a jemne sa usmiala.

,, Kyle? Ty sa točíš. Myslím.. Myslím že omdliem."

,, Čo? Nie, nie, nie. Už ďalší krát nie! Buď tu pri mne Clary! " zavrčal. Snažila som sa nechať oči otvorené, ale nešlo to.

Keď ma vzal na ruky, akoby všetko zo mňa opadlo. Cítila som sa v bezpečí.

Vedela som, že pokojne môžem zavrieť oči.

No lásky, tu máte časť 🥰 Som rada, že som sa k nej už konečne dokopala 😅😂❤️