Návrat ✓

31. kapitola

Až neskôr som si všimla, že vždy keď pomyslím na Kyla,  sa môj prívesok z mesačného kameňa jemne rozžiari. Presne tak, ako svetlušky za tmavej noci.

Nechápala som tomu. No potom mi v hlave odzneli slová, ktoré mi povedala bohyňa Zeme. Všetko sa dozviem v pravý čas.

,, Clary! " započula som kričiaceho Kyla. Teda vlastne neviem, či kričal. No v mojich ušiach to znelo ako hlasná ozvena.

Pomaly som zo seba dala dole prikrývku a postavila sa na nohy. A teda poviem vám, to bol pocit! Doslova som sa cítila, ako keby som sa po troch rokoch postavila prvýkrát z invalidného vozíčka.

Spravila som jeden krok a skoro som sa neudržala na nohách. Musela som sa podoprieť o stenu a precvičiť si nohy, aby sa mi prekrvili.

Môj pohľad zablúdil aj k môjmu oblečeniu. Na sebe som mala sivé rozťahané tričko. Samozrejme, že bolo Kylove. V duchu som sa usmiala.

Keď som už ucítila vo svojich nohách cit, vybrala som sa von z izby. Stále som však mala pocit, že chodím ako káčer na korčuliach.

Išla som za Kylovým pachom, ktorý vychádzal z obývačky. Poviem vám, že zísť schody bola riadna makačka.

,, Ja už nemôžem! Už to bez nej nezvládam! Už cítim aj jej vôňu. Tak krásnu vôňu. " smrkol a rozhodil rukami.

Bolel ma pohľad na neho. Môj vlk zavýjal od smútku.

,, Kyle!" skríkla som a on sa obzrel.

,, Ja-ja... Ty.. si... si.. Ja blúznim. "

,, Nie, neblúzniš. Som tu Kyle. Živá a zdravá." usmiala som sa na neho.

Stále na mňa pozeral, ako keby som vstala z mŕtvych. Celý bol bledý a vyzeral na omdletie.

,, Preboha." šepol a ja som sa mu vrútila do objatia. Keďže to nečakal, obaja sme skončili na zemi.

Kyle ma objímal tak pevne, že som ledva dýchala. Chýbal mi a byť v jeho náručí bolo úžasné. Cítila som jeho vôňu, jeho teplo a konečne som cítila všetky jeho pocity.

,, Toto mi už nikdy nerob. Prosím. " smrkol a hlavu si skryl na mojom krku, kde mi zanechal pár bozkov. Okamžite sa mi na koži vytvorili zimomriavky. Dokonca aj môj vlk bol už spokojný a priadol.

Nič mi v momente nechýbalo, no cítila som u Kyla vyčerpanosť a hlad.

Zamračila som sa.

,, Kyle, zlez zo mňa! Hneď! "

,, Ublížil som ti? Prepáč, nechcel som na tebe ležať ja..."

,, Nie. Ideme do jedálne a potom pôjdeš spať. "

,, Ale.."

,, Žiadne ale! Nathan, dohliadni, aby po raňajkách došiel do izby. Jay, ty choď za kuchárom nech na obed pripraví slepačí vývar.  A Haven, ty poď so mnou, pôjdeme loviť." rozkázala som každému s pevnou tvárou.

Narodiel odomňa, na ich tvárach sídlil široký úsmev. V duchu som sa usmiala aj ja.

,, Milujem ťa Clary." šepol Kyle a venoval mi jemný bozk na pery. Chcela som ho. No bola som až príliš hladná a on tiež. Toto si s ním ešte vybavím.

***
,, Bože Clary, vieš aký bol Kyle mimo?" uchechtla sa Haven a ja som smutne prikývla.

,, Viem si predstaviť. Keď som sa prebudila, cítila som všetky jeho pocity a poviem ti, že to nebolo nič príjemné."

,, Čo sa vlastne stalo Clary? "

,, Prepáč Haven, ale najskôr to musím povedať Kylovi a až potom vám. Chcem, aby to vedel prvý. Môžem ťa však ubezpečiť, že nič ma nebolelo a ani som sa nijak zle necítila. "

,, Ale prečo ťa Kyle necítil a ani nič?"

,, Jediné, čo ti môžem povedať je, že moje telo a duša neboli kompletné. " uchechtla som sa pri predstave, že na pár dní som bola človekom.

Haven len so zvrášteným obočím prikývla, ale ďalej sa nepýtala. Bola som za to rada.

Ďalej sme už len kráčali lesom v tichosti každá ponorená vo svojich myšlienkach.

Moje myšlienky však prerušil známy pach.

'Drew. Ponáhľa sa. Je celý zadýchaný.'

,, Máme problém! "

Prepáčte, že nevyšla dlho časť. Ale keďže je koniec roka, nemala som veľa času.