Návrat ✓

4. kapitola

Po mojom krásnom úlovku sme šli domov. Myslela som, že mi už vybuchne hlava, pretože Nathan celý čas šomral.

,, Nechápem, ako dokážeš niečo také krásne zabiť. Ja by som to nedokázal." zamrmlal.

,, Tak prečo si toho zajaca jedol?"

,, Lebo som bol hladný! " zavrčal a ja som sa zasmiala.

Keď sme už stáli pred mojím domom, rozlúčili sme sa. Nathan ma objal a postrapatil mi vlasy. Vždy to robil a už by som si to bez toho nedokázala predstaviť.

,, Maj sa blcháč. " zamávala som za ním a zasmiala sa, pretože neznášal, keď som ho tak volala. Pokrútila som hlavou a otvorila si dvere na našom dome.

S úsmevom som vkročila do chodby a vyzula sa. Zarazila som sa, keď som ucítila, že sa po dome rozliehla nejaký cudzí pach. Vždy som bola zvyknutá na vôňu mojej babky. Starý pergamen zmiešaný s fialkami.

No tento pach bol iný. Taký cudzí.

'Cítim rešpekt. Bol tu alfa.'

A už nie je?

'Pred pár minútami odišiel.'

,, Babíííí? " zakričala som na celý dom.

,, V knižnici mojka." započula som, ako mi odkričala a išla som za ňou.

,, Kto tu bol? " spýtala som sa so záujmom aj keď som to už dávno vedela.

,, Prečo sa ma to pýtaš, keď ťa už určite vlčica informovala?" nadvihla obočie a pozrela na mňa ponad okuliare. Sedela v rohu knižnice v hojdacom kresle a čítala knihu. O varení podotýkam.

,, Ale čo tu chcel? A odkiaľ bol?"

,, Alfka svorky Invisible wolves. Prišiel sa so mnou porozprávať. " usmiala sa a pokračovala v čítaní. Zamračila som sa, pretože som sa stále nič nedozvedela.

,, Prišiel zbaliť tvoje veci a cestou sa zastavil aj u Nathanka. " ozvala sa po chvíli a ja som zalapala po dychu.

,, Č-č-ó? " zakoktala som sa, pretože som tomu nechápala. Znovu som sa cítila ako v ten deň, keď som prišla ku babke. Bezmocná a stratená.

,, Všetko mi vysvetlil. Poriadne si si zavarila mojka. Tým, že lovíš zvieratá, sa pominula tvoja nevinnosť. Dokáže cítiť tvoju vôňu. " znovu sa usmiala a ja som neveriacky pokrútila hlavou.

,, Prečo si mi nepovedala, že keď začnem loviť, stratím svoju nevinnosť? A čo s tým má spoločné Nathan?"

,, Lebo som to nevedela. Za tých stotrinásť rokov, čo som na tomto svete, sa nikdy nič podobné nestalo.

No a Nathan? Pôjde s tebou do svorky Invisible wolves, pretože vraj jeho spriaznená duša je alfova sestra. Čoskoro si po teba príde." sklonila hlavu naspäť ku knihe a ja som sa potešila, no zároveň posmutnela.

Na jednej strane som bola rada, že so mnou pôjde Nathan a nebudem tam sama, no na druhej strane som nechcela opustiť babku. Možno som sa aj bála odísť. Nevedela som si predstaviť život vedľa niekoho, koho nepoznám.

,, Babi, ale ja nechcem od teba odísť. Znovu tu budeš sama. " sklonila som hlavu, aby nevidela, že sa mi do očí tlačia slzy.

,, Alfa mi ponúkol miesto v jeho svorke, ale ja som odmietla. Nemôžem opustiť tento dom kvôli tvojmu dedkovi. Mojka neboj sa. Bude ti tam dobre." podišla ku mne a svojimi vráskavými rukami mi zotrela slzy. Venovala mi bozk na líce a pevne ma objala.

Vedela som, že to nebolo len tak. Nikdy ma neobjímala len tak. Lúčila sa so mnou, pretože vedela, že odídem.

Nepovedala mi kedy, no pravdepodobne to dlho trvať nebude.

,, Ľúbim ťa babi. " objala som ju ešte silnejšie.

,, Aj ja teba mojka. Som na teba hrdá." zamumlala mi do hrude a ja som nechala slzám voľný priebeh. Síce bola babka ufrflaná, no bude mi strašne chýbať.

Vrátila sa naspäť do hojdacieho kresla a prikryla sa starou kockovanou dekou. Do rúk si vzala svoju kuchársku knihu a na oči si nasadila okuliare na čítanie.

So smutnou náladou som sa vybrala do svojej izby. Môj vlk priam zavýjal od smútku a ja som s ním úplne súcítila. Neznášala som svoju spriaznenú dušu za to, že ma oddelil od svojej babky. Vzplanul vo mne hnev. Rozhodla som sa, že svojej spriaznenej duši to dám poriadne vyžrať.

Roztvorila som dvere na mojej izbe a porozhliadla sa. Oproti mne sa nachádzala manželská posteľ, na ktorej bolo zopár plyšákov. Vedľa nej sa nachádzal malý nočný stolík.

Na opačnej strane izby som mala bielu skriňu so zrkadlom. Samozrejme, že nesmel chýbať ani písací stolík, na ktorom bol môj laptop.

Používala som ho len na domáce úlohy, ktoré nám v škole zadávali. Nikdy som sa nemohla pozerať dlho do obrazovky, pretože ma to strašne uspávalo a ťahalo zrak.

Pokrútila som hlavou a zvalila sa do postele. Na chvíľku som zavrela oči a potom ich hneď otvorila. Do očí sa mi dostal malý papierik, ktorý bol položený na vankúši s kvetovanou obliečkou.

Opatrne som ho vzala do ruky, ako keby som sa bála, že keď ho chytím, tak sa pod mojim dotykom rozsype ako domček z piesku.

Drahá Clary,

Viem, že som ťa možno vystrašil, ale už sa viac nedokážem skrývať. Celé štyri mesiace som na teba dozeral a čakal, kým si ťa budem môcť odviesť.

Pošlem pre teba svojich mužov, pretože ja sa ti nemôžem ukázať, pokiaľ nie som na území mojej svorky.

Presne za jeden deň už budeš pri mne. Teším sa na teba.

S pozdravom
alfa svorky Invisible wolves.

Ešte jedna na dnes ❤️ inak lásky, pamätáte si na môj príbeh White roses? Rozmýšľala som, že keď dopíšem tento príbeh, tak obnovím White roses. Niektoré časti by sa zhodovali s tými predchádzajúcimi, ale niektoré by som zmenila. Čo na to poviete?