Návrat ✓

51. kapitola

Kyle

Už sú to tri dni odvtedy, ako som ju zachránil. Stále sa však neprebrala. Jediné čo ma upokojovalo, bol fakt, že cítim jej vôňu.

Inak som bol totálne mimo. Zas a znova som sa nedokázal na nič sústrediť. Nedokázal som spať a ani jesť, pretože môj žalúdok bol stiahnutý.

Ešte stále som mal pred očami jej doráňané telo a ako ju ten chlap držal. Keby ho nespáli jej moc, odtrhol by som mu hlavu.

Albert mi však povedal, že je v poriadku. Jej životné funkcie boli v norme, dokonca sa začala aj sama hojiť, čo znamená, že jej vlk je späť. Vraj je len na nej kedy sa prebudí.

,, Kyle, zas si tam kde predtým. Veď musíš niečo zjesť. " šťuchol do mňa Jay a ja som ho spražil pohľadom. Za posledné dni som ho mal chuť prebodnúť, rozrezať a pri najlepšom ho zhodiť z útesu. A prisahám, že keď sa dá všetko do normálu, trest ho neminie. Trest ako trest. Je to moja beta, môžem ho zhodiť len do jazera.

,, Si ako zdochnutý pes." znovu do mňa šťuchol ako do mŕtvoly.

,, Nešťuchaj. Do. Mňa." zavrčal som a dal som dôraz na každé jedno slovo. Mal som ho po krk!

,, Nehádajte sa! " ohriakla nás Haven a ja som svoj pohľad presunul na ňu.

Jej útle telo sa tlačilo k Nathanovi, ktorý ju pevne držal. Smutne som si povzdychol. Vlastne za posledné týždne som na ňu ani nemyslel. Tak veľmi som bol zamestnaný s mojou spriaznenú dušou, že vlastná sestra sa do mojej mysle nedostala.

Na jednej strane som si to vyčítal, no na druhej som vedel, že takto by sa zachoval každý. Keby išlo o jeho spriaznenú dušu, na nič iné by nemyslel.

,, Čo tak na mňa pozeráš?" Haven nadvihla obočie a jej pery sa sformovali do úsmevu.

,, Nič. Ja len.. Si šťastná."

,, Keď mám Nathana, tak áno. " usmiala sa a dala mu bozk na líce. Môj vlk zavyl.

,, Som mizerný brat." smutne som sa uškrnul a hlavu si vložil do dlaní.

,, Nie Kyle. Každý by sa zachoval ako ty a ja ti nič nevyčítam.  Teda možno len to, že neviem o čo tu ide. Ale to mi povie Clary, keď sa uráči zdvihnúť z postele." uchechtla sa a ja tiež.

,, Ďakujem. " úprimne som sa usmial.

,, Si to vážne ty? Ty si poďakoval. "  zas a znova do mňa Jay šťuchol. Nevydržal som to. Proste už toho bolo veľa.

Vrhol som sa na neho. Mal som mu chuť rozbiť ten jeho ksicht, ale vzhľadom na to, že je to moja pravá ruka, nemohol som si dovoliť mu spraviť niečo viac. A to ma na tom frustrovalo.

Navyše celé tri dni som nejedol ani nespal, takže hádajte kto na mne sedel? Jayson! Moja sila bola obmedzená. Vyškieral sa ako mesiačik na hnoji.

V jedálni stíchla vrava. Len sem tam som počul niekoho zašepkať, že beta zmohla alfu. Bolo mi to jedno.

,, Teraz už nie si taký šéf, čo? " uškrnul sa a ja som vedel, že sa ma snaží len vyprovokovať.

,, Vieš Jayson, som alfa. Ja som šéf." žmurkol som na neho a v pozadí som započul smiech.

,, Keby si alfa, zvládneš ma ľavou zadnou. "

,, Zvládnem. Ale sám dobre vieš, že si moja beta. Nemôžem ti ublížiť i keď by som ťa rád roztrhal. " zaškeril som sa. Vo mne to však vrelo.

,, Fajn. Vyhral si." s povzdychom zo mňa zliezol a podal mi ruku.

***
Ležal som na posteli a zrakom blúdil po strope. Vedľa mňa ležala Clary. Srdce jej pravidelne bilo a jej dych bol pokojný.

Albert povedal, že najlepšie bude, keď ju nechám v našej spoločnej spálni, pretože tu sa cíti najlepšie. Naše telá reagujú inak, keď sme mimo svojej izby.

Frustrovalo ma to. Zas a znova som bol frustrovaný. Mal som chuť sa na ňu nalepiť a nos si zaboriť do jej vlasov. Bol by som schopný bozkávať ju celú noc.

Ale takto? Nedá sa mi spať, pretože potrebujem uspokojiť svoj deficit, čo je Clary a jej telo a musím ležať na svojej strane postele. 

Zavrčal som a jemne ju chytil za ruku. Proste som to nevydržal a potreboval som ju cítiť, pretože fakt, že sa cítim ako kôpka hovien, je dosť zrejmý.

No aj napriek tomu, že som bol nespokojný a môjho vlka som musel krotiť, podarilo sa mi zaspať. Možno to bolo aj tým, že som držal Clary za ruku.

Bol som však dosť prekvapený, pretože celú noc som sa nezobudil. Konečne som sa poriadne vyspal. No ešte viac som ostal zaskočený, keď ma okolo trupu objímali ruky.

Najskôr som nechápal, čo sa deje, no potom keď som rozlepil oči, uvidel som na sebe ležiacu Clary. Hlavu mala položenú na mojej hrudi a pevne ma držala. Teraz mi už bolo jasné, prečo som sa ani raz neprebudil.  Prečo ma nezobudila, keď sa prebrala?

Miešalo sa vo mne neskutočné množstvo pocitov. Bol som zmätený, no zároveň šťastný, ale bál som sa. Potreboval som Alberta, aby ju vyšetril ešte raz. Hlavne teraz, keď sa prebrala.

,, Dlho ideš na mňa pozerať? Tvoje srdce bije ako o prietrh. " zachrapčala až mnou trhlo.

,, Ja.. Ja.. Ako.. Kedy..." nedokázal som vysloviť súvislú vetu. Bol som rozrušený a nemohol som uveriť vlastným očiam.

,, V noci som sa prebrala a nechcela som ťa budiť, tak som sa len pritúlila. " pohladkala ma po bruchu a ja som sa trhane nadýchol.

,, Ako ti je mia chiaro? Si v poriadku? Bolí ťa niečo? " zavalil som ju otázkami a viac si ju k sebe pritiahol.

,, Ťažko sa mi hovorí a bolí ma brucho. " mykla ramenami a ja som sa zamračil.

,, Veľmi som sa o teba bál lampone. Prepáč, že som ti o tom nepovedal. " dal som jej bozk na vrch hlavy a usmial sa.

,, Keď.. Keď nás od seba odhodilo, všetko som pochopila. " zašepkala a smrkla.

,, Neplač Clary. Všetko zlé je už za nami a ja ťa nechcem vidieť v slzách, rozumieš? Milujem ťa. " obaja sme sa posadili a palcami som  zotrel slzy. Konečne po tak dlhej dobe som ochutnal jej pery.

,, Milujem ťa. " zamumlala mi do pier.

Moje srdce sa rozbubnovalo ešte viac.

***

O pár dní

Clary

,, Clary ešte by si nemala ísť loviť! "  zakričal na mňa Kyle a ja som prekrútila očami.

,, Ale ja sa cítim už dobre! " zavrčala som. Staral sa o mňa ako o malé dieťa.

,, Albert povedal, že sa nemáš namáhať. Tvoje brucho ešte nie je úplne v poriadku. " zmiernil svoj tón hlasu a ublížene sa na mňa pozrel.

,, Ugh! Fajn! " rozhodila som rukami a porazenecky si vzdychla. Ten chlap bol neskutočný!

,, Dal som ti niečo uloviť. "žmurkol na mňa a potlapkal ma po zadku.

Zastali sme pred dverami do jedálne. Nemôžem povedať, že som nemala obavy. Cítila som sa ako po prvý raz. Totižto od toho incidentu som poriadne z našej spálne ani nevyšla.

Toto bolo prvýkrát, čo som vyšla von. Bála som sa, ako sa budú na mňa pozerať a či ma budú brať ako predtým.

Kyle zrejme vycítil moje citové rozpoloženie, pretože mi stlačil ruku a otvoril dvere. To, čo sa mi dostalo do očí, mi vyrazilo dych.

Všetci na mňa upriamil zrak. Chvíľku si ma prezerali, no potom sa postavil jeden z nich. Lukas. A takto to pokračovalo. Každý jeden člen našej svorky stál a pozeral na mňa s hrdosťou, úctou a rešpektom. Celou jedálňou sa ozval potlesk.  Do očí sa mi nahrnuli slzy šťastia.

Teraz som mohla povedať, že skutočne patrím do svorky Invisible wolves.

Zlatíčkaaaaaaaa, už nás čaká len posledná časť a je koniec! 🥺🥺❤️❤️