35. kapitola

2.4K 127 8
                                    

,, Takže ja mám prísť na to, ako mesačný kameň funguje. "

,, Áno."

,, Čiže vlastne mám ja zachrániť všetky spriaznené duše. "

,, Áno."

,, Vám načisto preplo! " rozhodila som rukami a vyšla z pracovne.

Nebola som rozčúlená. Skôr frustrovaná. Nevedela som, kde začať a fakt, že sa musím naučiť ovládať mesačný kameň, mi nepomáhal.

Ako ma má do čerta doviesť nejaký kameň ku Haven, Alex a ešte ku iným spriazneným dušiam? To je nemožné!

A možno to aj je možné. Vlastne ono to je možné, ale ja neviem ako! Neviem prečo si bohyňa Zeme zvolila práve mňa! Do svojich šestnástich som ani nevedela, že niečo ako vlkolaci existujú!

A potom BUM!

Zrazu som poznačená nejaký darom, moja spriaznená duša je až príliš majetnícka a ja neviem, čo mám robiť.

,, Clary stoj! " skríkol na mňa Kyle a ja som nespokojne zavrčala.

Bola som taká frustrovaná, až som mala chuť vyť.

Vyšla som z našej vily a zastala uprostred dvora. Z hlboka som dýchala a snažila sa upokojiť.

,, Clary!" skríkol na mňa tentokrát Nathan.

Asi som narobila až príliš veľký rozruch, pretože na dvore sa objavili všetci. A tým nemyslím Jaya, Nathana, Drewa a moju spriaznenú dušu. Tým myslím celú svorku!

Z hlboka som sa nadýchla a vtedy to prišlo.

Spadla som na kolená a zavyla som. Hlasno, nadradene, presne ako luna. Malo to však jeden háčik.

Mesačný kameň na mojom krku sa rozžiaril. Žiaril ešte viac ako inokedy. Odopla som si náhrdelník a zdvihla ho pred seba.

Fascinovala ma tá žiara, ktorá z neho vychádzala. Bol celkovo nádherný, no keď žiaril, bol úplne dokonalý. Nevedela som, prečo začal žiariť, no keď som zavyla, uľavilo sa mi.

Ako by sa mi zrazu vyjasnila myseľ. Už som sa necítila frustrovaná, skôr ma naplnil pocit zodpovednosti.

V podstate som bola ja zodpovedná za všetky spriaznené duše. Nikto nevedel, kde sa nachádzajú. Mala som prísť na to iba ja.

,, Luna, čo sa vám stalo? "

,, Pozrite, to je luna!"

,, Muselo sa niečo stať! "

,, Určite sa jedná o spriaznené duše, ktoré sa strácajú."

,, Ticho! Ticho! Neviete, že luna a alfa majú dar? "

Započúvala som sa do davu vlkov a jemne sa pousmiala, keď som počula, ako sa rozprávajú.

Niečo mi však nesedelo. Neviem, ako som to odhadla, no bol tu niekto, kto sem nepatrí.

Behom sekundy som už stála znova pevne na nohách a rozhliadala sa okolo seba. Všetci sa na mňa pozerali zvláštne, ako keby som bola blázon. Vlastne niekedy som si tak aj pripadala.

,, Prosím utíšte sa! Všetci! " skríkla som a dav vlkov stíchol.

Znova som sa porozhliadala. Po mojej pravici stál Kyle a zaujato na mňa pozeral. Drew mal nechápavý výraz a Nathan s Jayom preskakovali pohľadom zo mňa na Kyla.

,, Čo sa deje?"

,, Neviem Kyle. Niečo tu nesedí. "

,, Čo tu nesedí?"

,, Ja.." nedopovedala som, pretože som sa zadívala na jedného muža.

Mohol mať okolo štyridsiatky, možno viac. Mal krátke ryšavé vlasy. Poznám svoju svorku, ale jeho som tu ešte nevidela.

Všimol si, že sa na neho pozerám. Na chvíľu sa mu výraz zmenil na vystrašený, no potom sa usmial. Nebol to taky obyčajný úsmev, skôr zákerný.

Rozbehol sa a ja som sa rozbehla za ním. Rýchlosťou blesku som sa premenila na vlka.

Ešte som stihla započuť rozrušený dav vlkov, ale potom už nič.

Sústredila som sa len na neznámeho muža.

Nová časť 🤤❤️

Návrat ✓Where stories live. Discover now