Bad Couple, Forever!

Mama?

*O týždeň neskôr*

Je to týždeň, čo som bola u Luka doma.

Je to týždeň, čo som bola naposledys Leou.

Je to týždeň, čo som bola naposledy s Lukovou mamou, Andreou.

A je to týždeň, čo mi volala tá žena z Londýnskej Nemocnice.

Je to týždeň, čo mi tá žena povedala, že mame sa prihoršilo a odvtedy nič...

Nič.

Proste NIČ!

Idem sa z toho všetkého zblázniť...

Moja mama možno práve teraz bojuje o život, niekde tisíc kilometrov ďaleko...

Nerozmýšľam čo je za deň, ale viem, že ešte asi týždeň máme prázdniny a potom je znova tá prekliata škola...

Okey, teraz sa snažím na to nemyslieť...

   ,,Láska? Prečo nespíš? Mala by si späť..." hovoril ospalo Luk.

Áno, je noc a ja nespím... len premýšľam a nemôžem, nedá sa mi zaspať... nespala som už dlho...

Veľmi dlho...

   ,,Luk... spi. Aspoň ty spi..."

   ,,Je to kvôli tvojej mame, že áno?" sadol si.

Nič som nepovedala a len som prikývla...

On ma stiahol do svojho objatia a som zasa bola na jeho nahej hrudi...

   ,,Elli... poď aj ty spať, musíš. Aspoň kvôli mne..."

Nad tou prezývkou som sa pousmiala.

   ,,Dobre, ale len kvôli tebe," zasmiala som sa a pritúlila som sa k nemu.

Ešte som chvíľu premýšľala a potom som zaspala...

Viem, že keď som to povedala Liamovi, videla som, ako ho to zabolelo...

Hneď potom išiel do najbližšieho baru sa opiť...

Nečudujem sa mu...

●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●

Keď som sa ráno zobudila, Luk vedľa mňa nebol, asi išiel dole..

Na chvíľu som si ešte ľahla a potom ma už niekto budil...

   ,,Elli, Láska, vstávaj," jemne ma budil.

   ,,Preboha, koľko je hodín? Ja som naozaj zaspala?"

   ,,Je skoro deväť, a áno, zaspala si," zasmial sa.

   ,,Ježiši..."

   ,,To je pre teba," podal mi tácku s jedlom, ,,raňajky."

   ,,Ďakujem," usmiala som sa a pobozkala som ho.

   ,,To nestojí za reč, pre moju najkrajšiu, všetko," zasmial sa a žmurkol.

Keď som dojedla, len som mu poďakovala on potom išiel dole.

Ja som si dala rýchlu sprchu a na seba som si dala obyčajné teplákové kraťasy a nejaké Lukove tričko.