Bad Couple, Forever!

V nemocnici?

Z pohľadu El

Išla som ako blázon, ale chcela som ho ešte niekde zobrať...

Na moje obľúbené miesto...

Po asi pol hodine sme zastali a...

Bol tak krásny výhľad na čele mesto.

,,Odkiaľ to tu poznáš? Je to tu nádherné..." povedal Luk.

,,Sama neviem... keď som bola malá... keď som mala možno štrnásť, začala som sem chodiť, bývalá som vtedy ešte tu, tam niekde dole," ukázala som na mesto, ,,Chodila som si sem triediť myšlienky a premýšľať len tak o živote... Poď," chytila som ho za ruku.

Sadli sme si na kapotu auta a pozerali sme na mesto.

Zacalo sa stmievať a bolo vidieť mesiac a hviezdy...

Bolo tu fakt krásne...

,,Ľúbim ťa, láska. Som rada, že som ťa v tedy aj s chalanmi zobrala k nám a teraz... teraz sme spolu..." usmiala som sa.

,,Aj ja ťa ľúbim, Elli. A vždy budem, toho sa neboj," objal ma.

Oprela som si hlavu o jeho plece a pomaly som zaspávala...

Z pohľadu Luka

Oprela si hlavu o moje plece a pomaly zaspávala.

O chvíľu spala, bola taká zlatá, že som nemal to srdce zobudiť ju.

Ešte som tam chvíľu bol, so spiacou Elli a pozeral sa na hviezdy.

Potom som ju jemne zobral na ruky a položil ju na sedačku.

Sadol som si za volant a išiel som dostal preč.

Išiel som 15 minút, ale okolo nás sa prehnal opitý vodič a vrazil do auta...

Necítil som nič, nič som nevnímal...

●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●●

Prebudil som sa.

Nejako áno.

A teraz... teraz som asi v... Nemocnici?

Čo to pre boha!?

Vedla mna niekto sedel, myslel som že je to Elli a dúfal som, že sa jej nič nestalo, nemôže sa jej nič stať.

Otočil som hlavu, ale vedľa mňa, nebola Elli... bol tam Liam, jej brat.

,,Liam?" zašepkal som divne tichým hlasom.

,,Luk? Si hore?" pozrel sa na mňa.

,,Liam, čo sa stalo? Prečo som tu? Čo je s Elli? Stalo sa jej niečo?" hádzal som na neho otázky jednu za druhou.

Chcel som sa postaviť a utekať za ňou, ale on ma chytil:

,,Luk, ľahni si naspäť," postavil sa.

,,Nie! Musím ju vidieť!"

,,Luk! Ihneď si ľahni!" povedal prísnym hlasom.

,,Prečo? Najskôr mi povedz, čo sa jej stalo!"

,,Nie," sadol si.

,,Ako to že nie?"

,,Počul si, teraz nie, musíš si oddýchnuť."

,,Nie. Nedokážem pokojne zaspať, nie to ešte oddychovať bez toho, aby som o nej niečo vedel!"

,,Luk..."