Bad Couple, Forever!

,,Chýbal si mi..."

Z pohľadu El

Neviem ako dlho som spala...

Po tom, čo Daniel odišiel, som nejakým spôsobom zaspala. Chcela som, aby za mnou prišiel Luk, neviem, či tu bol, keď som "spala"...

Len som tam ležala na posteli neschopná jediného pohybu, keď dnu niekto prišiel...

   ,,El?"

Bola to Rebeca...

   ,,El, viem, že mi asi neodpovieš, ale... Viem, že tu bol Daniel...

No to som nechcela... Ja... Chcem sa ti poďakovať... Možno to už hovoril Daniel, no musím aj ja...

Ďakujem, za to, že si, pretože ty, my vieš vykúzliť úsmev na tvári, napríklad vtedy, keď som mala odísť...

No a... Vieš, Luka nepoznám tak dlho, ale Danny mi rozprával, ako sa Luk zmenil odvtedy, čo ťa pozná, vieš, bez nich, bez chalanov, by sme nemali taký úžasný a super zábavný život... A za to ďakujem hlavne tebe, pretože nebyť teba a keby si im neponúkla to bývanie u teba, tak by sme sa nikdy nedali dokopy...

A ja... Ja ti dakujem aj za to, že si tu vždy pre mňa a že som ťa mohla spoznať...

Pamätáš, vtedy, keď sme ešte bývali v meste, keď som sa nasťahovala do domu vedľa? Vtedy som sa vymkla a tak som išla k vám, či by som tam nemohla ostať, kým sa vrátia rodičia... Vtedy si mi otvorila ty a potom sme sa dohodli, že pôjdeme von... Bolo to super a potom sme sa dokonca stretli aj v škole...

Pamätáš? Odvtedy sme kamošky a potom sme išli aj na tú istú strednú..." rozplakala sa, ,,El... Potrebujem ťa tu, my všetci...

Emily... Emily mi povedala jedno svoje tajomstvo... A tak ti ho chcem povedať, aj keď viem, že by som nemala, ale si jej kamarátka, ale ona si to nechce priznať... Je zaľúbená do Mikea...

Áno... Hodili by sa k sebe. Vidím na ňom, že je na tom rovnako, ale ani jeden si to nechcú priznať... Musíme ich dať dokopy.

Áno, aj ty. Pretože len ty, máš ma nich najlepší vplyv. A áno preto, lebo viem, že sa zobudíš, ty musíš a ja ti to prikazujem!" ticho sa zasmiala.

   ,,Prosím, preber sa, my všetci ťa máme radi a bojíme sa o teba..."

Najradšej by som sa teraz rozplakala...

   ,,El... Chýbaš nám..." po chvíli dodala a odišla.

Rozmýšlala som nad ich slovami celkom dlho, ale potom ma znova niekto vyrušil...

   ,,Ahoj, Ella..."

Mike?

   ,,Ako sa máš? Viem, že mi nemôžeš odpovedať, ale viem, že ma počuješ...

El, musíš sa zobudiť, viem, že si to počula dnes minimálme desať - krát, ale musíš bojovať a zobudiť sa...

Nikdy som nevidel Luka takého sklesnutého a bez života...

El, chýbaš nám. Počul som, že budeš mať 18...

Ella... Pamätáš, keš som vtedy kvôli tebe skoro ohluchol?" zasmial sa.

No dovol, ako to, že kvôli mne? Za to si môžeš sám.

V duchu som sa zasmiala.

   ,,Áno... A pamätáš, ako sme sa vtedy ohadzovali mokrými vecami a ty si na mňa skočila?" znova sa zasmial.