NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

3.

Ani si nepamätám ako a už sme zastavili pri jeho dome. Zaspala som totiž to na jeho ramene. Vlastne to nebol tak celkom dom, skôr obrovská a luxusná garzonka. Ostala som v nemom úžase. Čo vyhral v lotérii? Alebo je tak bohatý?

,,Môžme ísť?" chytil ma okolo pása Lucas, keď videl že stojím ako soľny stĺp.

,,Áno môžme" odpovedala som stále s prekvapeným výzorom.

Vošli sme k nemu dovnútra a skoro sa mi podlomili kolená. Ten dom je jedna veľká nádhera. To zariadenie domu, tá záhrada pred domom s fontánou a 5 luxusných áut. To je sen a nie skutočnosť.

,,Máš nádherný dom" pochválila som mu ho, keďže bol fakt bombový.

,,Ďakujem, ale nerád sa ním chválim. Nechcem aby to vyzeralo že som nejaký boháč" sladko sa na mňa usmial a ja naňho tiež.

,,Hmm... prinesiem lekárničku, aby sme sa mohli pustiť do ošetrenia mojej znetvorenej tváre"

,,Súhlasím" usmiala som sa naňho.

,,Ináč ak by si niečo potreboval tak tam je kuchyňa a tam kúpeľňa" ukázal smerom na kuchyňu, potom na kúpeľňu a tak sa rozbehol pre tú lekárničku. Ja som sa zatiaľ premiestnila do kuchyne. Kuchyňa bola ako vystrihnutá z časopisu. Počkala som tam naňho kým sa nevráti. Netrvalo to dlho a dobehol späť.

,,Som tu" povedal zadychčane a podal mi lekárničku do rúk.
,,Dáš si niečo?" opýtal sa ma.

,,Nie, ďakujem aj tak o chvíľu pôjdem. Mali by sme sa na to vrhnúť" navrhla som.

,,Samozrejme" podišiel ku mne a sadol si oproti mne na stoličku. Boli sme tak blízko že som cítila každý jeho vydých. Bolo to tak romantické. Ale vráťme sa späť do reality. Nemal nič hrozné na tvári tak som mu len zašila rozťaté obočie a dala mu leukoplast na malú ranu.

,,Hotovo" zavelila som.

,,Už? No ty si šikovná" ohmatával si zašitú ranu a pozeral sa do zrkadla. A ani sa odo mňa neodtiahol.

,,Robila som čo som mohla" usmiala som sa naňho. On sa pomaly začal ku mne približovať a ja som začala panikáriť. Nechcela som si s ním nič začať ale môj mozog hovoril jedno a srdce druhé.

Tak sa naše pery na koniec spojili a ja som pocítila jeho chladné pery na tých mojich. Hneď som sa ale totiž odtiahla, nechcela som si nič s nikým začínať.

,,Prepáč"a vybehla som von na čerstvý vzduch. Hneď pribehol za mnou a chytil ma okolo pása.

,,Si v poriadku?"

,,Môžeš ma prosím odviezť domov? Alebo si mám zavolať taxík?"

,,Hneď to bude" povedal sklamane.

A čo čakal? Že sa mu vrhnem do náručia? Toto sa nemalo stať. Vybral jedno zo svojich luxusných áut a otvoril mi dvere. Ja som si nastúpila. V aute bolo celý čas ticho. Už sme boli pri mojom dome a ja som chcela vystúpiť ale on ma veľmi nežne chytil za ruku.

,,Urobil som niečo?" opýtal sa pokojným hlasom.

,,Nie. To ja" povedala som a už som sa nedokázala pozerať do tých krásnych modrých oči, tak som rýchlo vyšla z auta a vošla do domu. Auto tam ešte chvíľu stálo a potom odišlo. Ľahla som si na posteľ a hneď som zaspala.