NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

17.

Prešlo niekoľko dní. Nič sa zaujímavé nestalo a všetko je po starom. Ale vlastne áno stalo. Dnes mám pohovor do novej práce. Neuverite ale dopísala som svoju knihu a dala ju na internet. Niekto si ju všimol a veľmi ho zaujala a tak mi zavolal či nechcem u nich pracovať. Je to práca podobná tej predchádzajúcej akurát že v tejto budem písať články do novín. Zatiaľ. Veľmi sa do nej teším. Je to niečo o čom už dlhšie snívam, že budem raz vlastniť vydavateľstvo. Toto mi zatiaľ stačí.

Moja nová práca je hneď na rohu ulice kde bývam. Zvonka je drevená a zvnútra ešte neviem. Na seba som si dala modrú sukňu, blúzku a vyšla som z domu. Ináč to auto je tu celý čas, nonstop. Už som si naňho aj zvykla.
Prešla som niekoľko metrov a vošla do drevenej budovy. Vo vnútri to bolo tiež všetko drevené, také aké som si to predstavovala.
Nikto tam nebol, tak som počkala na sedačke, ktorá tam bola. Po niekoľkých minút za mnou prišiel pán v saku.

,,Dobrý deň, teší ma som Eric" podal mi ruku.

,,Camila"

,,Som váš šéf. Poďte za mnou" ukázal smerom na dlhú chodbu a tak som ho nasledovala. Bolo tam zopár ľudí ale ináč prázdnota. Otvoril dvere a vošli sme do miestnosti kde bol stôl, stoličky, zopár políc a skríň s knihami.

,,Toto je moja kancelária. Hneď vedľa sú dvere do tej vašej. Zatiaľ budete chodiť cez tú moju. Môžte sa ísť pozrieť" ukázal na dvere, ktoré viedli do mojej kancelárie a ja som tam teda vošla. Veľmi pekne a jednoducho zariadená. Sadla som si za stôl a pán Eric zaklopal na dvere.
,,Máte kanceláriu ešte s jednou slnečnou. Budete tú dve"

,,Dobre, to mi nevadí. Kedy môžem nastúpiť?" postavila som sa zo stoličky a prišla k šéfovi.

,,Hneď zajtra. Taká mladá slečna sa nám tu zíde" žmurkol a odprevadil ma preč z jeho aj mojej kancelárie. Bolo to divné.

,,Ďakujem ešte raz pán Eric" podala som mu ruku.

,,Môžme si týkať" a dal mi pusu na obe líca.
Len som prikývla a vyšla z mojej novej práce celá šťastná.
Zastalo predo mnou čierne auto a vystúpil z neho Lucas.

,,Urobil ti niečo?"

,,Čo? Kto?" nechápala som o čom hovorí.

,,Tvoj nový šéf"

,,Nie, prečo by mi mal niečo urobiť? Ty ma sleduješ? To je tvoje auto pred mojím domom?"

,,Aké auto?" teraz nechápal pre zmenu on.

,,Netvar sa že o ňom nič nevieš" kričala som naňho.

,,Neviem o čom hovoríš. Aké auto?"

,,Od kedy som odišla z tvojej práce stále stojí pred mojím domom auto, raz si ma aj fotilo" keď to nie je jeho tak potom koho?

,,Mala by si ísť so mnou" chytil ma za ruku.

,,Nejdem s tebou nikam!!" vytrhla som sa mu a vybrala sa domov.

,,Tak mi dovoľ aby si mala aspoň ochranku" kričal za mnou. Neotočila som sa len som kráčala ďalej. Od môjho domu ma delilo už len pár domov.
Zrazu predo mnou zastalo zasa čierne auto.
,,Lucas daj mi pokoj" zakričala som na to auto. To auto stiahlo okno a len som videla zbraň ako na mňa mieri. Nestihla som sa ani spamätať už som ležala na zemi a vedľa mňa Lucas. Auto rýchlo ušlo.
Lucas sa postavil a podal mi ruku.

,,Camila veľmi sa o teba bojím, prosím poď so mnou" vytiekla mi slza po líci, objal ma.

,,Nehcem aby sa niečo z toho opäť zopakovalo. A čo bolo zasa toto? Prečo ma chce niekto zabiť?"

,,Sľubujem že sa ti so mnou nič nestane" hladil ma po vlasoch. S ním som sa cítila v bezpečí. Utrela som si slzy z líc.

,,Poď pôjdeme ku mne" prehodil cezomňa sako, dal pusu na čelo a chytil okolo pása. Nastúpila som do auta. Celý čas som ho držala pevne za ruku. Bola som veľmi unavená a tak som zaspala. Prečo ja vždy pri ňom zaspím?