NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

15.

Odomkla som si dom a bola som rada že už nemusím zažívať to, čo doteraz. Že už budem mať normálny, bežný život.
Hneď zajtra ráno pôjdem do práce a dám výpoveď a nájdem si novú prácu a lepšiu, pretože toto nezvládam. Mať každý deň strach z toho že ma nietko napadne a zabije. To nie! Rozmýšľala som nahlas.
Objednala som si obed z čínskej reštaurácii a najedla sa. Popritom som písala svoju knihu na ktorú som vôbec v poslednej dobe nemala čas.

Ani som si nevšimla a už bolo šesť hodín večer. Rozhodla som sa že sa pôjdem prejsť. Už dlho som nikde nebola. Dala som si mikinu a vyšla z domu. Vonku akurát zapadalo slnko, tak som sa rozhodla že pôjdem do parku kde budem mať lepší výhľad na západ. Sadla som si na opustenú lavičku a len tak pozerala na oblohu, sledovala zamilované páry, ľudí ktorý behajú po chodníku, deti, ktoré sa hrajú a rozmýšľala čo poviem šéfovi, že prečo chcem dať výpoveď.
Po hodine sa už zotmelo a tak som sa rozhodla ísť domov.

Poznáte ten pocit keď ide za vami auto ale ide nejak pomaly a máte pocit že vás prenasleduje? Tak ten pocit som mala aj ja. Ale pocit to nebol. Vážne niekto išiel za mnou na aute, celý čas po ceste domov. Keď som bola pri dome odľahlo mi. Zaujímavé že to auto nič neurobilo. Ako keby sa len pozerali. Odomkla som dvere a rýchlo ich zamkla. Hneď ako som vošla do kuchyne a urobila si kávu začal mi zvoniť telefón. Na displeji ukázalo meno ŠÉF.
Rýchlo som to zrušila a telefón hodila na stôl. Už len toto mi chýbalo, počúvať reči šéfa.
Po niekoľkých minútach mi prišla sms-ka.

Prečo nedvíhaš? Si v poriadku? Kde si? Prosím ozvi sa!!
Písalo sa v nej.
Hneď som ju vymazala a v kľude som dopila čaj. Bolo už asi osem hodín a tak som sa išla osprchovať a chystala sa spať.
Keď na dvere začal niekto silno búchať. Pomaly som prišla k dverám a pozrela do kukátka. LUCAS!
Otvorila som dvere a ani ho nepustila dnu.

,,Čo tu chceš?" opýtala som sa ho.

,,Neodpovedáš mi, tak som ťa prišiel skontrolovať"

,,Som v pohode a nechaj ma na pokoji. Zajtra prídem do práce" zabuchla som mu pred nosom dvere. Stihol ešte zakričať že tu nie som v bezpečí, ale to už dávno viem. Nikde nie ste v bezpečí. Nie to už po dnešku, čo ma sledovalo auto.
Ľahla som si do postele že idem spať. Nedarilo sa mi veľmi zaspať, tak som ešte na chvíľu otvorila notebook a písala knihu. Už som pri nej zívala tak som sa rozhodla ísť spať. Ako som išla okolo okna všimla som si stáť auto pred mojím domom. Nebolo to Lucasovo. Bolo to to, čo ma prenasledovalo dnes večer. Zatiahla som žalúzie a išla spať.