NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

6.

Včera som si stihla nastaviť budík, takže som sa vyspala do ružova a dala som si  kráľovské raňajky.
Potom som sa na dosť dlhú dobu zavrela do kúpeľne, kde som si natočila vlasy, jemne sa nalíčila.
Potom som sa presunula do izby kde som si asi hodinu vyberala aké šaty si obliecť. Kráľovské modré? Červené? Žlté?
Nakoniec som sa rozhodla pre krásne marhuľkové, ktoré boli veľmi vzdušné, obula som si čierne mokasíny a vyšla s výbornou náladou do novej práce.

Otvorili sa mi veľké posúvacie dvere a ja som vkročila na mramorovanú pozlatenú podlahu, kde zo stropu visel obrovský diamantový luster.

,,Dobrý deň, teší ma ja som Lujza" prihovorila sa ku mne slečna v kostýme a podavala mi ruku.

,,Dobrý deň, ja som Camila" podala som jej ruku.

,,Odprevadím vás k pánovi Lucasovi. Nasledujte ma" otočila sa a kráčala k výťahu, samozrejme som ju nasledovala. Nastúpili sme do výťahu a vyšli na úplne najvyššie poschodie. Slečna v kostýme ukázala na veľké dvere so zlatou rúčkou.

,,Už vás očakáva" otvorila dvere a ja som vošla dnu. Muž bol otočený chrbtom.

,,Dobrý deň, eehm ja som Camila" povedela som veľmi potichu.

Muž sa otočil a zrazu som ho spoznala. Stál tam ON!!

,,Lu-lu-cas" koktala som.

,,Dobrý deň. Áno to som ja, včera som vám volal že sa stretneme" povedal veľmi formálne ako keby sme sa nepoznali.

,,Áno viem, ale čo ty tu robíš?"

,,Ja som váš šéf" nechápala som. Prečo sa so mnou rozpráva takto, keď sa poznáme ako kamaráti? Tak som sa správala aj ja tak.

,,Áno, prepáčte"

,,Dobre, ukážem vám vašu kanceláriu. Nebojte sa je hneď vedľa tej mojej"

Vyšli sme z jeho kancelárie a odbočili do prava, kde bola hneď vedľa ďalšia kancelária s mojím menom dokonca.

,,Nech sa páči, odteraz tu budete pracovať. Príjemný deň vám ešte prajem. O chvíľu tu príde kolegyňa a všetko vám vysvetlí, keďže ja na to nemám čas" ukázal na môj stolík so stoličkou. Tak som si sadla a on odišiel. Bola som naňho trochu nahnevaná, keďže sa tváril tak, že ma ani nepozná. Vošla do izby slečna a ani sa mi nepredstavila. Hneď sa na to proste vrhla.

,,Takže vaša náplň je úplne jednoduchá. Zdvíhať telefóny od ľudí, ktorý niečo chcú od pána Lucasa, podpisovať papiere, ktoré vám dá, občas vás pošle aj na nejaké stretnutia, venovať sa ľuďom a ešte veľa omáčiek okolo toho. Rozumiete?" prikývla som.

,,Fajn ja musím bežať, tak sa tu poobzerajte kde čo máte a robte svoju prácu a v žiadnom prípade nevstupujte do kancelárie Lucasa a ešte jedna vec, dnes ste tu len na hodinku"

,,Samozrejme" odišla a ja som len tak tam sedela a pozerala do blba. Nechcelo sa mi tam hrabať vo veciach.
Zrazu mi zazvonil telefón.

,,Prosím kancelária pána Lucasa" povedala som hneď prvé čo mi napadlo.

,,Dobrý deň, chcel by som sa stretnúť s pánom Lucasom ohľadom jednej veci. Kedy to bude možné?" odpovedal muž na druhej strane.

,,Zajtra by nemal mať žiadne stretnutia. Ak by ste mohli tak o 14:00" pozrela som sa rýchlo do kalendára.

,,Dobre, tak ja prídem. Dopočutia"

Zložila som telefón a zapísala si ho do kalendára, samozrejme že sa mi zabudol predstaviť, takže som tam napísala len stretnutie. Potom už mi nezazvonil telefón vôbec, len som tam tak sedela a sedela... Zrazu prišla tá pani čo ma sem priviedla.

,,Odprevadím vás slečna" ukázala na dvere a ja som vedela že mám ísť opäť za ňou. Vyviedla ma z budovy, pretože ja by som sa stratila. Poďakovala som a už som kráčala smerom domov. Stále mi ale vrtalo v hlave ako môže byť Lucas môj šéf.