NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

29.

Muž kráčal smerom k nám a postupne som videla viac a viac z jeho oblečenia a potom z jeho tváre...

Bol to muž, ktorý mi úplne zmenil život a to od základov. Pri ňom som vedela čo je šťastie.
To šťastie bol on.
Pri ňom som mala úsmev na tvári a aj keď to bolo občas hrozné, zvládli sme to, pretože som ho ľúbila nekonečnou láskou a viem, že aj on mňa.
Prešli sme si naozaj všetkým. A ani by mi nenapadlo, že to bude presne takýto človek. Som zaňho vďačná. A aj za malu Sue, ktorá mi prirástla k srdcu.

Vytiahol zbraň a jednou ranou ho zabil.
Mark spadol rovno na mňa a ja som ho musela zo seba dať dole pretože, bol to hajzel.
Nevládala som dýchať, hovoriť a ani chodiť. Svet okolo mňa dostal farbu, čierna.

Chcela som sa postaviť a rozutekať sa za ním ale nedokázala som to.
On hneď ku mne pribehol a ja som  vedela, že v jeho náručí už je všetko len dobré.
Rozplakala som sa a chytila jeho tvár, hladila ju a pozerala sa mu rovno do očí.

,,Si tu, moja láska"

,,Musel som prísť, bez teba nedokážem dýchať ani jednu jedinú sekundu. Si moje všetko" dal mi pusu na čelo. Vdýchla som jeho vôňu.
Obzrel si ma.

,,Bože, Čo ti to urobil, mojej princeznej" zrazu som videla ako sa mu po tvári kotúľa slza.

,Neplač láska, som v poriadku. Som tu" a vtlačila som mu poriadny bozk na jeho sladké pery. Okamžite ma zabalil do teplej deky.

,,Nemal som dovoliť aby sa to stalo"

,,Prestaň. A ako to že žiješ, veď ťa zastrelil" ďalšia vlna sĺz.

,,Mal som ochrannú vestu. Som úplne v poriadku" a ukázal mi svoju hruď, kde nebola ani známka po tom aby ho niekto strelil.

,,Som šťastná, veľmi šťastná" povedala som mu.

,,Ja som najšťastnejší muž na svete" a dal mi pusu.
Spanikárila som.

,,Kde je Sue? Pane bože Sue" hneď som vyskočila na nohy.
Lucas ma zastavila a ani by som ďaleko nedošla.

,,Je už doma a je v bezpečí" objal ma.

,,Chcem ísť domov" povedala som mu.

,,Poďme" zobral ma do náručia a niesol preč z tohto miesta. Bol môj hrdina, je a aj bude.

Položil ma do auta, vedľa spolusediaceho. Celú cestu sme nič nehovorili ani nebolo treba. Držali sme sa za ruky a ja som sa naňho dívala ako na Boha.

Zaparkovali sme na obrovskom dvore a Lucas ma šiel vziať opäť na ruky.

,,To zvládnem"

,,Naozaj?" ubezpečil sa, prikývla som.

Kráčala som hore schodmi s úžasným pocitom, že všetko čo chcem mám hneď tu.
Keď som vošla do domu okamžite na mňa vyletela Sue.

,,Camillaaaa" objala ma celou silou, až som nedýchala.

,,Ahoj zlatko. Bože ako som sa bála"
Vtisla som jej bozk na vrch hlavy.

,,Mali sme s Lukym vymyslený plán" usmiala som sa.

,,Vy ste teda šikovný, to som rada"

,,Poď, urobila som ti čaj" ťahala ma do kuchyne, Lucas ma ešte občas podopieral a držal za ruku.

Na stole bol položený džbán a okolo neho tri poháre.
Poriadne som si odpila a vtedy som si uvedomila, že som naozaj doma a mám okolo seba tých najbližších.
Malú Sue a môjho princa Lucasa.