NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

20.

Prešli sme snáď s malou Sue celý ,,hrad" ako to nazvala a veľmi som si ju obľúbila. Také krehké, nežne a milé stvorenie som nevidela. A aj som zabudla pri nej na všetky problémy a ešte na to že sa k nám mal pridať Lucas.

,,Poď ideme nájsť Lucasa" povedala som Sue keď mi ukázala celú svoju izbičku.

Zaklopali sme potichučky na jeho dvere a vošli dnu. Ani si nás nevšimol.
Mala Sue si založila ruky na hrudi a hlasno si odkašľaľa.

,,Aaa vy ste už tu" otočil sa na stoličke.

,,Áno, ale ty si mal prísť za nami, nie my za tebou" povedala som mu.

,,Veľmi sa ospravedlňujem moje princezné, ale mal som toho vážne veľa. Sľubujem že vám to vynahradím" videla som na ňom už únavu.

,,No jasné, nikdy sa so mnou nehráš. Ešte že mám Camillu" povedala Sue.

,,Vieš že sa snažím Sue"
Sue sa k nemu rozbehla a objala ho.
,,Viem" povedala mu.

,,Mal by si si oddýchnuť Lucas" povedala som mu.
,,A my zatiaľ sa so Sue pôjdeme hrať" zobrala som za ruku malú Sue.

,,Ďakujem" povedal Lucas potichu, tak že som to odčitala len z jeho pier.
Ja som sa usmiala a odišli sme.

Izbu mala vážne obrovskú a v nej veľa hračiek, prevažne bábik a hradov.

,,Mohli by sme sa zahrať na ozajstné princezné" ukázala na šaty a kopu oblečenia.

,,Som za" prikývla som.

Vytiahla ružové a modré šaty k tomu kráľovské koruny a topanky.
,,Páči sa, tieto budú tvoje" podala mi modré šaty aj korunu.

,,Ďakujem krásne" obliekli sme sa do šiat, samozrejme nezabudli sme ani namaľovať.

,,A čo teraz?" opýtala som sa jej.

,,Teraz pôjdeme do záhrady a naučím ťa ako sa správa ozajstná princezná" musela som sa zasmiať.

,,Okej. A môžme ísť do záhrady?"

,,Jasné" odpovedala mi a chovala sa ako ozajstná princezná.
Prešli sme celý ,,zamok" až sme prišli do obrovskej záhrady, kde v strede bola fontána, veľa kvetov a stromy.

,,Takže, najprv sa musíš naučiť chodiť rovno, ako ja" ukázala mi ako. Bola rozkošna.
,,Vyskúšaj to teraz ty" tak som to teda vyskúšala a prešla sa po záhrade.

,,Výborné, si šikovná. Samozrejme princezné sa musia aj pekne rozprávať, ale to ty vieš"

,,Oo ďakujem" usmiala som sa na ňu, ale ona sa tvárila dosť vážne.

,,Takže si úspešne na konci. Gratulujem si princezná" podala mi ruku.

,,Ďakujem pani učiteľka. Čo budeme robiť teraz?"

,,Teraz by si ma mohla aj chytiť" zakričala a už aj utekala.
Kým som sa stihla spamätať už bola ďaleko.

,,Dobehnem ťa" zakričala som na ňu.
Videla som ako sa skrýva za stromom, ale tvárila som sa že ju nevidím ako každý.

,,Kde by tak mohla byť. Buu" vystrašila som ju.

,,Ako si ma našla" rozčuľovala sa.

,,Poď sem ty, potvorka" poriadne som ju objala.
,,Mali by sme ísť späť, začína sa stmievať"
Prikývla a spoločne sme sa cez celú záhradu vybrali do domu.
Keď sme vošli, v celom dome niečo rozvoniavalo.

,,Mňam lievance" zakričala Sue a rozbehla sa ani neviem kam.
Utekala som za ňou až som sa ocitla v kuchyni.

,,Čaute kočky, keďže som s vami nebol tak som vám pripravil večeru" za kuchynským pultom stál Lucas v zástere.

,,Páni, to je nádhera" povedala som a sadla si za stôl, kde už nedočkavo sedela Sue.

,,Už sa to nesie" povedal Lucas a na stôl priniesol tanier plný lievancov.

,,Ale to je veľa, princezné toľko jesť nemôžu" povedala Sue.

,,Ale ja chcem mať krásne princezné, nie nejaké vychrtliny" zasmial sa a s nim aj Sue.
,,A ináč vyzeráte úžasne. Ukážte sa mi"

Sue sa postavila a zatočila sa, Lucas jej zatlieskal.

,,No poď Camilla, musíš aj ty" ťahala ma Sue. Tak som sa teda zatočila aj ja.

,,No vy ste teda nádherné" povedal Lucas.
Sadli sme si späť k stolu a poriadne sa najedli.
Večer sme ešte pozerali rozprávky, ktoré si vybrala Sue a my sme tam museli byť.

,,No už je veľa hodín Sue, poď ideme spať" povedal Lucas a vypol televízor.

,,Mohla by ma zobrať Camilla?" opýtala sa Sue. To som nečakala.

,,Samozrejme, ak chce?" pozrel sa na mňa.

,,No to je jasné, princezné držia spolu"   zobrala som ju do izby, kde sa prezliekla do pyžamka a ľahla do postele. Prečítala som jej obľúbenú rozprávku.

,,Camilla?"

,,Áno?"

,,Že ma neopustíš, tak ako predchádzajúca opatrovateľka?" povedala smutnými očami.

,,Zlatko, Jasné že nie" dala som je pusu na čelo.

,,Vieš mi s bratom ťa máme radi" usmiala sa na mňa tými veľkými očami.

,,Viem. A už spať. Dobru noc"

,,Dobrú"

Odišla som z izby a vrátila sa spať do obývačky, kde sedel pri telke Lucas. Sadla som si k nemu.

,,Je zlata. Neuveríš čo mi povedala?"

,,Určite nejakú somarinu ako ona vie"

,,Nie. Povedala že, nechce aby som ju opustila ako predchádzajúca opatrovateľka" pozrela som sa na Lucasa.

,,Hej no, vidím na nej že ťa ma moc rada a ja tiež, to vieš. Predchádzajúca opatrovatelka musela odísť, pretože sa bála, že ju môžem nejako zatiahnuť do toho môjho sveta s mafiou. A teraz hľadám inú"

,,Ale veď to nemusíš, som tu ja. Rozumieme si a mám ju rada"

,,Áno ale keď odídem alebo niečo?"

,,Ja sa o ňu postarám" chytila som ho za ruku.

,,Poď sem" vtiahol ma do objatia.
,,Ľúbim ťa"

,,Čože?" povedala som šokovane.

,,Áno, ale veď to vieš"

,,Nikdy si to tak nahlas nepovedal"

,,Viem. Dnes som si uvedomil, že vy ste mojim všetkým a ešte si aj rozumiete" pohladil ma po tvári.

,,Aj ja ťa ľúbim" dal mi pusu.
Šťastie. To je to, čo teraz prežívam. Zaspali sme v objatí na pohovke.