NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

24.

Presne o polnoci sa spustil alarm na dome. Znamenalo to len jedno, niekto je vo vnútri.
Lucas vybehol z postele a mieril si to rovno k Sue do izby.
Dobehla som rýchlo za ním. Našťastie Sue sedela vystrašená na posteli.

,,Čo sa deje?" opýtala sa.

,,Nič zlatko, len asi nejaké zviera nám prešlo po záhrade a zaplo to alarm. Idem sa pozrieť, ostane tu s tebou Camilla"

Keď prechádzal okolo mňa zastavila som ho.
,,Nemal by si tam ísť sám" zašepkala som.

,,Zoberiem si ochranku"

,,Mal by si jej to povedať" pozrela som sa jej smerom.

,,Teraz nie"

,,Dávaj si pozor" a dala som mu pusu.
Podišla som k posteli a sadla si vedľa Sue.

,,Na koho si ma dávať pozor?" hneď sa opýtala. Deti počujú všetko.

,,No predsa na to zvieratko, aby mu nejako neublížilo" pohladila som ju po líci.

,,Ja už o tom viem" povedala.

,,O čom?" nechápala som.

,,No predsa o tom, že Lucas pracuje so zlými ľuďmi" vedela som že je múdra a príde na to.

,,Ako si na to prišla?"

,,Raz večer sa mi sníval zlý sen a chcela som si ísť ľahnúť k Lucasovi do izby. Započula som cez dvere ako s niekým volá. Hovoril o tom, že mu majú dať pokoj a aj tebe" pozrela sa mi do očí.

,,Vieš, ma teraz nejaké problémy, ale on to vyrieši. Snaží sa ťa chrániť, neboj"

,,Viem. Občas by trebalo aj jeho chrániť" usmiala sa.
,,Že sa vám nič nestane?" dodala.

,,To neviem zlatko" a zobrala som ju do objatia.

,,Nechcem vás stratiť"

,,Nestratiš, ale musíš nás poslúchať" povedala som jej.

,,Camilla?"

,,Áno?"

,,Mám ťa veľmi rada"

,,A ja teba viac" dala som jej pusu na hlavu.
Nejako zabudla na celú situáciu a rozprávali mi vtipy, len ja som bola v strachu. Na svoj vek bola dosť múdra.
Po asi polhodine sa dvere rýchlosťou vetra otvorili a dňu vstúpil muž z ochranky.

,,Slečny, musíte ísť so mnou. Mám vás zaviesť do bezpečia" povedal to rýchlo a nestačil mu dych.
V mysli som si povedala fajn, teraz treba chrániť Sue.

,,Dobre. Sue, teraz ma počúvaj, keby sa hocičo dialo, budeš pri mne dobre? A budeme potichu" zobrala som ju na ruky.

,,Dobre, teda" odpovedala.

Ako prvý vyšiel muž a rozhliadol sa či je vzduch čistý, tak mávnutim ruky nás zavolal. Kráčali sme po dlhej chodbe a tak dole schodmi až von. Vo vnútri bolo celý čas ticho, akoby sa nič nedialo.
Muž z ochranky nám otvoril dvere do veľkého čierneho džípu.

,,Ani som sa vám nepredstavil" povedal muž, ktorého som poznala. Občas stál pred dverami domu.
,,Som Sam" pozrel sa do spätného zrkadla auta, ktoré nás viezlo, nevedno kam.
Malá Sue mi ležala na kolenách.

,,Bojím sa" šepla.

,,Nemusíš sa báť, som tu s tebou a princezné všetko zvládnu"
Nič už viac nepovedala. Chcela som sa opýtať šoféra, kde je Lucas, ale pred Sue som to nedokázala.
Po chvíli zaspala. My sme zatiaľ zaparkovali pred domom, kde sa naposledy strieľalo a kde som skoro zomrela. Pred tým istým, kde sme museli tiež odísť a teraz sme tu opäť.

,,Je to tu bezpečne? Naposledy čo som tu bola, sme museli odísť, lebo nás tu našli"

,,Nebojte sa. Tu vás hľadať teraz určite nebudú"
Tak som mu teda verila. Vystúpila som s auta aj so Sue, ktorú som niesla v náručí. Veľmi dobre som to už tu poznala, tak som ju uložila na pohovku aby bola blízko mňa, ja som šla do kuchyne k Samovi.

,,Kde je Lucas?" povedala som potichu.

,,To ja bohužiaľ neviem"

,,Ako to že to neviete? Boli ste tam predsa s nim"

,,S ním sú tam iný, ja som strážil vaše dvere a dostal som rozkaz aby som vás odtiaľ zobral"

,,Nemôžete niekomu zavolať?"

,,Vystopovali by nás, majú napichnute všetky telefóny. Dajte mi aj svoj" vystrel predomňa ruku, dala som mu ho do dlane.

Išla som si ľahnúť späť k Sue, ktorá si spokojne odfukovala. Ja som zaspať nemohla, bola som celá napätá a v strese, čo sa tam tak môže diať.