NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

23.

,,Ako to dopadlo?" opýtal sa hneď ako som nastúpila do auta.

,,Fajn. Akurát, že zajtra musím tam byť od 10:00 do 18:00" povedala som opatrne.

,,Čože? To čo je za psychopata"

,,No tak, vieš sám dobre, že práca je dôležitá"

,,Áno, ale aby ťa tam držal tak dlho? Dúfam že si mu povedala nie" pozrel sa na chvíľu na mňa.

,,Snažila som sa mu povedať nie, ale on na tom trval. Vraj som šikovná a hodím sa mu tam a potom hneď odišiel, čiže musím. Aspoň zajtra"

,,Tak toto nie. Takto sa správať, to si s ním vybavím"

,,Lucas prestaň, vidíš že mu o nič nejde"

,,Len zajtra" zobral mi ruku a dal mi na ňu pusu.

,,Okej, pokúsim sa mu to vysvetliť, ale teraz sa už o tom nebavme. Ako sa má Sue?" preskočila soinú tému.

,,Dobre, pýtala sa na teba, kam si ušla"  usmial sa.

,,Zlatá. Zvládli ste to spolu?"

,,Samozrejme" odpovedal sebavedomo.

                             ***

,,Sue, poď sem" kričal na ňu Lucas. Bol večer a my sme sa ju snažili obliecť do pyžama.
Behali sme za ňou po celej izbe a nemohli sme ju chytiť. Ja som to už vzdala, sedela na posteli a pozerala na Lucasa so Sue.
Nakoniec ju predsa len chytil.

,,Nieee, ja nechcem ísť ešte spať"

,,Princezné, predsa musia chodiť skoro spať, aby boli ráno vyspaté do ružová" povedal jej Lucas, keď ju už ukladal do postele.

,,Mohla by som tu ostať sama s Camillou?"

,,Áno zlatko" dal jej pusu na čelo a odišiel. Po ceste na mňa žmurkol.

,,Vy s Lukym spolu chodíte?" opýtala sa ma.

,,Dalo by sa to tak povedať. Prečo?"

,,Mohla by si byť mojou maminou vieš?"

,,To by sa ti páčilo, čo?" a začala som ju štekliť.

,,Áno veľmi" odpovedala mi.
,,Vieš, Luky je ako môj ocko a ty by si mohla byť maminka"

,,Musíme sa o tom porozprávať s Lukym, ale teraz je to trochu komplikované. Zatiaľ sme najlepšie kamarátky dobre?" nevedela som, čo jej mám na to povedať.

,,Dobre, ale neopustíš ma, že nie?"

,,Nie, ty potvorka. Dobrú noc" dala som jej aj ja pusu na čelo.

,,Dobrú" odpovedala, keď už som vychádzala z dverí.
Bola zlatá, ale byť jej mamou, to si neviem ani predstaviť. Aj keď mamu potrebuje.
Vrátila som sa do svojej izby, kde za počítačom sedel Lucas.
Objala som ho zozadu.

,,Čo robíš?"

,,Pozri" ukázal mi na obrazovku, kde z bezpečnostnej kamery bolo vidieť ako nejaký človek sa prechádza po záhrade.

,,Vieš kto to je?"

,,Jasné že nie, snažím sa to zistiť, ale ako vidíš už ani tu nie ste v bezpečí" chytil sa za hlavu.

,,To je v poriadku, netráp sa tým. Zajtra to zistíš, mali by sme ísť spať"

,,Nemôžem. Už 5 dní tu nemôžem spať,  musím dávať pozor"

,,Práve preto by si mal ísť spať a ja budem dávať pozor" ponúkla som sa.

,,Nie, Nie. Zajtra máš prácu, choď spať. Zvládnem to"

,,Poď so mnou, chcem aby si tam bol so mnou" hladila som ho po chrbte.
Počítač nechal zapnutý. Zobral ma do náručia a išiel so mnou do postele. Ani sme sa neprezliekli do pyžama už sme spali.

Pomaly ale isto sa blížime ku koncu, ešte zopár časti bude, nebojte sa.🥰

🤗❤❤