NEZAĽÚB SA DO ŠÉFA

9.

Zobudila som sa na trúbenie auta. Len som sa otočila na druhý bok a spala ďalej. Auto neprestávalo trúbiť, tak som vstala z tej teplej postele a pozrela von oknom. Pred mojím domom stála nádherná limuzína. Nechápala som.
Zišla som dole schodmi a vyšla z domu.

,,Dobrý deň asi ste si zmýlil dom" ja totiž to limuzínu nemám.

,,Ste Camila?"

,,Áno to som ja"

,,Pán Lucas poslal po vás auto aby ste sa bezpečne dostali do práce" to je od neho milé, ale netužila som po tom.

,,Odkažte mu že ja do práce prídem na svojom aute. Môžte ísť"

,,Ale pán Lucas si to žiadal"

,,Nech ide po nejakú inú na tej limuzíne. Pekný deň" otočila som sa a vošla do domu.
Pripravila som si raňajky, najedla sa a psychicky sa pripravila na pohovor. Obliekla som si modrú sukňu, navrch žltú blúzku a tenisky. Nenosím lodičky btw.

Odomkla som si môj krásny minivan a nastúpila doň. Prišla som do svojej ,,vysnívanej" práce a utekala rovno do kancelárie, aby ma neuvidel môj šéf.  Sadla som si na veľmi pohodlnú stoličku a mala som nejakú prácu s papiermi tak som si ju robila, pomedzi to mi zazvonil aj telefón, aby som dohodla nejaké schôdzky. Zrazu na mňa zakričali nejaká pani, ktorá vyzerala namyslene.

,,Camila príďte sem, hneď!" čo som slúžka? Pomyslela som si.

,,Ideem" skríkla som. Pribehla som k tej hnusnej žene.

,,Tu máte kávu a raňajky pre môjho Lucasa. Zaneste mu to, ja mám ešte prácu" super, k nemu do kancelárie ani na krok.

,,Dobre" čo mi iné ostávalo. Zobrala som tu kávu a croisant a išla k nemu. Mala som plné ruky tak sa mi nedali otvoriť dvere, tak som sa o nich oprela že ich otvorím keď v tom ich niekto zvnútra otvoril a ja som spadla rovno s kávou na zem. Káva sa rozliala po krásnej dlažbe a ja som ostala ležať na zemi.

,,Si v poriadku?" pomaly som sa postavila opravila sukňu a pozrela sa naňho.

,,Samozrejme že som. Idem vám to hneď poupratovať"
 
,,Ale to nie je tvoja práca Camila" zrazu mi tyká. Zrazu pribehla  ta fuchtľa.

,,Zlatko, si v poriadku?" len som prekrútila očami. Ona mu opravovala zatiaľ sako a košeľu. Ja som sa nenápadne vytratila preč.

,,Camila vráťte sa" zakričala na mňa tá ....
Prišla som naspäť a pozrela sa na nich.

,,Pozrite čo ste mu urobila?! Má celé sako špinavé"

,,Sme vyrovnaný teraz" zasmiala som sa. Vtedy som bola ja špinavá teraz on.
,,Vyperiem mu to, alebo ho prezlečiem?" ona sa na mňa nahnevane pozerala a on za ňou sa usmieval.

,,Viete čo urobíte? Dnes vás tu už nepotrebujeme, môžte ísť"

,,Cheryl, ja som tu šéf a nikam nejde. Potrebujem aby šla so mnou na schôdzku!" povedal Lucas a ona sa len pozrela na mňa a odpochodovala.

,,Prepáč mi za ňu"

,,Takže na akú schôdzku ste to chceli ísť?" zmenila som tému.

,,Uvidíš, budeš sa zatiaľ len pozerať" zobral kľúče a vyšli sme z budovy kde odomkol svoje auto a ja som doň nastúpila.

,,Prečo si neprišla na limuzíne?" opýtal sa po chvíľke ticha.

,,Mám vlastné auto. Mohli ste ju poslať radšej pre pani Cheryl. Alebo manželku?"

,,Nie preboha. Je to bývalá sekretárka a nie je zmierena, že si ju vymenila" určite s ňou aspoň niečo mal.
Potom bolo len ticho. Prišli sme pred obrovský mrakodrap a prišiel mi otvoriť dvere. Ďakujem.

,,Takže vašou úlohou bude len si sadnúť niekde vedľa mňa a sledovať. Ak budete mať  zaujímavý nápad povedzte mi ho. Dávajte si pozor, ľudia sú tu prefíkaný" rozkaz šéfe a chytil ma okolo pása, automaticky som mu ruku strhla dole.

Vošli sme do konferenčnej miestnosti, kde sedela kopa neznámych mužov v obleku.
,,Pekný deň vám prajem, môžte si sadnúť" povedal Lucas a oni ho počúvli.
Stretnutie prešlo celkom rýchlo a netýkalo sa ničoho dôležitého. Týkalo sa len toho že majú ešte investovať do niečoho peniaze a do čoho. Všetci odišli a my sme tam ostali sami.

,,Odveziem ťa domov?"

,,Ako ste počuli auto mám" otočila som sa a chcela odísť ale stihol ma chytiť za ruku.

,,Camila" povedal to veľmi vzrušujúco.
Pritiahol si ma bližšie a naše pery sa opäť dotkli. V kancelárii!
Rýchlo som sa odtiahla.

,,Ste môj šéf"

,,Ale poznáme sa od skôr. Prosím Camila, Vieš čo k tebe cítim a ja viem že ty cítiš to isté" mal pravdu. V jeho očiach som sa strácala.

,,Lucas, nemôžme" začal sa ma dotýkať.

,,Ja to chcem a chceš to aj ty" chytil mi tvár.

,,Čo ak ťa vyhodia alebo prídu na to?"

,,Povedal som im to ešte keď si tu nepracovala. Vedia že s tebou chodím a že  sme sa poznali skôr" veľmi nežne ma pobozkal.

,,Dobre, ale..." nestihla som dopovedať už ma zasa pobozkal a dvihol na ruky a zatočil so mnou.
,,Lucas no tak sme v práci. Spravajme sa formálne"
Pustil ma hneď na zem.

,,Máš pravdu. Mali by sme ísť" otvoril mi dvere.
,,Až po vás" a pustila ma. Vyšli sme von a on odomkol auto.
,,Na dnes ste už skončili odveziem vás domov?"

,,Ak by ste boli taký láskavý neodviezli by ste ma do nákupného centra?" idem totiž to ešte z Betty nakupovať.

,,Samozrejme, kamkoľvek" usmievali sme sa na seba ako dementi. Šľapol na plyn a už sme išli.
Zastavil na parkovisku ja som obišla auto a dala som Lucasovi pusu na líce.
,,Ahoj" a už frčal preč.

Betty ma čakala pred vchodom a spoločne sme vošli do nákupného centra. Poprechádzali sme veľa obchodov nič zaujímavé v nich nemali. Kúpila som si len jedné červené šaty a išli sme preč.