Drobec✔️

Ach Bože

Rukou márne naslepo hľadám telefón, ktorý vždy pred spaním ukladám na nočný stolík. Do pekla moja hlava, ide mi prasknúť. Ja tu Sašu zahlušim. Dúfam, že je jej rovnako zle ako mne. Rukou na trafím na pohár s vodou a malú tabletku.

Ach, bože ďakujem, pomyslím si. Len veľmi nemotorne sa posadím na posteli a rukami si prejdem oči, do riti...

Pozerám sa po izbe a v momente, keď mi sklzne perina zistím, že som len v nohavičkách. Ježiši Kriste Laura. Nádych, pokoj, chladnú hlavu.
Očami opäť prebehne izbu, v snahe nájst zvyšok môjho oblečenia.

Toto hádam nie. Mala som ísť domov, keď bol ešte čas. Vôbec som nikam nemala ísť, strach mi zvieral hrdlo, s kým som včera išla domov.

V byte za dverami zaregistrujem pohyb. Och bože, ochraňuj ma nech to nie je sériový vrah, nech to nie je... Je úplne jedno kto je za tými dverami Laura upokoj sa, opakujem si v hlave.. Aj tak sa z toho nevyvlecies si ako tie blbé pipky, ktoré bežne so Sašou ohováraš, bože ja som jednorázovka.

V peknej modernej izbe hľadám čokoľvek čo zakryje moju nahotu. Bravo, Laura v prekernejšej situácii si sa nemohla ocitnúť. "buď už ticho" okriknem svoje podvedomie, a rukou si zakryjem ústa.

Dvere sa náhle otvoria a ja stojím v strede izby len v nohavičkách, ruky mi automaticky vyhodí na prsia a zakrývam čo môžem.

"Dobre ráno, šipkova Ruženka" ozve sa s chodby až príliš známy hlas.

"kurva!" vypustím s úst.

"ale ale, Drobec vôbec ťa nespoznávam, takto po ránu si teda mimoriadne okúzľujúca" zatiahne ironicky.

Očami prebehnem jeho polonahé ešte mokré telo a nasucho prehltnem. O dobrotivý bože, za čo prosím ťa som si toto zaslúžila, prečo ma takto tresceš. Cítim ako mi tvár zalieva horúčava, ako mi v ušiach hučí nahrnutá krv, ako sa z tohto chceš dostať.

"môžeš mi povedať kde sú moje šaty" snažím sa rozprávať úplne prirodzene no hlas mam akýsi chrapľavý.

"včera v noci si ich zo seba strhla, teda Drobec, toľko vášne sa len tak nevidí." zasmeje sa s chuti "kedy sa s prudérnej študentky stala takáto nymfa" doberá si ma pobavene.

"kde sú moje šaty, toho drobca si odpusti" škaredo naň fľochnem.

Pomalým krokom príde ku mne a prstom mi jemne prejde po ramene, "včera si sa nesťažovala, keď si vzdychala do môjho ucha, "ááno som tvoj drobec"... opäť vybuchne smiechom.

Tisíce ihličiek, ktoré zasiahli moje telo cez ten maličký kúsok pokožky pod jeho dotykom ma rozhodilo ešte viac. Dopekla, Laura mysli, mysli, mysli ako sa s tejto situácia dostať čo najrýchlejšie. Panika v mojich očiach ho asi prinútila zľutovať sa nado mnou.

"šaty sú v kúpeľni" prehovoril náhle, "a nemaj obavu včera sa nič nestalo, už som ti predsa povedal, že nespadáš do môjho vkusu", s s arogantným úškľabkom opúšťa izbu.

"Nenávidím ťa" zakričím pomedzi zuby a červeň cítim hádam až na malíčkoch nôh.

"kúpeľňa sú druhé dvere naľavo, predpokladám, že romantické raňajky neočakávaš takže, keď budeš odchádzať zabuchni poriadne dvere"

Vbehnem do kúpeľne, pohľad do zrkadla mi vezme dych, dopekla si fakt okúzľujúca pomyslím si a tvár si prejdem vodou, vlasy prečešem prstami. Navlečiem sa do šiat. Kde doriti mam akože hľadať kabelku. Laura, upokoj sa, opakujem si. Dnes si sa tak či tak dostala na vrchol hanby, opýtať sa na kabelku bude pre teba nič.

"ďakujem, fakt ti ďakujem Saša" mrmlem si popod nos, cestou z kúpeľne prejdem okolo vkusnej, modernej obývačky spojenej s kuchyňou. Ak by to nebol byt tohto neandertálca asi by som ocenila celkový dojem.

"kde mám tašku" zdvorilostný ton vynechám.

"ale, ale kde je naša okúzľujúca slečna Pollaková." zasmeje sa srdečne " je pri dverách, hádam na ňu dosiahneš Drobec."

Siaham po taške za pochodu si obúvam vysoké topánky, takmer strácam balans, prichytím sa obratne kľučky, otvorím dvere a s hlasným tresknutím opúšťam byt.

Z tašky vylovím telefón, musím zistiť kde v pekle sa nachádzam, vytáčam číslo prvej taxislužby v zozname. Vychádzam pred bytovku. "Poprosím Vás auto, pôjdeme na Lanškonského, do riti.." zahreším, v momente keď zistím, že sa nachádzam na rovnakej ulici.

"do horúcich pekiel, naozaj si zo mňa robi niekto dobrý deň" zahreším a skladám taxislužbe, šuchtavým krokom sa presúvam k svojej bytovke.

"Debilný deň" nadávam po celý čas.

Ja: Zabijem ťa!....
Ja: A potom aj seba :( :( :(

SaSha: ...