Drobec✔️

Všetko sa rúca

"Laura ja.."

Takto rozhodne nezačína oznamovanie dobrej správy, pomyslím si a hlbšie sa zaryjem do kresla.

"Áno oci, deje sa niečo, si v poriadku? ", v hlave ma napadá hneď niekoľko scenárov, a teda v mojom momentálnom rozpoložení ani jeden nemá šťastný koniec.

"Laura, dostali sme ponuku na odkupenie našej agentúry ." vybafne na mňa takúto informáciu.

V momente ako si uvedomím, čo povedal vystrelím z kresla a nervózne pochodujem po kancelárii. Čo sa to dopekla deje?

"Ale otec, aký máme dôvod na to aby sme to predávali, veď sa nám predsa darí, máme skvelé meno na trhu. Nemožeš mi vziať moju prácu, je to moje všetko" vyhlásim a slzy mám na krajíčku.

"Laura, správaj sa ako profesionál!" zahriakne ma "Hovorím, že je to len návrh, ešte som si to nepremyslel, len ťa informujem, aby sa k tebe takáto informácia nedostala od niekoho iného."

"Čože!? Otec, tak ono to je len návrh, ale ludia už o tom hovoria."

"Aký ľudia Laura, agentúru chce odkupiť R&T Holding."

"R&T Holding? Kto to dopekla je. "

"Rafaj & Tomík, hovorí ti to niečo". ozve sa otec.

V momente ako počujem to meno, zovriem ruky v päsť a chystám sa na odchod.

"Laura, vráť sa späť." zakričí moj otec, ale cez vlny hnevu, ktoré mnou momentálne prechádzajú uplne jeho požiadavku ignorujem. Vtrhnem do miestnosti ako nasraný buldog, ak by som mohla vrčím a štekám. Zhlboka sa nadychujem, prirútim sa k teho stolu, doslova cítim ako sa mi do žíl vlieva adrenalín...

"Takže toto bol tvoj uchvatný plán. "

"Najprv ma namotať, potom nechať prosiť aby si ma pomiloval, zbúchnuť a potom ma obrať o firmu."

"Čo do riti si ty za človeka, celých posraných 8 rokov na gymply ma neustále šikanuješ blbými poznámkami, potom keď konečne spomienky pominú sa vrátiš, nakráčas si do mojho života, mojej práce, mojej postele a to len preto aby si ma oslabil, aby si ma obral o to posledné čo mám. "

"Vypadni, zbal sa a vypadni..nechcem tu tvoju tvár vidieť ani len sekundu."

"Skončil si!! Žiadne Laura ja ťa chcem, už nemusíš nič hrať."

"Už v živote o tebe nechcem počuť."

Skončim svoj monológ, ktorý ma momentálne vyšvihol na piedestal psychicky labilných a narušených ludí. Som rozčulená, mám chuť plakať, zbaliť si veci a odísť preč, z tejto kancelárie z tohto mesta.

"Vieš čo, ostaň, pôjdem ja.. aj tak bol toto predsa tvoj cieľ." zasmejem sa, z toho zvuku ma až zamrazí.

"Laura, ja ničomu nerozozumiem."
"Kurva, hovor so mnou, čo to ma znamenať."

"Všetko čo som mala povedať som povedala." zbalim tašku a odchádzam z dverí.

Autom sa rútim do bytu, do kufra nahádžem polovicu svojho šatníka, pomedzi slzy hádam ani nevidím. Rúca sa mi hádam celý svet. Telefón mi vyzváňa v taške, predpokladám, že je to on alebo otec. Momentálne však nehcem počuť ani jedného. Končím s nimi. Nepotrebujem ich. Potrebujem pokoj, a ten nájdem jedine pri nej.

Zamknem dvere od bytu a vyberiem sa s kuframi k autu. Vytočím číslo, po dvoch zvoneniach sa ozve :

M:Casa de la familia Malvido. ¿Qué quieres? (Dom rodiny Malvido, čo si želáte?)
Ja:Necesito hablar con la señora Bianka. (Potrebujem hovoriť s pani Biankou.)
M:Momento. (Moment)
Ja:Sí, gracias. ( Ano, ďakujem)
M:Aquí está el Bianka como puedes ayudar. ( Pri telefóne Bianka, ako vám možem pomocť,
Ja:Mami...
M:Zlatko, čo sa deje. Lauri, si v poriadku.
Ja:Mami potrebujem ťa..
M:Zlatko upkoj sa.
Ja:Mami, možem prisť za tebou, aspoň na nejaký čas. Prosím.
M:Lauri, samozrejme, Renzo sa určite poteší.. Zlatko, čo sa stalo?
Ja: Prídem, prvým letom. Prosím ťa otcovi nič nehovor.

Tak ešte jedna na dnes..❤️
**
Tak čo, čakali sme takýto spád udalosti. Na Lauru je toho akosi veľa. Možno jej trocha slniečka vyčistí myseľ.
Ďakujem
Vaša Liww
❤️📖❤️