Drobec✔️

Ahoj.. Filip..

Potia sa mi dlane, ťažko dýcham pozerám na toho poloboha v ručníku predo mnou, ktorého som nevidela takmer celý polrok. Mám čo robiť, aby som ústa udržala zavreté. Doriti, ako mu to len sekne. Vo vzduchu cítim. vôňu jeho šampónu. Ach, áno tieto tehotenské hormóny so mnou riadne zatočili. Som blízko, to dám, som Pollakova my z boja neutekame. Hlboký nádych a výdych.

"Ahoj Filip." moj hlas znie akosi inak,... len sa tu teraz prosím nezlož, snažím sa povzbudiť sa vnútorne.

"Ja, hľadala som ťa. " očami sa silou mocou vyhýbam jeho bohovoskému, odhalenemu bruchu, ale absencia jeho osoby posledné mesiace mi nepomáha.

"Tak si ma našla." ruky si založí na hrudi a oprie sa o dvere, vôbec mi to neuľahčuje, dokonca mám pocit, že sa výživa v situácii, do ktorej som sa dostala.

Fajn, nedaruje mi to a vraj takéto správanie majú výlučne ženy. Hovno! Jeden urazený chlap, sa v tomto prípade vyrovná zástupu žien. Nič to keby sa aspoň obliekol, možno by sa moja myseľ sústredila na rozhovor a nepremietala by si momentálne to ako mu rukami prechádzam z ľavého boku na pravý a...!! Laura stop!! Odkašlem si v snahe zahnať tieto myšlienky kamsi preč, tvár mám určite červenú ako keby som vyšla na samotnú strechu tejto 8 poschodovej bytovky.

"Nechceš , sa ísť obliecť..?" nadhodím nedbalo... "ja ťa tu počkám." dodám presvedčivo.

"Určite?! Pri poslednom rozhovore si zmizla takmer na polrok.. Tak si nie som veľmi istý." dodáva a ja v jeho hlase cítim sarkazmus.

"Budem tu. " neisto sa mu zahľadím na chvíľu do očí a hneď sklopím zrak.

"Fajn, hneď som späť." a zvrtne sa na odchod. . "Dáš si niečo na pitie?" opýta sa chvíľu pred tým ako sa mi stratí v byte..

"Vodu .. Ďakujem" zakričím za ním a dúfam, že ma počul.. Akosi mi vyschlo v krku a teda vodou by som nepohrdla..

Scenár bol jasný od začiatku, teraz to príde veľké odhalenie Laury Pollakovej alebo, Filip budeš otcom bolo ďalším programom nášho dlho očakávaného stretnutia.

Pomalým krokom som sa presunula k malej sedačke, ktorá bola súčasťou posedenia na jeho terase... Posadila som sa do mäkkých vankúšov a odratavala sekundy. Monológ v mojej hlave, ktorý som si opakovala v momente vyfučal, keď sa zjavil opäť vo dverách. Hej ty tam hore, nezabúdaj, že aj ja som sa posledné mesiace trápila.. Načo toto zúčtovanie.? Hoci mal na sebe tričko a džínsy nič sa nezmenilo.. Stále som mala ten pocit, že v momente nepozornosti začnem slintať ako malé šteňa. Vlasy mal o čosi dlhšie a pravdepodobne si ich po sprche len prehrabol rukov. Opäť ma myšlienky zaviedli k predstave ako ich rukami postrapatím a pomaly sa skláňam k jeho ústam. "Doriti, konečne.." vypustím zo seba priam na jeden dych a obliznem si pery.

"Tvoja voda.. " položí predomňa pohár a sadne si do kresla naproti cez stôl.

Zakašlem a automaticky roztrasenou rukou siaham po pohári, vypijem polovicu na jeden dúšok a pohár vrátim späť. "Ďakujem" utriem si zbludilu kvapku vody z pery.

"Tak Laura, čo ťa sem privádza." opýta sa úplne chladným hlasom...

Doriti, doriti, doriti.. Vyzerá to tak, že nie je tak mimo z môjho príchodu ako ja.. V hlave sa samu seba snažím presvedčiť, že za to môžu tie hormóny.. áno, preto som dnes tu.. Kvôli hormónov.. Teda nie kvôli tomu, ale kvôli nám a našej spoločnej budúcnosti.

"Prišla som.. Aby som dala veci do poriadku.." začnem neisto a očami zbehnem k jeho tvári.. Pohľad, ktorým má skúma cítim až kdesi pod kožou.

"Tak, začni.. Som samé ucho." neodpustí si sarkasticku poznámku.

Tak poďme na to. Nádych, výdych.. Opona môže spadnúť.. Stačí sa postaviť, a odhaliť čo je zrejmé. "Filip, ja potom ako som odišla..."začnem a opäť stiahnem po vode a napijem sa.. Fajn stačí.

Pomaly sa postavím, a dvoma krokmi sa presuniem pred neho." Rada by som ti niekoho predstavila" a rukami si prejdem po vypuklom brušku, ktoré bolo doposiaľ skryté pod voľnými šatami.

Vaša Liww 💓
Pomaly sa blížime do cieľa.