Drobec✔️

Práca, práca, práca

Práca vraj šľachtí, no nie keď jej máte toľko koľko ja, to už potom skôr udiera na mozog, spôsobuje stres, nedostatok koncentrácie, prípadne abnormálne výkyvy nálad, chutí a čo ja viem čoho ešte.

V kancelárii som sa od incidentu s Filipom vyhýbala, home office je vďačná vec, ale maximálne na 1 deň, potom sa z Vás veľmi rýchlo môže stať chodiaci zombie. Niet predsa nad pohodlie v podobe vyťahaného trička, legín a vrabčieho hniezda na hlave. Áno stáva sa zo mňa prototyp zanedbanej puťky, a to len a len kvôli nemu.

Laura je čas sa vzchopiť, prešiel týžden, sprav zo seba človeka a hor sa medzi ľudí, aj stará suseda Lichoňova ma bohatší život ako ty. Sama práca, škola, schôdzky, diplomovka ženieš sa do záhuby, veď o chvíľu nezvládneš. ani základy flirtovanie. Táto predstava vo mne vyvolá vlnu pobavenia siahnem po telefóne a napíšem Saši.

Ja:Čo tak sa vyvenčiť?

SaSha:Aleluja ona žije..
SaSha:Dievča rozhodla si sa vrátiť medzi ľudí??
SaSha:Bude mi cťou, opäť ta zasvätiť do nočného života nášho mesta.

Ja:O ďakujem, spasiteľka moja..

SaSha:Spasiteľom bude ten čo ťa už konečne oprie, hádam niekoho nájdeme dnes večer.

Ja:Saša nenúť ma oľutovať svoje rozhodnutie.

SaSha:Cesty späť niet ty moja mrška večer som u teba.. Muaah..

Pri predstave koľko malo času mi ostáva kým príde Saša sa rýchlym krokom presuniem do kúpeľne. Čas na vaňu žiaľ neostal preto sa musím uspokojiť s horúcou sprchou. Hniezdo a hlave mi dá poriadne zabrať, mam pocit ze polovica mojich vlasov ostáva v drevenej kefe. Výborne k dokonalému looku posledných dní môžem pridať aj čiastočnu plešatosť. A všetko len kvôli nemu, ach..
Je piatok večer mesto bude určite preplnené pomyslím si, možno niekde natrafíme na príjemnú spoločnosť, ktorá obohatí už tak dosť nudný život mojej maličkosti.

Hotovo, rozčesane vlasy si vysušim fénom, tak Laura ako to chceš.. Pomyslím si, voľné kučery alebo vyžehlené do hladká.

Keď už pomaly, ale isto prežehlujem posledny prameň svojich vlasov, oblečená v pohodlnom bavlnenom. župane, preruší ma zvonček pri dverách. To už je toľko hodín, zhrozím sa a smerujem k dverám, automaticky siaham po kľučke, bez toho aby som skontrolovala, kto je za dverami.

"Zlato pod ďalej, len na seba niečo hodím. " zahlásim a v momente keď, sa presúvam od dverí preč v zrkadle zazriem obrys postavy, ktorá určite nie je tou, ktorú som očakávala.

Prepadne ma panika, zdvojnásobí sa keď zistím kto stojí v mojej predsieni.

"Čo tu chceš?" opýtam sa a snažím sa pôsobiť vyrovnane, hoc moje vnútro momentálne balancuje na lane, kdesi nad Mariánskou piekopou.

"Laura, ja myslím, že by sme mali porozprávať ako dospelí ľudia." prehovorí a v hlase mu absentuje ten jeho typický ironický tón, ktorým má posledné dni užieral.

"Je piatok večer, čokoľvek si potreboval počká to do pondelka rána." prehovorím sebaisto, hoc moje vnútorné ja prestalo balancovať na lane, momentálne na ňom visím.. Áno, chvíľa v jeho spoločnosti a som mimo.

Prechádzam okolo neho, v momente keď zacítim tú jeho omamnú vôňu, sa moje myšlienky uberajú nesprávny smerom, mám chuť si dať facku za svoju slabosť pre tohto ničomníka.

"Nie, do pondelka to nepočká." prehovorí odhodlane a prepaľuje ma pohľadom.

"Filip, ja nevyjednávam! " postavím sa k pootvoreným dverám a naznačím mu kam sa má pobrať.

"Fajn!!" prehovorí a ráznym krokom vykroči k dverám, až keď ich prudko zavrie a ja sa ocitnem pritlačená jeho telom na dverách, si uvedomím bizardnosť tejto situácie.

"Filip, už ma unavuje ta tvoja neustála potreba držať ma. Nechaj ma už konečne na pokoji." zavrčim a vzopriem sa jeho telu. Nič, ani sa nepohne, stojí bez mihnutia oka. Akákoľvek moja snaha vymaniť sa z jeho zovretia je prekazená.

"Sama vieš, že je to to posledné čo chceš." prehovorí zastretým hlasom len niekoľko centimetrov od môjho ucha a jeho teplý dych spôsobí môjmu telu zimomriavky až pod kolenami.

"Filip!" snažím sa premýšľať, akým spôsobom sa dostať z tejto situácie, avšak jeho blízkosť mi úplne vypína centrálnu nervovú sústavu. Áno, môj mozog nereaguje, hlava sa vypína, srdce sa rozbuši, cítim ako mi tvár zalieva horúčava...
Laura dopekla spamataj sa. Som len krôčik od toho, aby som po ňom skočila, ako nejaká nadržaná pipka. Bože tie pery, pomyslím si, priam automaticky si obliznem tie svoje, čo mu samozrejme neunikne..Kašľať na posrane zábrany ešte raz očami prebehne jeho tvár, v momente keď sa naše pery takmer dotýkajú, keď už takmer cítim tu hebkosť zazvoní zvonček..

"Nerob to, nekaz tento moment, tým, že otvoríš tie zasrané dvere." prehovorí tichým hlasom ešte stále nalepený na mne.

Nádych,výdych, nádych, výdych..Lala spamätaj sa, prekliaty chlap, čo to so mnou robí. Zhlboka sa nadýchnem, cele moje vnutro pohltí jeho vôňa, pritiahnem ho k sebe bližšie.. Ak mu dnes nepodľahnem bude to pre mňa samu výzva.

"Vieš kde sú dvere, je čas aby si vypadol a neoberal ma o čas. " pošepnem mu do ucha a zbieram posledné kúsky mojich síl na to aby som sa vymanila z jeho objatia. Otvorím dvere, čím vyruším Sašu v hrabaní sa v jej taške, "No konečne.." ozve sa a dvíha zrak smerom k dverám, jej šokovaný výraz na tvári hovorí za všetko.

Filip ešte naposledy pozrel mojím smerom, pokrútil hlavou "Neskončili sme! " a prešuchol sa okolo Šasi na odchod..

Rafaj vs. Pollaková 0:2