Drobec✔️

Ja budem...?

Vysvetliť jej všetko, bez toho aby ma hádam 100x neprerušila bolo nemožné. Stalo ma to mnoho síl, a premahania sa. Myslela som si, že keď o tom nebudem hovoriť, keď na to nebudem myslieť bude to ako keby sa to nestalo. Ale pravda bola iná, stalo sa to a ja som pri každom slove cítila ako to bolí ako mi hruď zviera zvláštny pocit, pocit samoty a strachu, že sa tento stav nezmení.

Možno som naozaj urobila chybu. Mohla som mu dať šancu povedať to čo malo byť povedané, ale v ten moment som to tak necítila. Ani teraz sa tak necítim avšak strach z toho čo sa bude diať ma pomaly, ale isto núti robiť veci, ktoré by som inak neurobila.

"Lala, chceš povedať, že ty a on možno,.. že vy naozaj... Pane Bože ja sa zbláznim", dostane zo seba Saša hneď po tom čo dokončim svoj monológ.

"Áno je možné, je naozaj možné, že som tehotná."

"Lala a to mi hovoríš len tak!" vyhrkne.

"Ukĺudni sa, na paniku som tu ja." dohováram jej.

"Budem možno slobodná matka, ktorá nemá prácu a ktorá dokončí, teda ak sa jej to podarí.. dokončí školu ako posledná nehanebnica s bruchom pred sebou." rukami si prejdem po tvári, cítim na sebe Sašin pohľad.

"A kedy by si to mala dostať? " opyta1 sa ma.

"Presne netuším, som predsa moderná žena a mám na to appku." zasmejem sa.
Siahnem po telefóne a otváram kalendár. Svieti tam...

- Mešká 2 dní. -

Doriti, Laura len žiadna panika, predsa len si bola tento mesiac pod stresom, zmena klímy ..a takéto 2-3 dňové meškanie ešte predsa nič neznamená. Sú to naozaj len stresy. Véd hádam by som cítila, že tam je. Že sa niečo prevratné deje.

"No tak, Lala nenapínaj ma toľko." preruší moje myšlienky.

"Dva dni."

"Čo dva dni? No tak Lala to ťa to baví? Takto ma naťahovať?"

"Mešká.." dodávam.

"Kurva, doriti." reaguje obratom.

"Len žiadnu paniku... Veď možno je to len zmena klímy a stresy." snažím sa ju presvedčiť ako samu seba.

"Máš tu nejaký test?" nereaguje na moje argumenty.

"Jasne, mám ich tu rovno niekoľko." zahlásim ironický.

"Lala, tu iróniu si odpusti."

"Viem, prepáč ja len celkom sa obávam čo bude."

"Zlatko, som tu vždy pre teba. Spolu všetko zvládneme." obijme ma a pohladí po tvári.

"Ďakujem."

"Myslím, že je čas ísť spať. Predsa len musíš byť unavená z cesty."zahlasim a postavím sa.

"Máš pravdu." siaha po pohároch a ukladá ich na podnos.

"Nechaj to tak. Ja to urobím. Bež kľudne na izbu. A Saši, ja ďakujem že si prišla."

"Zlatko to máš jasne. Veď ako by som si mohla nechať ujsť takú príležitosť." žmurkne na mňa a odchádza z terasy.

"Mimochodom, zajtra zájdeme do lekárne." zahlasi a stratí sa.

Pri tej predstave sa zachvejem. Odnesiem podnos do kuchyne a tiež sa poberiem do izby.. Už už sa chystam zhasnúť svetlo, predtým však vezmem do ruky telefon a pozriem sa do priečinka správ..

Dnes je to 2 deň, odkedy mi nevolal.. Doteraz som dostala každý deň niekoľko správ, ktoré som samozrejme statočne ignorovala.. Dnes ani včera nič neprišlo, žiadny zmeškaný hovor. Už ho to prestalo baviť.

Vypnem telefón, zhasnem svetlo a snažím sa zaspať.

Tak čo, bude podľa vás Laura mamou?.
Vaša Liww
📖❤️