Drobec✔️

Očista

Prvé dni v Barcelone som trávila v izbe, sedela som v okne sledovala more a utápala sa v sebaľútosti . Chýbala mi práca, chýbala mi Saša. Chýbal mi on. Áno, som slaboch, hlúpa naivka, ktorá podľahla, zamilovala sa a možno otehotnela.

"Lauri, je čas vyjsť medzi ľudí .. Nemôžeš tu byt predsa zatvorená celé dni." vyruší ma hlas.

Až teraz som si uvedomila ako veľmi mi chýba, že nie je pri mne. Niet nad pocit, keď ma obíjme a pohladí. Je to med na moju boľavu dušu.

"Viem mami." v očiach ma opäť zaštípu slzy.

"Daj tomu čas, všetko sa spraví, uvidíš. Vieš, že som tu pre teba. A ak, ak budeš tehotná pomôžem ti. Ostaneš pri mne a spolu to zvládneme."odhodlane mi dohovára.

"A teraz sa obleč, pôjdeme spolu nakupovať, pretože ešte nikto nevynašiel lepšiu činnosť ako odvrátiť smútok..ak nie nákupom. Urobíme si babskú jazdu. Pedro nám pripraví auto, máš pol hodinu."zmizne za dverami mojej izby.

Má pravdu, sedieť a čakať je márne.. Musím žiť, a nie prežívať.

Prebehnem do šatníka, vyberiem, biele letné šaty, hnedé sandalky, a tašku cez rameno. Vlasy zopnem do chvosta, priesvitný lesk a môže sa ísť.

Stihla som to za necelých 15 minút, zbehnem pred dom, kde už stojí šofér s pripraveným autom. Zvyšný čas využívam na telefonát, Saša to dvíha okamžite.

Lala zlatko, ani nevieš ako my chýbaš? Kedy sa už vrátiš? Volal mi tvoj otec,. Vraj kde si neodpovedáš na emaily ani telefóny.. Volal mi aj on.. Lala mala by si im zavolať.

Saši, stačí.. Nehovor už nič.. Ja, nemôžem.. Chcela som sa ťa opýtať, či  by si si nechcela spraviť dovolenku.. A prísť ma pozrieť.

Žartuješ také sa predsa neodmieta, pozriem môj kalendár a večer ti mailujem kedy ma tam máš. Ľúbim ťa.

Aj ja teba.

Ukončím hovor, kolónka správ ukazuje obrovské číslo. Mám nutkanie ju otvoriť, ale nie, je to predsa nový začiatok..Narýchlo sa pozriem do kalendára svojich dní - svieti tam 10 dní do ďalšej periódy. Už už sa chystám ho opäť vypnúť, keď na displeji zasvieti jeho meno.. Filip R.... Aké osobne pomyslím si a vypnem telefón. Hneď na to z dverí vychádza mama, vyzerá úžasne, táto klíma ju omladzuje, opálená pokožka je pristane, doslova žiari.

"Môžme vyraziť."

Bolo to ako nákupná mania, prešli sme desiatky obchodov, vďaka bohu za šoféra, ktorý nás sprevádzal.. Cítila som sa ako hlavná hrdinka v tej romantickej kravine Pretty woman.. Dokonca tromfla aj Sašu a to som si myslela, že hádam ani nie je možné. Skvelé popoludnie zakončíme v reštaurácii na pláži.

"Zlatko, čo tak sa trocha porozprávať." začne priam nenápadne mama.

Pousmejem sa nad tým a súhlasné prikývnem.

"Tak, kto je za týmto všetkým?.." opýta sa opatrne.
"Kto sa ti dostal pod kožu tak hlboko?.."

"Filip, je to Filip Rafaj, mami, môj asistent, môj spolužiak, moja nočná mora." dodavam.a všetok nákupný elán zo mňa jedným razom vyprší.

"Takže predsa ten mladík. Už na strednej si mala preňho slabosť." pousmeje sa.

"Áno, aj napriek tomu, že som si vyslúžila len samé posmešky a urážky. Ja viem som naivná ak som som si myslela, že by sa mohlo niečo zmeniť, časom."

"Takže ty ho ľúbiš a on tvoje city neopätoval, rozumiem tomu správne?" pokračuje mama.

"Ja, neviem, aké sú jeho city, teraz je to už jedno aj tak ma len využil. Išlo im len o našu firmu.. Ja, mami prepáč ale nechcem o ňom už rozprávať."

"Laurie, ja ťa chápem je to pre teba ťažké, ale nezabudni aj na okolnosti." pohladí ma po ruke."Čo ak, čo ak si tehotná.?

"Neviem, mami netuším,čo sa bude diať, ja naozaj neviem. Nedokážem si pomôcť. Bojím sa. Všetko je to pre mňa ešte veľmi čerstvé. Čo ak? Bože mami ved ja sama si est epridem ako dieťa. Čo mu môžem dať..? "

"Zlatko upokoj sa. Už teraz ti môžem povedať, že ak raz budeš mať to šťastie byť mamou tvoj drobec bude najšťastnejšie dieťa pod slnkom."pohladí ma po tvári a ja si na malý moment predstavím, aké by to bolo.

"Ďakujem mami."

"Počkáme, a uvidíme. " podvedome si predstavím najbližších 10 dní.

"Som tu pre teba zlatko. "

***

Pred spaním si otvorím emaily, svieti ich tam hneď niekoľko. Email od Saši, otca a prof. Bekera. Došľaka úplne som zabudla na svoje konzultácie k diplomovke. Najprv odpíšem Bekerovi, dohodnem si nový spôsob konzultácii, netuším ako dlho sa zdržím v Španielsku. Nemal by to byť problém, hneď zajtra sa pustím do práce. Otcov email odignorujem. Teším sa na správy od Saši, zistenie, že príde už o týždeň ma neuveriteľne poteší, ostane 2 týždne, to je perfektná správa. Odpíšem jej ako veľmi sa teším, a zavriem počítač.

Už je to týždeň čo som tu.

Zapnem si telku, beží nejaký romantický film s anglickými titulkami a ľahnem si k nemu a premýšľam, prečo môj život nemôže byť aspoň raz jednoduchší.

K poobednej kávičke patrí aj poobedná dávka nášho Drobca. Túto venujem KatkaKatarna
Vaša Liww
❤️📖❤️