Drobec✔️

Ako ten čas letí

"Zlatko, šofér nás už čaká, mali by sme ísť." zakričí mama z haly a ja už zatváram dvere svojej izby.

"Idem, máme predsa kopec, času u lekára mám byť až o hodinu." informujem ju.

"Ja viem, ale radšej si v kaviarni vedľa dáme pokojne čaj ako ísť na poslednú chvíľu." argumentuje mama.

Každá prehliadka u gynekológa je presne takáto. Mama je vo večnom časovom strese a ja.. Ja pomaly cítim ako sú mu veci užšie a užšie. Sú to už tri mesiace čo Saša odišla a ja som ešte nenabrala odvahu vrátiť sa späť na Slovensko. To sa však zmení v najbližších dňoch. Teda ak to lekár povolí, poletím domov.. Hmm domov, po letím na Slovensko a dokončím si školu. Diplomovku som dokončila podľa očakávaní prof. Bekera dokonca mi v systeme svietilo už aj hodnotenie A. Vraj o tom ani nepochyboval. O štyri ;týždne sú štátnice, začala som s intenzívnou prípravou. Pre niekoho skoro, ale ja som patrila stále k tým svedomitým študentom.

"Zlatko nad čím rozmýšľaš?" preruší ma mama.

"Škola.. To je to čo mi posledné dni zapĺňa hlavu." odvetvím pohotovo.

"A čo ten chlapec, nemyslíš, že už si ho vytrapila dostatočne.?"opýta sa opatrne.

"Mami, dohodli sme sa predsa, že keď pôjdem na Slovensko dám to do poriadku." odvetvím odhodlane, hoci vnútorné som úplne roztrasená. Predstava stretnutia s ním zatiaľ nenechala moje telo ani myseľ pokojnými. Buď sú to tie tehotenské hormóny alebo mi už načisto šibe.

Ku klinike prichádzame opäť s obrovskou časovou rezervou, ako inak. Vystúpime z auta a šofér ide zaparkovať kamsi do podzemných garáži.

"Tak poď mami, dáme si ten náš povestný čaj." zasmejem sa a potiahnem ju za ruku ku kaviarni.

***
Vyšetrenie dopadlo v poriadku, všetko je ako ma byť. Ultrazvuk dokonca ukázal že je to dievčatko. Odkonzultovala som si aj cestu domov.. Je to úplne v poriadku, nakoľko sa jedná len o krátky let a ja už budem pomaly na konci štvrtého mesiaca, nie je to problém. Doktor mi vytlačí kópiu fotografie z ultrazvuku, kde krásne vidieť rúčky, nôžky bruško a hlavičku. Je to zázrak. Hneď ako sme opustili priestory kliniky, smerovali naše kroky do obchodov. To množstvo vecí, ktoré moja mama aj napriek môjmu odmietavemu postoju, nakúpila hádam výbavu pre celú škôlku. Vraj ju mám nechať bude to jej prvé vnúčatko a to si treba rozmaznávať. Ešte ani nie je na svete a už ju má obtočenú okolo prsta.

Som si vedomá toho ako veľmi mi pomáhajú, žijem tu bezstarostne niekoľko mesiacov, dali mi priestor aby som si utriedila myšlienky v hlave, aby som spokojne dopísala diplomovku a teraz sa učila na štátnice. Vraj stres neprospieva ani mne ani bábätku. Sú výnimočný, obaja Renzo, čo povedať mama pri ňom doslova žiari. Je šťastná, tento pohľad pri otcovi nikdy nemala.

Otec, je a bol a asi aj bude svojský typ. Hneď po príchode do Španielska som mu poslala výpoveď, nepodpísal mi ju.. Povedal, že si mám vziať platené voľno a mám sa vrátiť keď budem pripravená opäť pracovať. To bolo po dlhej dobe mile gesto z jeho strany. A tak mam platené voľno, moje dieťa sa predsa len nenarodi do chudoby.

***

Zapínam Skype tak ako každý utorok a štvrtok a volám Saši. Po niekoľkých zvoneniach to zdvihne.

Tak čo mamasita, aké sú novinky vyhrkne bez pozdravu. A vyceri na mňa ten svoj veľký úsmev.

Bude to dievčatko. Prezradím bez napínanie.

Lalaa, ja sa tak teším, mame kočku do bandy.. Bude to najlepšia tanečníčka na celom Slovensku, po svojej krásnej krsnej.. Zasmeje sa od ucha k uchu.

To si hovorila. Aj v prípade chlapca, pokiaľ sa nemýlim.. Zahlásim pomedzi smiech..

Tak čo ako sa máte? Hovor preháňaj, je všetko v poriadku. Vyzveda Saša.

V úplnom poriadku o necelý mesiac som na Slovensku, ved vieš štátnice.

Dievča ja sa na vás tak teším, dúfam, že hneď potom neutečie preč.. Nech si vás aj trochu užijem. Nemôžem predsa každý druhý mesiac jazdiť do Španielska, to by ma zrujnovalo. Zasmeje sa.

Určite ostanem potrebujeme si doriešiť niektoré veci. Ako je na tom môj byt, chodíš mi zalievať kvietky? Opýtam sa medzi rečou.

Jasne, nemaj strach, dokonca to tam je aj pekne čisté, ta moja stará suseda pani Tomasová tam chodieva raz týždenne upratať. Hrdo zahlási.

Ďakujeme ti. Už sa na teba teším. Dodávam.

Lala a čo Filip, dnes som ho stretla. Je ako stratené šteniatko. Pýtal sa na teba.. Chýbaš mu.. Veď už si ho vytrápila dosť. Obhajuje ho.

Viem, len ja.. Ja mám strach, že už je neskoro.. Ja sa teraz nemôžem pred neho pristaviť a veľkým bruchom a povedať.. Ahoj som späť.. Tak môžme pokračovať tam. Kde sme skončili.. Mimochodom toto je bonus.. Tvoja dcéra..

Ja viem, že to nie je veľmi ľahká situácia, ale musíš to zvládnuť on si to zaslúži, ty si to zaslúžiš aj ta mala si to zaslúži. Takže dosť bolo týchto dohadov.

Tieto večerné Skype stretnutia mi vždy dodali energiu. Saša mala proste dar ako mi prehovoriť do duše. Potom ako sme dopodrobna prebrali program po mojom príchode domov sme sa rozlúčili a ja som sa uložila do postele. Očami prebehne kalendár v telefóne, štátnice mám presne o 4 týždne a 2 dní... Predstava, že sa vrátim na Slovensko ma dosť ľaká. Rukou si pohladím malé bruško..

Sama viem, že jediný môj strach je on..