Drobec✔️

Pôjde to?

Po dlhom večernom rozhovore so Sašou, som nadobudla dojem, že by to dokonca mohlo fungovať, veď ma vraj odbremení od práce, môžem ho posielať pre kávu, bude moja pravá ruka, vlastne som podľa nej vyhrala. A ešte je k tomu sakramentsky sexi a to je vraj bonus.

Pri rannom behu v parku, som sa dokonca začala pohrávať s tou myšlienkou, že je to naozaj možné, naozaj reálne, možno dokonca budem mať viac času na diplomovú prácu. Vybehla som schody k sebe do bytu, vyzliekla si prepotené oblečenie, a zavesila ho na balkón. Po rýchlej sprche som, pochodovala pred šatníkom, čo dnes na seba.

Ja: Vôbec netuším čo na seba!
SaSha: Ak sa budeme držať nášho večerného plánu, tak jednoznačne tie ľahké biele šaty a žlte sandále na platforme ;)
Ja: Určite nepôjdem do práce ako na pláž, mám dnes stretnutie stou starou škatuľou Wolkerovou.
Sasha: Aghhh, zabudla som tak skús tie tmavomodré kokteilky tesne nad kolená a pudrové lodičky. Vlasy si nechaj rozpustené, a prosím ťa žiadne okuliare!!
Ja: Rozkaz šefe!
SaSha: A čakám reporty, aspoň polhodinové.
Ja: Ak si zabudla idem do práce nie na rande...
SaSha: Tak hodinové...luv ya ;)

Jej živelnosť ma raz dostane do prekérnej situácie, vchádzam do šatníka a vyberám si šaty podľa jej inštrukcií.

Už po prvých minútach v lodičkách v momente ako sadám do auta oľutujem svoju hlúpu poslušnosť. Ak s týmto odšoférujem budem hádam kráľovná cestných pirátov. Odhodlane sa pohnem a okamžite musím prudko zbrzdiť, nejaký pako na čiernom mercedese mi takmer nabúral do kufra, to nevidí, že cúvam. Idiot!! Mierne vytočená, vyjdem s autom na cestu a zapojím sa do premávky, takto po ránu to býva celkom náročné, dôjsť do práce načas, preto chodievam z domu pol hodinu skôr. Vyhnem sa špičke a v práci nemeškám. Redaktor v rádiu hlási počasie, vraj nemáme zabudnúť na dáždniky, lokálne burky dnes potrápia severne aj stredné Slovensko. Očami prebehnem oblohu bez jedného obláčika, za čo tých meteorológov vôbec platia, predpoveď hádam googlia ráno pred počasím. Dopravný servis hlási nehodu na D1 pri Bratislave, vďaka Bohu za toto mesto, ak by som mala žiť v Bratislave, chodím asi električkou. Nie žeby som nebola dobrý šofér, ale jazdeniu v tomto meste neholdujem. S prvými tónmi nejakej príšerne zaľúbenej pesničky vchádzam do podzemných garáži našej budovy, automaticky mierim na svoje miesto. Je nepísaným pravidlom, že tam nikto z personálu neparkuje nakoľko tam stále stojím ja. Do horúcich pekiel, zbadám čierny Mercedes, až príliš veľmi podobný tomu z rána ako parkuje na mojom mieste, z dverí šoféra vychádza nikto iný ako Filip Rafaj ml. Tlak sa mi dvíha, rukami zovriem volant a automaticky zatrúbim, a rukou naznačím aby vypadol z môjho miesta. Samoľubo sa usmeje a pokračuje smerom k výťahu. Kto dopekla si myslí, že je.. Prejdem popri ňom a zaparkujem asi o 20 metrov ďalej. Toto si s ním vybavím. Z auta, vyberiem kabelku a za doprovodu klopkania mojich vysokých lodičiek smerujem k výťahu. Postáva pri dverách výťahu, s tým svojím samoľúbym výrazom ma oskenuje ako tovar pri pokladni.. Horúčava, ktorá ma obleje vo mne vyvolá ešte väčší hnev. Už už sa chystám čosi povedať, no preruší ma prichádza výťah.

"Dobré ránko, až po tebe, šééfka" zatiahne provokatívne.

Spražím ho pekelným pohľadom a smerujem do výťahu.

"Niekto vstal z postele zlou nohou" pokračuje ďalej a vo mne pomaly ale isto vybuchne sopka.

"Čo si o sebe dopekla myslíš. " začnem hneď ako sa za nami zavrú dvere vo výťahu.

"To ako sa správaš ma vôbec neprekvapuje, stále ten sebesrtedny arogantný idiot."chrlim zo seba nahromadené zlosť.

"Hoc len na krátky čas som tvoja nadriadena a poprosím ta aspoň o štipku rešpektu, nie si niekde v bare na drinku s nejakou pipkou ." dokončím a odrazu sa cítim akosi lepšie.

Skontrolujem kde sa nachádza výťah.. Ešte 5 poschodí, tak to bude sakra dlhých 5 poschodí pomyslím si. 4, 3, 2 v tom výťah náhle zasnate. Do horúcich pekiel toto mi robíš naschvál. Úškrn na jeho tvári mi hneď napovie, prečo stojíme. Urobí krok vpred, smerom ku mne.. Odrazu je výťah pre šesť ľudí akysi malý, vzduch je riedši. V momente keď sa moje telo ocitne pritlačené tým jeho na jednej zo stien výťahu, prestávam dýchať. Laura vzchop sa..

"Ver mi, že ak by som bol v bare s nejakou pipkou, správal by som sa úplne inak" zašepkal mi do ucha chrapľavym hlasom.

Nohy ma sotva držali, nasucho prehltnem a snažím sa lapit dych.

"Ale to ty asi nezistiš, ak si zabudla stále si mimo môj vkusu" prebehne mi rukou od stehna k boku :"Hoc tieto šatičky z teba robia celkom slušný kúsok drobec. " od kašle si a nakoniec ma úplne odrovná "ale ja si predsa len nechám zájsť chuť." zatlaci tlačidlo na výťahu a v momente sa otvárajú dvere, so spokojným výrazom opúšťa priestor výťahu.

Stojím prikovana k stene neschopná reakcie. Ako som si len mohla myslieť, že táto neželana spolupráca bude fungovať..

Vystupim z výťahu, napochodujem do kancelárie kde už sedí on s tým svojim samoľúbym výrazom.

Srať na teba, pomyslím si. Automaticky skopnem lodičky, obujem si pohodlne balerinky, ktoré mávam stále v skrini, zopnem si vlasy do drdola a nasadím okuliare. Zo skrine vytiahnem krabicu plnú umeleckých zmlúv, sotva ju zodvihnem, hodím ju na stôl pred neho.
"Zoradiť podľa mesiacov, abecedne.."
a sadám si spokojne za svoj stôl, jeho šokovaný výraz mi hneď pozdvihol náladu.

Posadím sa k počítaču, no predtým ako sa pustím do práce zašlem správu Saši.

Ja: Je to totálny idiot, zmena plánu...seriem naňho!
SaSha: To je moje dievča.

Mám sotva hodinu a čaká ma schôdza s pani Wolkerovou, z počítača si vytlačím podklady, ktoré som starostlivo posledné týždne pripravovala, účasť takmer všetkých mám potvrdenú. Táto akcia by mala byt tutovka. Opäť ďalší spokojný klient.

"Ó hodinu odchádzame na pracovné stretnutie s pani Wolkerovou, v emaily máš podklady k stretnutiu, naštuduj si ich. " prehovorím naň spoza obrazovky počítača.

"Ale nebodaj je sakramentsky náročná Elena, vaším klientom."

"Odkiaľ ju poznáš" reagujem okamžite.

" Je to svokra môjho staršieho brata" odpovedá bez záujmu.

"Ty máš brata??" šokovane naň hľadím

"Nevlastného, veľa toho o mne nevieš Drobec." zahlási a venuje sa opäť svojím papierom.

"Dúfam, že máte dobré rodinne vzťahy a nejako to nepokazí našu spoluprácu."

Samoľúby uškrň, ktorý vystrúhal hovoril za všetko.