Drobec✔️

Ten idiot!

Neviem akú reakciu som očakávala, je to istá forma adrenalínu aj pre mňa, postaviť sa pred neho a len tak povedať čo treba. Preto chápem to mlčanie, jeho výraz je zvláštny, plný prekvapenia a zášte zároveň. Nečakala som, že sa mi hodí okolí krku, to určite nie, ale možno som si myslela., že všetko pôjde inak. Všetko mohlo byť inak. Ale osud to pre nás zariadil inak. Urobím veľkú čiaru za minulosťou, ak bude chcieť, čistý štít len mi traja. Áno som tu pre našu budúcnosť. Úplne automaticky siaham po jeho ruke, ako mi chýbal dotyk jeho rúk, tak jemne a zároveň tak silné.

Prekvapenie v očiach, keď jeho ruka konečne dopadne na oble bruško pod mojimi šatami mi napovie. Je to von. Už niet cesty späť. S nemým úžasom preskakuje očami raz k ruke potom opäť k mojej tvári, dookola. Hádam sa zasekol? .. Až keď sa pridá aj druhá ruka a jeho pohľad naberie akýsi iný hlbší význam až vtedy viem, že on je to čo mi chýbalo k absolútnemu šťastiu.

"Laura? Chceš mi naznačiť, že..." preruší tento zvláštny tichý dialóg chrapľavym, hlasom.

"Chceš povedať, že ty a ja, že my.." akoby to ani nevedel vysloviť. Akoby sa bal povedať nahlas, čo je zrejme.

"Áno, ja zistila som to až potom čo som odišla do Španielska."potvrdim jeho nevypovedanu otázku.

"Plne chápem, že je to pre teba šok a pochopím, tvoj rozhodnutie nech je akékoľvek." pohľadom zastavím na jeho rukách, ktoré ešte stále jemne drží na mojom brušku.

"Nech je akékoľvek? Nechápem?" zatvárí sa zmätene a stiahne ruky k sebe a prebehne si nimi vlasy.

Pocítim jemný pohyb, jeho ruky z ktorých salalo teplo sú preč a zrejme sa to nepáči nielen mne.

"Laura, zjaviš sa tu po takej dobe a len tak na mňa vybališ, že budem otcom." postaví sa a začne pochodovať po už dosť malom priestore terasy. "Do pekla Laura, veď to nie je len tak." chodí hore dole a krúti hlavou. "Ja musím sa napiť, na toto potrebujem panáka."zahlási a stratí sa opäť v byte.

Fajn, takúto reakciu som teda nečakala, len tak tak zadržiavam emócie, ktoré sa vo mne odohrávajú. Nie slzy sú neprípustné. Mám chuť odtiaľto odísť a tváriť sa, že sa toto nestalo. Zhlboka sa nádychnem a očakávam jeho príchod. V duchu počítam, len aby som si nejako zamestnala myseľ a neodišla odtiaľto. Kde do pekla je.. Hádam už stačilo... Buchnutie dverí ma preberie zo zamyslenia.. To hádam nemyslí vážne, nemal ani štipku dôstojnosti aby ma poslal dočerta osobne. On si jednoducho odíde a ja sa mám zrejme vyprevadiť sama. Fajn Laura, toto je koniec. Síce diametrálne odlišný od tvojich predstáv ale akceptuj ho. Z terasy sa presuniem do bytu, možno niekto prišiel.. A ja ho len predčasne odsudzujem. "Filip.?" prehovorím do prázdneho bytu. "Si tu?" posledná skúška. Odpoveď nepríde, je koniec.. Skratka budeme na toto všetko iba my dve, pohladím si bruško a rozdychavam slzy. Naposledy prebehnem pohľadom prázdny byt.. "Zbohom Filip." a poberiem sa k dverám.

Siahnem na kľučku, no dvere sa nepohnu ani o milimeter, skúsim to opäť. Tak toto hádam nemyslí vážne. On ma tu zamkol. Ten idiot!!

Vaša Liww 💓