Drobec✔️

Len si to vyžer

Po príchode domov, bola akákoľvek snaha pracovať potlačená myšlienkou na toho idiota. Ako je vôbec možne, že naňho myslím. Mala by som byť naňho urazená do špiku kosti. Niekedy mám pocit, že som sa narodila v nesprávnom čase, a práve teraz po dnešnom slede udalosti s Filipom, som v tom utvrdená. Jeho správanie je neprípustné, veď sme predsa v 21. storočí, a ženy nie sú tovarom ani vecou, nemôže so mnou jednať ako s nejakou rajdou z predmestia. Netuším ako mienim ďalej našu spoluprácu riešiť. Som jeho prítomnosťou vytočená do nepríčetnosti a to už ani nie je potrebný priamy kontakt. Áno, bozkáva sa priam excelentne, ale pár horúcich bozkov zo mňa nespraví sliepku, ktorá mu bude zobať z ruky. Jednoducho musím stanoviť pravidlá cez, ktoré sa. bude musieť preniesť.

Zatváram, knihu a ukladám si časť kapitoly, ktorú som dnes spracovala k mojej diplomovke. Ani len netuším ako sa chcem v piatok postaviť pred profesora a konzultovať s nim ďalšie časti, keďže táto nie je ani zďaleka dokončená. A za všetko môže on.

Po večernej hygiene sa ocitám v spálni, som unavená, nakoľko potrebujem ráno dokončiť nejaké podklady pre klienta, prestavujem si budík, beh musím vynechať. Vďaka Bohu, že sa stretnutie s Patrikom o čosi posunulo aspoň budem mať čas si pozrieť požiadavky pani Kesselovej.

Ráno sa prebúdzam do slnkom zaliateho dňa, spracovanie podkladov mi zabralo sotva hodinku, dokonca som si stihla poznačiť nejaké poznámky k diplomovke. Stiahnuť emaily zo servera mi zabralo asi 10 minút, pri šálke horúcej káve som si povedala, že dnes mi moju pozitívnu náladu nič nepokazí. Presviedčam sa o tom aj o hodinu neskôr pred zrkadlom keď upravujem si vlasy, Saša tvrdí, že ležérne vlny sú in, škoda že jej trvali sotva 5 minút a ja tu šaškujem už dobrú polhodinu. Zo šatníka si vyberám obtiahnuté čierne skinny jeansy, ľahkú bielu blúzku s decentným výstrihom, ktorý priam dokonale vypĺňali moje prsia. Áno do výšky som teda veľmi nenarástla, ale aspoň dekoltom sa môžem popýšiť. Push upky, ktoré sme nakúpili naposledy so Sašou patrili medzi obľúbené v mojom šatníku. Biela čipka, ktorá jemne presvitala cez blúzku bola dokonalá, hriech nepochváliť sa ňou. Vysoké čierne lodičky, čierna kabela cez rameno a môžem ísť.

V aute za volantom si predstavujem výraz toho nafúkaného idiota, keď zistí kto je pán Dvorský alias Patrik. Ja mu ten jeho hrebienok zrazím. O tom nemusí pochybovať.

S časovou rezervou asi 15 minút parkujem auto v blízkosti taverny. Hneď ako vystúpim sa porozhliadnem či niekde nezbadám Filipa. Má ešte päť minút, pomyslím si a cupitám popri autu.

"Laura? Si to ty?" ozve sa odrazu mne až príliš známy hlas.

"Patrik, ahoj. ", objímeme sa ako dlhoročný priatelia.

"Teda dievča, ty si ale kosť." zasmeje sa lišiacky a mňa zaleje červeň. "Môžeme ísť?" opýta sa a s rukou na mojom chrbáte ma vedie k vchodu do taverny.

"Ešte na niekoho čakáme, ale máš pravdu môžeme aj vo vnútri aspoň mi stihneš povedať novinky." odvetím a nechám sa odprevadiť dnu. Nemám ani len tušenia, že celú scénu z diaľky pozoruje práve on.

Len čo sa usadíme a začneme debatu objaví sa vo dverách. Z očí mu šľahajú blesky. Asi niekto nemá svoj deň, pomyslím si a usmejem sa na Patrika, keď už je takmer pri našom stole vstanem aby som ich predstavila.

"Filip, dovoľ mi predstaviť ti pána Dvorského, manažéra A.P. Cateringu, ktorý s nami pripravuje akciu pani Kesselovej, verím že si si stihol pozrieť podklady."

"Ale Laura, načo tie formality, som Patrik, predpokladám, že sme spolu včera krátko hovorili, keď som presúval termín schôdzky." odvetí a vystrie pravicu smerom k Filipovi.

"Moja priateľka Kamila si pred mesiacom zlomila nohu, a potrebovala iť na kontrolu." objasňuje mu ako keby to bolo potrebne.

Výraz v jeho tvári, ktorý značí prekvapenie ma potešil. Tu máš ty nevychovaný grobián, len si to celé vyžer, pomyslím si.

"Rafaj, Filip", vykokce a príjma jeho pravicu," Teší ma." očami na malý okamih vyhľadá moju tvár, snažím sa tváriť chladne, hoc vnútorne tancujem oslavný tanec bohovi pomsty.. tak máš to.

Stretnutie prebieha v pohodovej atmosfére, keď sa lúčime pri aute, Patrik ma pobozká na obe líca a neodpustí si lichôtku k môjmu výzoru.

"Teda Laura, naozaj celá žiariš, mám za tým hľadať nejakého muža." zasmeje sa.
"Ale kdeže, je to len stávka so Sašou" zasmejem sa od ucha k uchu, "Ale o tom už inokedy, nebudem ťa predsa zdržiavať od tvojich povinnosti, pozdravuj Kamilu, odkáž jej, že mi chýba parťák na ranný beh, nech sa dá čo najskôr dokopy. Rada som ťa videla." pobozkám ho na obe líca.

"Aj ja teba Lala, Filip tešilo ma." nastúpi do auta a odchádza preč.

"Laura, chcel by som sa ti ospravedlniť, za .." začne hneď ako sa auto stratí z dohľadu.

Zastavím ho švihnutím ruky "Filip, nenamáhaj sa, pokiaľ to nesúvisí s prácou nezaujíma ma to. " nasadnem do auta a odchádzam.

Ten pocit zadosťučinenia.
Ach jaj.

Rafaj vs. Pollakova - 0:1