My big bad wolf (Sk) ✔

5.

Došli sme ku Alaricovi. Sedel na nejakej divnej stoličke. Chvíľku som mala pocit, že ani nevie o tom, že sme k nemu prišli. Pozrela som na Axela. Bol pokojný. Neviem ako, ale tiež som bola pokojná. Axel sa ku mne naklonil a šepol: ,, Alarick je slepý?" tak preto ss na nás nepozerá.
,, Ale nie hluchý. Stále mám dobrý sluch." šokovane som na neho pozrela. Ooops, tak troška trapas.

S Axelom sme sa na seba pozreli. Nakoniec k nemu pristúpil.
,, Alarick, chcem ti niekoho predstaviť. Toto je.." ani nedokončil. Alarick ho hneď stopol.
,, Viem, kto si dievča. Čakal som ťa už veľmi dlho. Poďte, sadnite si." bola som mierne prekvapená. Ako ma môže poznať?
,, Vidím isté veci. Keď tuto mladý Axel povedal, že ťa našiel videl som, ako sem prichádzaš. A viem aj o tvojich víziach. Nedokážem ti k tomu veľa povedať. No niečo ti môžem objasniť. Poď bliššie." ani som veľmi nechcela ísť. No chcela som poznať odpovede na otázky. Ponúkol mi nejaký divný nápoj, ktorý som musela vypiť. Chutil odporne.
,, Ľahni si." urobila som ako prikázal. Videla som, ako Axel ide zošalieť.
,, Neboj, chcem len prečítať jej myseľ. Nič sa jej nestane." upokojil Alarick Axela. Zavrela som oči, pretože z toho nápoja mi bolo totálne na spanie. Snažila som sa otvoriť oči, no nedalo sa. Nevedela som rozprávať a ani sa hýbať.
,, Niečo tam predsalen vidím. Medové týždne si neužijete." čože?
,, Ako to myslíš?" spýtal sa Axel.
,, Potom čo sa vezmete nastane všade hrozná atmosféra. Môže to skončiť len dvoma cestami. Obe si už videla Reyna. Buď zavládne všade pokoj a mier alebo dôjde k vojne medzi našimi svorkami a umre väčšina vlkov. Je to len na vás. No podľa mňa je tu ešte jedna cesta. Najprv dôjde k vojne. No nakoniec sa všetko vráti do poriadku a bude mier. Skutočne dúfam, že to bude tá posledná možnosť." zase som sa mohla hýbať a rozprávať. Jeho slová ma vydesili. Ale myslím, že nie som jediná, kto má obavy.

S Axelom sme sa na seba pozreli. Nevedeli sme, čo nás v budúcnosti čaká. Buď vojna alebo mier. Alebo oboje. Ale nevysvetlil mi to dieťa.
,, Reyna, už budeš musieť ísť. Stmieva sa. Poď odprevadím ťa." vychádzala som z domčeka.
,, Počkaj dieťa. Viem, že máš ešte jednu otázku. Poď." išiel za mnou aj Axel.
,, Ty zostaň vonku. Toto je súkromné." zapálil nejakú rastlinu a všade bol dym.
,, Šalvia. Nebude nás nikto počuť." pokojne som prikývla.
,, Chcem sa spýtať, čo znamenala tá vízia s tým dieťaťom. Vyzeralo byť dôležité. Je to riešenie na náš problém?" spýtala som sa. Alarick sa začak smiať.
,, Možno. Je to individuálny uhol pohľadu. Niektorí to budú brať ako nádejnú budúcnosť a iní zasa ako hrozbu." bola som už zmätená.
,, Ale, kto je to dieťa?" spýtala som sa.
,, To dieťa bude raz tvoje a Axelove. Ak teda prežijete následujúce udalosti. Ale ver mi, vaše dieťa bude začiatkom nových vekov." postavil ma zo stoličky a odprevádzal k východu.
,, A o tomto ani muk. Nechaj si to ako tajomstvo." žmurkol a otvoril dvere. Ocitla som sa už v šere.
,, O čom ste sa vyprávali? Nepočul som nič." trochu som sa zasmiala. Hádam nežiarli. Položila som mu ruku na rameno.
,, Neboj. Hovoril niečo o vnútornom mieri a že sa nemáme báť osudu." usmiala som sa. Tiež sa usmial.
,, Tak dobre. Teraz poď. Nechcem aby si mala zdrb." prechádzali sme popri všetkých domčekoch. Všetci sa nám zdravili. Ku koncu nás ešte zastavil Jack.
,, Rád som ťa spoznal Reyna. Dúfam, že budete spolu šťastní aj vzhľadom na okolnosti." vrúcne sa usmial.

Boli sme už na druhej strane rieky. Premenili sme sa na naše ľudské ja. Chvíľku sme sa držali za ruky.
,, Nemal by si tu ostávať. Kedykoľvek sa tu môže zjaviť niekto z mojej svorky. Zabili by nás oboch, ak by nás chytili." snažila som sa ho popohnať domov. Alebo aspoň na druhú stranu rieky.
,, Dobre. Beriem tvoje varovanie na vedomie. Len mi niečo dovol. Zavri oči." nebola som si istá, či sa so mnou len nezahráva. Ale zatvorila som oči a čakala čo sa stane. Ucítila som vlnu tepla pri tele. Bol to on. Jemne sa dotkol jeho perami tých mojich. Cítila som, ako sa začínam červenať. Pritiahol si ma bliššie a bozk trochu prehĺbil. Ja neskúsená som netušila čo robiť. Ale snažila som sa spolupracivať ako to len išlo. Obmotala som si ruky okolo jeho krku a mala pocit, že chcem takto ostať už navždy. Keď sa odomňa odtiahol môj vlk zaplakal.
,, Ešte sa vrátim." dal mi rýchlu pusu na líco a už som videla ako sa mi vzďaluje. Rýchlo som bežala ku sebe domov a išla rovno do postele. Večeru som si zobrala k sebe a potom už naozaj išla spať. Nemôžem sa dočkať ďalšieho stretnutia s Axelom.

Na druhé ráno som sa zobudila s dosť dobrou náladou. Nemohla som sa prestať usmievať. Keď som zišla dole všetci sa na mňa pozreli ako na zjavenie.
,, Dobré ráno." pozdravila som sa všetkým.
,, Čo máš takú dobrú náladu?" spýtala sa Elora.
,, Ale, len tak. Nemôžem mať dobrú náladu?" spýtala som sa späť. Henry len pokýval hlavou a venoval sa opäť raňajkám. Prišiel k nám aj otec a Lucas.
,, Dobré ráno. Reyna som rád, že už máš dobrú náladu. Mám pre teba novinku. Marcusova rodina navrhla, že by bolo najlepešie ak by ste sa vzali čo najskôr. Takže sme dospeli k rozhodnutiu, že svadba sa bude opäť konať o tri dni. Nebude síce spln, ale myslím, že tentokrát túto tradíciu môžeme obísť. No nie sú to skvelé správy?" spýtal sa otec. Mne len sklesol úsmev a vystriedali obavy. Zrazu som nemala chuť ani na raňajky. Proste na nič. Musím ísť za Axelom. Hádam to dá nejako do poriadku. Nasilu som do seba nacpala nejaké jedlo a išla do lesa. Nestarala som sa či ma niekto sleduje. Uvidela som potôčik a preskočila ho. Bežala som medzi stromami a skoro vrazila do jedného veľkého. Sústredila som sa a zastala pri veľkej bráne. Premenila som sa do môjho ľudského ja. Strážnici ma zbadali a uklonili sa.
,, Luna Reyna, čo tu robíte?" spýtal sa jeden z nich.
,, Potrebujem ísť za Axelom. Musím sa s ním nutne pozhovárať." rýchlo som vysvetlila. Bez zaváhania otvorilo bránu a pustili ma dnu. Prišla som ku veľkému domu a uvidela Jacka.

,, Reyna, čo tu robíš? Deje sa niečo?" spýtal sa. Len som prikývla. Zaviedol ma do domu a usadil na gauč.Axel bol pri nás raketovou rýchlosťou.
,, Čo sa deje?" spýtal sa ustarostene.
,, To môj otec. Chce aby som sa vydala. Vieš ako si mi vtedy prekazil svadbu?" pozrela som na neho. Prikývol.
,, Tak ten ceremoniál má prebehnúť znova. Už za tri dni. A ja neviem čo mám teraz robiť. Našla som si teraz teba, moju spriaznenú dušu. A ja sa za Marcusa nechcem vydať. Prosím pomôž mi." začala som plakať. Axel si ma pritiahol k sebe do objatia.
,, To nič. Nejako to vyriešime." začal ma utešovať. Jeho objatie mi neskutočne pomohlo. Chcela som u neho ostať už navždy.
,, Vezmi si ma." povedal z ničoho nič. Odtiahla som sa od neho.
,, Myslíš to vážne?" spýtala som sa. On len horlivo prikývol.
,, Keď sa vezmeme, nikto iný si ťa vziať môcť nebude. Budú to cítiť aj ostatní vlci. A je zakázané brať si zadané ženy. Jedni z najstarších pravidiel všetkých svoriek." usmieval sa.
,, Dobre, vezmem si ťa. Len povedz kedy." museli sme vybrať dátum do troch dní. Vlastne do dvoch.
,, Môžeme aj dneska. Zostaň tu cez noc. Povieš otcovi, že si prenocovala v lese. Vlci nezacítia, že si zadaná, ak nenaplníte s Axelom manželský sľub. Tým pádom sa budeš môcť voľne pohybovať vo svojej svorke, bez toho aby mali podozrenie." poznamenal Jack.
,, Presne. A budeme manželia, budeš už moja a budeš môcť byť stále vo svojej svorke, ak teda chceš." pozrel sa na mňa.

So všetkým som súhlasila a začali sa veľké prípravy. Konečne svadba, na ktorej sa chcem zúčastniť.

Nová časť po dlšej dobe. Pardón, že mi to trvalo tak dlho. No mala som veľa školských povinností. Ale nebojte. Ďalšia časť bude vydaná skôr než táto. Prajem príjemné čítanie a pekný zvyšok večera😘😘😘😘😘😘