19. Axel

994 49 2
                                    

Hneď ako som prišiel k svorkám, začal som vymýšlať plán na oslobodenie Lucasa. Dlžím mu to. A hlavne Reyne. Len dúfam, že to zvládne. Obrátil som sa na pár mojich najlepších bojovníkov. Jeho našťastie na bojisko priniesli tiež. Celá akcia mala trvať len pár minút. S desiatimi mužmi som sa prikradol k protivníkom. Už bola tma, takže bola väčšia šanca, že si nás nevšimnú. Prekĺzli sme tam. Okolo ho strážilo asi dvadsať mužov. Otočil som sa ku svojim.
,, Nezabiť, len omráčiť. Možno vážne poraniť." rozkázal som im. Nechcel som stratiť zbytočne životy. Postupne a potichu sme omráčili strážcov klietky pre Lucasa. Ten ako nás uvidel sa začudoval.
,, Čo tu robíš? Nemal by si byť pri Reyne niekde v bezpečí? Kde je Henry? A Reyna?" pýtal sa jednu otázku za druhou.
,, Kľud. Sú spolu a v poriadku. Reyna rodí zázračné dieťa a Henry je pri nej ako morálna podpora. Nechcel som ho brať do boja. Je na to ešte príliž mladý." Lucas sa zatváril nechápavo.
,, Počkaj, aké zázračné dieťa?" jasné, nie všetci o tom vedia.
,, Vysvetlím ti to potom." mávol som rukou a dali sme sa do pohybu.

Keď sme už boli na našom území rozpovedal som mu náš príbeh. O dieťati, ktoré má zabrániť vojne, o proroctve a všetko ostatné. Prezradil som mu aj kde som nechal Reynu a Henryho.
,, Takže váš syn Max, ktorý sa zachvíľu narodí dokáže zabrániť vojne. Ako? Veď to bude iba novorodenec." toto bolo už náročnejšie objasniť.
,, Vieš, pred dvoma týždňami Reyna upadla do kómy. A keď sa z nej včera prebrala, tvrdila, že sa v podvedomí stretla s našim synom. Vraj bol už dospelý. A podľa mňa hneď ako sa narodí, tak dorastie do takej podoby ako si Reyna pamätá. Asi tak." vysvetlil som mu to. Našťastie to pochopil.
,, Ou inak, vedel si, že máme až tri bohyne a nie len dve? Vraj za zrod vlkodlakov môže bohyňa Hekate. Je to čarodejnica a bohyňa mesiaca." Lucas sa zasmial.
,, Pravdaže že som to vedel. Čo nečítaš mýty a legendy? Všade sa spomína trivium bohýň. Čítaj kamarát, len čítaj." škodoradostne sa zasmial. Možno sa naša svorka vážne posunula tak s dobou, že sme zabudli na vlastnú literatúru a kultúru. Už aspoň viem, čo ako nový Alfa znova zavediem. Povinné dejiny mytológie. A zrejme ich bude učiť Alaric. To bude ešte veľká zábava.

Pomaly nastal čas. Cítil som to v kostiach.
,, Už je to tu." ozval sa Lucas spoza môjho chrbta. Druhá strana zatrúbila na roh. Znamenie, že sa boj onedlho začne. Museli sme sa dôkladne pripraviť. Lucas nám pomohol zistiť, kde skrývajú vojakov. Bol to velice vítaný člen do našeho vojska.
,, Otec sa na teba priptavoval celé mesiace. Vraj nebude mať pokoj, kým ťa neuvidí mŕtveho. Ale dúfam, že ten váš synátor dorazí. Nechce sa mi ešte umrieť." aj ja dúfam, že Max príde. A ani mne sa nechce ešte umierať. Ešte musím s Reynou stráviť zvyšok života. Po chvíli znova zatrúbili na roh. Je to tu. Obe vojská sa k sebe priblížili asi na tridsať metrov. Stáli sme si zoči voči.
,, Nechceš sa vzdať mladý? Ach, vidím, že si na svoju stranu priviedol aj toho zradcu. No Lucas, hádam že vieš, že ani teba neminie trest." Lucas vyšiel spoza môj chrbát.
,, Otec, je to Reynina spriaznená duša. Umrie od žialu ak ho zabiješ. To chceš prísť aj o ňu? Po tom, čo si stratil matku? Vieš, že práve ona sa na ňu najviac podobá. Nestrať aj ju." ani som nevedel, že v ich rodine je takéto drama. No ale čo som mohol čakať?
,, A dosť! Nehovor o svojej matke. A už vôbec nehovor o svojej setre. Aj ona sa obrátila proti svojej rodine. Ani ju trest neminie." mal som ten najblbší pocit na svete.
,, Lucas niečo sa deje." pošepol som mu. Zrazu ma pichlo pri srdci. Cítil som, ako sa ma zmocňuje strach a prázdnota. Cítil som to.
,, Henry, Lucas! Je mŕtva. Reyna je mŕtva. Už si spokojný? Celá táto vojna ju zničila. Už si konečne spokojný?" kričal som na Henryho, teda Reyninho otca. Videl som ako sa mu zmenil výraz tváre.
,, Klameš. Nie je mŕtva." zúfalo si siahol do vlasov.
,, Je. Cítil som to. A ešte stále cítim. Takže to znamená, že Max je už na svete." začudovane sa na mňa pozrel.

Ako na zavolanie som počul kroky. Bolo to mimo boja. Naše vojská rozdelili plamene. Je tu.
,, Už bolo dosť bojov. Som na tomto svete iba pár minút a už sa mi nepáči. Okrem lásky mojich rodičov, hlavne mojej matky na tomto svete nevidím nič krásne. Iba žial, zúfalstvo a hnev. Veľa hnevu. Ak chcete tak veľmi vojnu dobre. Ale dovoľte mi ukázať, ako to s najväčsou pravdepodobnosťou dopadne." dohovoril a ocitli sme sa akoby nad bojiskom. Vojna sa blížila ku koncu. Na bojisku bolo plno mŕtvych. Tí, ktorí ostali boli z Bielej svorky.
,, Takže by sme vyhralo my. Ja to vidím pozitívne." ozval sa Henry starší.
,, Pozeraj sa pozorne. Uvidíš, že radšej by si bol na strane porazených." prehovoril znova Max. Na pozostávajúcich členov svorky udrel blesk. Ale nezabil ich. Pred nimi sa zhmotnili tri ženské postavy.
,, Na tento svet ste priniesli skazu a smrť. Dokázali ste, že ste len zvery, ktorými sme vás stvorili. Za trest sa nimi stanete naveky. Samostatne blúdiace zvery, bez šance na spasenie." prehovorili ženy. Teda bohyne. Ľudia sa zmenili na bezduché zvieratá.
,, Ak by vyhrala druhá svorka, výsledok by nebol o nič iný. Skončili by ste všetci ako zvieratá. A čo je najhoršie, aj ženy a deti. Iné svorky, ktoré sa nezúčasnili vojny. Dopadli by presne takto isto. Ale máte šancu to napraviť. Upokojiť duchov minulosti, milovaných zosnulých a bohyne. Ak tal spravíte, pozrite, čo sa stane." ukázal nám všetko z iného pohľadu. Biela aj Čierna svorka žili pospolu. Nebol jeden Alfa, jedna Luna. Zvololi sa tí, čo chceli mier a čo boli vhodní. Zvolení ľudom, nie pokrvnov líniou.

,, Vidíte, aký mier vás čaká ak odhodíte teraz zbrane? Čaká vás doživotný mier. Harmónia. Pokoj." ocitli sme sa nova na bojisku. Všetci otrasení tým, čo sa práve udialo.
,, Tak, vyberiete si vojnu, či mier?" spýtal sa Max poslednú otázku. Henryho bojovníci začali skladať zbrane. Moji bojovníci tiež. Henry sa obrátolil na Maxa.
,, Kto vlastne si chlapče?" spýtal sa ho.
,, Som tvoj vnuk. Teda ak príjmeš moju mamu, znova za svoju dcéru. A môjho otca za svoju novú rodinu." Lucas a Henry za nami zakašlali, aby ma seba upútali pozornosť.
,, A odpustíš strýkovi Henrymu a Lucasovi." starému Henrymu sa tislo slzy do očí.
,, Je to vôbec pravda? Ja nemôžem tomu uveriť." roztrasene povedal Henry. Max mu položil ruku na rameno. Zadívali sa sebe navzájom do očí. Na chvíľku nastalo ticho. Potom sa obaja pozreli na mňa.
,, Tak teda mier." usmial sa a chcel sa pobrať vlastným smerom.
,, Nechoď. Zanedlho sa s ňou stretneš." zvolal na neho Max. Rýchlo pribehol ku mne.
,, Otec, musíme ísť za matkou. Potrebuje ťa." pozrel sa na Lucasa.
,, Strýko ideš tiež?" Lucas horlivo prikývol.

Chytil som Maxa za lakeť.
,, Je naozaj mŕtva?" spýtal som sa ho.
,, Áno. Ale teraz poď. Potrebuje nás. A hlavne teba." šprintovali sme skrz les. Došli sme na určené miesto. Keď som ju uvidel bezhybne ležať na kameni, skoro sa mi zastavilo srdce.
,, Nie, Reyna!" pribehol som k nej. Chytil som ju za ruku. Dúfal, že mi ju stisne a preberie sa.
,, Otec, môžeme ju znova priviesť k životu. No je potrebné obetovať inú dušu." pozrel som sa na neho.
,, Dobre. Ako to spravíme? Bude to moja duša, ktorú vymením za tú jej." rozhodol som sa. Keď už sa má niekto starať o nášho syna, nech je to ona.
,, To nie." pozreli sme sa všetci na Henryho staršieho.
,, Keď si povedal, že zanedlho sa s ňou uvidím, nemyslel ani jedem z nás Reynu. Ja svoju dušu vymením za Reyninu. Je to to najmenej, čo môžem pre ňu urobiť. Dlžím jej to." chytil Reynu za ruku.
,, Henry nie." snažil som sa ho odhovoriť.
,, Nie otec. My ťa ešte potrebujeme." zvolal Henry.
,, Chlapče môj. Ja som na tomto svete dlhšie ako by som mal. A teraz keď vidím, že sa dokážete postaviť za rozumnú vec, bok po boku, nemám o vás strach. Som na vás hrdý. Môžem chlapče." nastavil Maxovi ruku. Max ju prijal a obaja zavreli oči.
,, Bude to bolieť?" Max pokrútil hlavou.
,, Dobre. Pozdravte odo mňa Reynu. A ja odovzdám pozdravy vašej matke." bola to sekunda a Henryho telo sa zviezlo na zem. Všetci sme čakali, čo sa udeje.


Výčitky svedomia donútia človeka nakoniec spraviť správnu vec. Takže ďakujme všetkým bohom a bohuniam, že bude mier. A teraz nás čaká posledná časť😊😊😊😊. Hádam sa vám táto bude páčiť a možno dojme k slzám. Asi ako mňa. No nie je nad to, keď vás rozplače vlastný príbeh. Tak prajem pekné čítanie a príjemný zvyšok večera😘😘😘😘😘😘

My big bad wolf (Sk) ✔Where stories live. Discover now