Ráno som bola príliž unavená na to aby som sa postavila z postele a nie to ešte chodila ochutnávať jedlá a kontrolovať výzdobu na svadbu. A čo je najhoršie budeme to musieť kontrolovať s mojim snúbencom. Ako Marcus je v pohode chlap, len si o sebe príliš veľa namýšla. Nakoniec som sa aj tak vyhrabala z postele a išla potom do jedálne. Tentokrát som tam zastihla aj Lucasa s otcom.
,, Ahojte. Ako dopadla tá porada ohľadom obrany pred Čiernou svorkou?" spýtala som sa Lucasa.
,, Dobre. No ty by si sa mala teraz zaujímať o svadbu. Zajtra je predsa tvoj veľký deň. Nech je teda všetko perfektné." usmial sa a pokračoval v jedení.
,, Lenže ja sa na svadbu ešte necítim. Nemôžeme to trochu odložiť. Napríklad až budem na smrtelnej posteli?" spýtala som sa najmilším hlasom akým som len vedela. No vtedy sa na mňa pozrel otec.
,, Marcusa si berieš zajtra a hotovo. Tradícia rozhodla. Si jeho vyvolená. Musíš to rešpektovať!" začal kričať.
,, Otec má pravdu. Musíš to rešpektovať." začal rípať aj Lucas.Otec sa potom otočil na Lucasa.
,, A ty si tiež zanedlho pôjdeš hľadať nevestu. Máš dvadsať rokov. Máš už na to vek." bolo mi trochu do smiechu. Lucas sa len nechápavo pozrel na otca.
,, Reyna, deska inak nejdeš na tréning. Chcem aby si do zajtra bola dostatočne oddýchnutá. Môžeš sa ísť okúpať do rieky alebo ísť si zabehať. Máš voľný deň. Uži si ho." usmial sa a vstal od stola.
,, Dobre ďakujem. Niečo si vymyslím." usmiala som sa. Ale samozrejme falošme. Málokedy mám voľno. Ale na zajtra musím byť proste pripravená. Dojedla som raňajky a išla som sa prezliecť do izby. Dala som si na seba teplákové kraťase a tričko s krátkym rukávom. Idem si zabehať von do lesa a potom skočím do rieky sa trochu okúpať. Vyšla som teda zo sídla a rozutekala sa rovno do lesa. Pred očami som videla hromadu stromov. Každému som sa dokázala bez najmenších problémov vyhnúť. Po troch minútach behania v ľudskej podobe som sa premenila do vlčej. Tak sa mi behalo po lese oveľa pohodlnejšie. Po vyše troch hodinách behania som si dala pauzu. Poobzerala som sa po okolí.
,,Asi si zašla príliš ďaľeko. Nepoznám to tu dobre." Ozval sa môj vnútorný vlk.
,, Máš pravdu, vrátime sa. Ale najprv pôjdeme k rieke. Chcem sa trochu okúpať." rozkázala som.
,, Súhlasím. Smrdíme ako zmoknutý pes." obe sme sa nad touto poznámkou zasmiali.Prechádzalas som sa celou cestou naspäť. Zasrávka pri rieke mi skutočne padne vhod. Premenila som sa naspäť na človeka a vyzliekla sa. Hneď prvý moment ako som vstúpila do rieky ma ovalil chlad. Rieka bola ako ľad. No potom začali fungovať moje vlkodlačie schopnosti a telo sa začalo samo zohrievať. Skočila som do rieky cela a nebolo mi vôbec zima. Ako som sa kúpala trochu som si zaplávala s prúdom. Odišla som zasa riadny kus ďalej. Užívala som si vodu, keď v tom niečo vyšlo z kríkov. Bol to vlk. Skôr vlkodlak. Celý čierny a jasné modré oči. Nikdy som tohto vlkodlaka ešte nevidela. Na chvíľku sa nám stretli pohľady. Cítila som zvláštne vybrácie. Boli skoro také isté ako v mojom sne. No boli výrazne slabšie. Nechcela som radšej ziaťovať pôvod toho vlkodlaka tak som radšej odplávala preč pod hladinou vody. Pp chvílke som doplávala k svojmu oblečeniu a navliekla si ho aj na mokré telo. Už mi bolo všetko jedno. Znova som sa premenila do svojej vlčej podoby a rozbehla sa domov.
,, Čo to bolo za divné vybrácie? Nikdy som nič také necítila." opäť na mňa prehovoril môj vnútorný vlk.
,, Ja so ich už zažila raz. Ale to iba v sne. Čo to sakra znamená? A ako je možné, že si ich cítila aj ty?" spýtala som sa pre zmenu ja.
,,Neviem. Proste som ich cítila. Možno sú určené nám obom." poznamenala. Možno má pravdu.
,, To je teraz jedno. Rýchlo sa vráťme a poďme sa chystať na svadbu." poveda som napokon.Rýchlo som sa vrátila domov a išla sa rovno prezliecť do niečoho suchšieho. V kúpeľni som si vysušila vlasy a potom som išla za Marcusom aby sme mohli ísť ochutnať jedlo a skontrolovať výzdobu. Z každého jedla sme ochutnali toľko, že už dnes nemusím ísť ani na obed a ani na večeru. Výzdoba bola nádherná. Celá do bielej farby. Celý priebeh svadby sa bude odohrávať uprostred lesa o polnoci kedy bude spln mesiaca. Ideálny čas pre vlkodlakov na svadbu. Keď som sa vrátila domov lahla som si rovno do postele a zaspala som. V noci sa mi opäť sníval ten istý sen. Bola som na svojej svadbe a zaútočila na nás Čierna svorka. Znova všetkých vraždili a trhali na kusy. Potom som znova zacítila tie zvláštne vybrácie. Kolovali celým mojím telom. Naozaj som netušila, čo to môže byť. No potom sa na mňa vrhol znova ten vlkodlak. Tentokrát som sa nezobudila. Ostala som ležať na zemi pod tým vlkom. Keď som nabrala dostatočne veľa odvahy a pozrela som sa na neho videla som čierneho vlkodlaka s modrými očami. Chvíľu na mňa vrčal a ceril tesáky. No potom jeho pohľad zmäkol a odstúpil odomňa. Lahol si pri mňa na zem a potom som sa opäť zobudila. Naozaj tieto snu nechápem. Nerozumiem im. No mám pocit, že to nie je nič dobré. Ale prečo mi ten vlkodlak nič nespravil? Hádam sú to naozaj len sny.
Zobudila som sa ráno o deviatej. Hneď ako som vyšla z izby ma začali všetci naháňať, aby som sa išla chystať. Iba som sa naraňajkovala a ďalej som mala zakázané jesť. Iba svadobná hostina bola v tento deň pre mňa povolené jedlo. Blížila sa polnoc a pomaly aj mesiac stúpal nahor. Bola som strašne nervózna. Elora a ešte pár slúžok ma pripravovali čo sa týka vyzáže. Vlasy zapletené na bok a do vlasov jemná strieborná korunka. Hotová nevesta. Boli tri minuty pred polnocou. Celá svorka už bola nastúpená. Všetky oči sa upierali na mňa. Lucas ma chytil za ruku a doviedol ma pred Marcusa a otca. Keďže je otec Alfa, tak má nastarosti takéto slávnosti.
,, Zišli sme sa tu, aby sme spojili tieto dve duše v jednu." otec nám podal dýku aby sme si porezali dlane. Obaja si ich prerežeme a krv vytlačíme do pohára s vínom, z ktorého sa obaja napijeme. Má to spojiť naše duše. Marcus si porezal dlaň prvý a vylial svoju krv do pohára. Potom podal dýku mne a tiež som si prerezala dlaň. Dlaň s tečúcou krvou som nastavila nad pohár a pokračovali sme v obrade.
,, Teraz môžete spojiť svoje duše." prehlásil otec. Ledva dokončil vetu a v diaľke v lese sme začuli vlčie zavytie. Čierna svorka. Všetkých naokolo chytila panika. Rýchlo som sa pozrela na otca a Lucasa. Lucas išiel skryť Eloru a všetky ženy a deti. Otec zoskupoval mužov. Pozrela som, kde sa nachádza môj snúbenec. Jasne pil z pohára.
,, Rýchlo sa napi." podal mi pohár do rúk. Nestihla som poriadne reagovať pretože sa na Marcusa vrhol jeden z vlkodlakov. Poobzerala som sa okolo seba. Lucas a otec už zápasili s Čiernou svorkou. Vtedy som si uvedomila, že je to môj sen. Nevinní umierali, iní zápasili. Už tu chýbala iba jedna vec. Veľký čierny vlkodlak s modrými očami. V tom ruchu do mňa niekto strčil a ja som skončila na zemi. Pozrela som sa pred seba a už som videla modré oči. S vlkom prišla aj ohromná vlna vybrácii. Skočil na mňa, ale nie tak, aby sa ma dotýkal labami. Ceril na mňa zuby a vrčal. Neviem, kde sa to vo mne nabralo no viac som sa posadila a vlk prestal. Nohy som skrčila k sebe a vlkodlak si sadol hneď oproti mne. Vybrácie sa stupňovali a mňa rozbolela z toho hlava. Vlk zavyl na mesiac. Zrejme cítil to isté. Prestal vyť a ňufákom sa dotkol môjho čela. Až taký veľký bol. Takýchto veľkých vlkov majú len Alfovia. Keď sa ma dotkol bolesť hlavy aj vybrácie prestali. Akoby nikdy ani neexistovali. Vlkodlak sa znova odoňa znova odtiahol.,, Funguje to." povedal. Ale ako je to možné? Vlkodlak nedokáže počuť myšlienky iného vlkodlaka vo vlčej forme.
,, Počuješ ma?" spýtal sa.
,, Áno, ale ako je to možné?" spýtala som sa ja.
Viem ti to vysvetliť, no niečo mi sľúb. Zajtra pri rieke, kde sme sa včera stretli. Poobede, budem ťa čakať." dopovedal. Prikývla som. To mu zrejme stačilo a odkráčal preč. Všetko prestalo. No nestihla som sa poriadne otočiť a pozrieť sa či niekto z mojej rodiny prežil, pretože ma niekto silno udrel do hlavy a stratila som vedomie.Druhá časť je na svete. Začína sa nám to zamotávať. Ak sa vám to páči, môžete ma podporiť votom alebo milým komentárom 😊😊😊😊😊😊😊. Prajem pekné čítanie😘😘😘😘😘😘
KAMU SEDANG MEMBACA
My big bad wolf (Sk) ✔
Manusia SerigalaSú dve strany. Tá dobrá strana(Biela svorka) a zlá strana( Čierna svorka). Obe proti sebe bojujú niekoľko rokov. Obe majú v pláne vyhubiť tú drhú. Reyna je osemnásť ročné dievča narodená Alfovi Bielej svorky. No postupom času stránca v tejto vojne...