My big bad wolf (Sk) ✔

20.

Neverila som vlastným očiam. Po toľkých rokoch som opäť videla moju mamu.
,, Prosím povedz, že toto nie je vtip?" spýtala som sa jej. Pokývala hlavou a rozbehla sa ku mne. Silno sme sa objali. Odtiahla som sa od nej. Skúmavo si ma premerala.
,, Koľko máš teraz rokov?" spýtala sa ma.
,, Osemnásť. Ja som zrejme umrela po pôrode." pozrela som sa dole. Ako keby tam bolo niečo iné okrem bielej hmly.
,, Bože zlatíčko. Tak mladunká." chytila mi tvár do dlaní.
,, Ale odviedla svoj diel práce. Mala by si byť na ňu hrdá." ozval sa neznámi ženský hlas za mnou. Otočila som sa. Tá žena sa mi na niekoho podobala.
,, Selene, je to v podstate iba dieťa. A ako to bude brať tvoj syn? Zničí ho to." skoro mi prišlo na odpadnutie keď som počula to meno. Je to Axelova mama.
,, Počkať vy dve sa poznáte?" spýtala som sa ich. Obe prikývli.
,, Sme najlepšie kamarátky." odpovedala mi mama.
,, Narodili sme sa v tej istej svorke. Vo svorke Tichý vietor. Ja som sa narodila s určitými schopnosťami. Dokázala som vidieť veci. Budúcnosť. Len hŕstka ľudí o tom vedela. A medzi ne patrila aj Miranda. Raz keď sme boli už vo veku kedy si pre nás majú prísť spriaznené duše som Mirandu varovala. Vedela, čo sa stane." rozpovedala probeh Selene.

,, A vedela som aj, že aký bude Henry. Len som nevedela, že budeš takáto mladunká. Dieťa moje. A čo tvoje dieťa? Je v poriadku?" opýtala sa mama.
,, Neviem. Keď som ho videla naposledy tak bol. Utekal s mojím bratom Henrym na boj. Tak dúfam, že tomu zabránia. Nechcem, aby došlo k zničeniu vlkodlakov." objala som mamu.
,, Ako poznám našich chlapcov, určite robia všetko, čo je v ich silách." odpovedla Selene.
,, Inak akú schopnosť má Max? Teda moje dieťa?" spýtala som sa ich oboch. Stále som neprišla totiž na odpoveď.
,, Má schopnosť pravdy. Ukáže vašemu druhu pravdu a osud aký ich stihne, ak budú pokračovať v boji." znova sa zjavili tri bohyne.
,, Ty si pravdu aj budúcnosť už videla, pretože sme ti dovolili do nej nahliadnúť. Oráve teraz majú možnosť ju vidieť aj dve vojská tam dole." takže už sa to všetko začalo.
,, Poďte sa pozrieť. Môžete to všetko vidieť." pokynuli nám bohyne a my sme ich nasledovali. Pred nami sa zjavila miska. Skôr veľká misa. Udalosti sme videli iba ako odraz vo vode. Všetci tam nehybne stáli.
,, Čo sa tam deje?" spýtala som sa bohýň.
,, Vidia budúcnosť. Tvoj syn Max už dokončil misiu. Ale ešte nie je po všetkom." prehovorila jedna z bohýň. Videli sme, ako kráčajú smerom k miestu kde som porodila. Bolo desivé a zároveň fascinujúce vidieť mňa na druhej strane. Axel sa ku mne hneď rozbehol. Chytil ma za ruku a plakal. Tiež mi vyšli slzy.

Max im niečo povedal. Axel sa prihlásil hneď. No potom sa dobrovoľne prihlásil môj otec.
,, Čo sa to deje?" spýtali sme sa s mamou takmer na rovanko.
,, Chcú vymeniť dušu tvojho otca za tvoju. Chcú ťa priviesť späť k životu." odpovedala ďalšia bohyňa. Prekvapene som na ne pozrela.
,, A je to vôbec možné? Teda nie že by som sa nechcela vrátiť k bratom a sestre. A k manželovi a dieťaťu. Ale zároveň nechcem opustiť mamu, keď som už konečne s ňou." objala som mamu. Selene mi položila ruku na rameno.
,, Aj ja chcem aby už Jack a Axel boli so mnou. No je sobecké ich sem povolať tak skoro. Chcem ich nechať žiť svoje životy a nech obaja nájdu svoje šťastie. Tvoj čas príde, ale bude to až za veľmi dlho." prehovárala mi do duše Selene.
,, Je to pravda. Ty máš ešte čas. Tvoj otec vie čo chce, lebo vie, že sa bez neho zaobídete. Vie, že budete šťastní tak či tak. Vráť sa k nim. Tam je tvoje miesto." objala ma mama. Pozrela som sa na tri bohyne.
,, Dobre, vrátim sa dole. Som pripravená." netrvalo dlho a už som znova začala cítiť. Chlad, strach, smútok za milovanými zosnulými. Ale aj radosť, že som opäť so svojou rodinou.
,, Už sa preberá." kričal niekto. Chvílku trvalo, kým som otvorila oči úplne. No prvé tváre čo som videla, patrili Axelovi a Maxovi.
,, Vyšlo to. Si späť." silno ma objal Axel.
,, Rád ťa znova vidím mami." prehovoril Max.

,, Neuveríte, čo som práve zažila." prehovorila som konečne aj ja. Mala som suché hrdlo. Hneď mi podali vodu. Napila som sa ako nikdy. Celá flaška bola prázdna.
,, Mne ho povieš inokedy mami. Teraz sa musím vrátiť do dvojej realnej podoby." začudovane sme sa na neho pozreli.
,, Hádam ste si nemysleli, že ani nedostate možnosť ma vychovávať?" zasmial sa. Sadol si pri mňa a ja som ho objala.
,, Majte sa. Ešte sa uvidíme strýkovia. A pozdravte aj tetu a sesternicu." zamával Henrymu a Lucasovi. Začal celý svietiť do biela a postupne zmenšoval svoju velikosť. Keď prestal žiariť, bol v podobe bábätka.
,, Takže nás predsalen čakajú skvelé roky rodičovstva." zasmial sa Axel. Tiež som sa musela zasmiať.
,, To teda áno." a po niekoľkých minutách som už dokázala vstať a spoločne sme odišli domov. Keď som im rozpovedala, čo všetko a koho každého som videla nechceli mi veriť.
,, Prisahám, je to pravda. Videla som aj moju aj tvoju mamu. Vyrastali spolu v rovnakej svorke. A potom si po ne prišli ich spriaznené duše. Obe vedeli, čo sa stane. Ale museli to nechať tak. Už len kvôli osudu." hovorila som Axelovi a bratom.
,, Dobre veríme ti. Už len preto, že si porodila zázračné dieťa. Mimochodom som na teba hrdý. A milujem ťa. Ale už by si mala oddychovať. Rodila si, umrela a vstala z mŕtvych. Musíš si odpočinúť." chcel ma uložiť do postele, ale ja som protestovala.
,, Ale čo malý?" spýtala som sa ho.
,, Axel má pravdu. Choj spať. My sa o Maxa postaráme. Neboj sa, je v dobrých rukách." Henry si vzal Maxa na ruky.
,, Tak dobre. Ale len na pár hodín." zalahla som a v momente som zaspala.

Ani neviem koľko som spala. Ale keď som sa zobudila, bola som dobre oddýchnutá. Po zobudení som sa osprchovala a obliekla do čistého oblečenia. Vybrala som sa hľadať chlapcov a môjho syna. Našla som ich v jedálni ako sa snažia nakŕmiť Maxa. Na moje prekvapenie tam sedela aj Elora. Samozrejme mala už celkom narastené bruško. Niekedy zabúdam, že som porodila skôr.
,, Nie, skúste to zahrať na lietadielko. To na deti zaberá vždy." komentoval Henry.
,, A ako vieš čo zaberá na deti? Však sám si dieťa." smiala sa mu Elora.
,, Ale no tak. Je to môj syn. Možno bude jesť keď ho budem kŕmiť ja." ozval sa Axel. Spustil sa následne krik a Max sa rozplakal.
,, A možno pomôže, ak ho nakŕmim ja. Predsalen som jeho matka." zasmiala som sa nad nimi. Elora ku mne hneď pribehla a Henry a Axel sa usmiali.
,, Rada ťa konečne vidím sestrička." objala ma Elora.
,, Aj ja teba. A ako sa má malá?" spýtala som sa jej. Nadvihla obočie.
,, Ako vieš, že je to dievčatko?" spýtala sa.
,, Max to zmienil ešte predtým ako sa premenil znova na miminko." ukázala som na Maxa. Siahla na svoje brucho.
,, Vždy som chcela dcérku." od šťastia sa usmiala.
,, Ja viem. Gratulujem." a išla som nakŕmiť malého. Chalani len kukali ako mi to ide.
,, No Axel, asi budeme musieť byť matky, aby ten malý pri nás jedol." spolu sa zasmiali. Tiež som sa zasmiala.
,, Kde je Lucas?" spýtala som sa ich.
,, No, za tie posledné dva dni čo si prespala sa veľa stalo. Otvorili sme brány a podarilo sa nán bez problémov spojiť svorky. Dneska je oslava. A včera si Lucas našiel v tejto svorke spriaznenú dušu. Lenže má len sedemnásť takže ešte si chvíľku musí počkať." odpovedala mi Elora. A no jasné. Dievča pod osemnásť sa ešte nemôže vydať za svoju spriaznenú dušu. Nie, pokým nedovŕši plnoletosť.

Som veľmi zvedavá na to dievča. Ani netrvalo dlho a obaja sa zjavili u nás v jedálni.
,, No konečne si sa zobudila. Už som myslel, že budeš spať ešte dlhšie." jeho spriaznená duša ho šťuchla do boku. On ju len objal, čím jej dal najavo, že sa nemusí báť.
,, Emilia, toto je moja sestra Reyna. Reyna toto je Emilia, moja spriaznená duša." boli to doslova hrdličky. Niššie ryšavé dievča s modrými očami. Nasmerovala ku mne ruku.
,, Teší ma Luna. Keď ste sem prišli, tak som vás poriadne nevidela. A na oslave som sa zasa musela zdržiavať doma. Ešte nemám osemnásť. Ale za mesiac už budem dospelá." usmiala sa ako slniečko.
,, Tak, vitaj v našej rodine. A Lucas, ty si v podstate teraz Alfa Bielej svorky. Takže to z teba robí Lunu." usmiala som sa na nich oboch.
,, To je síce pravda, ale už sme sa s Axelom rozhodli. Keďže sme spojili naše svorky, už nemôžu existovať dvaja Alfovia a dve Luny. Prepáč miláčik." pozrel sa na Emiliu. Ja som sa pozrela na Axela.
,, Pravda. Musíme preto vymyslieť nejaké dobré meno pre našu novoutvorenú svorku. A preto sme dali toto rodinné stretnutie. Chceme utvoriť nejaký kompromis." usmiala som sa od ucha k uchu. Presne toto chceli naše matky a bohyne. Aby sme spolupracovali ako jeden druh. Bez rozdielov.

Takže rozhodla som sa pre pekné ukončenie príbehu rozdeliť posledný diel rozdeliť na dva. A za chvíľu nás čaká riadny žúr. A samozrejme spojenie svoriek. A možno aj ako si naše rodinky budú žiť po všetko tomto zmätku. Inak ak toto čítajú nejakí maturanti tak gratulujem, zmaturovali sme🥳🥳🥳. Ja až dneska, ale nevadí. Aj tak budú oslavy. Tak v mene mňa a postáv z príbehu prajem pekné čítanie a príjemný zvyšok večera😃😃😃😃😘😘😘😘😘😘😘