15.

1K 48 4
                                    

Obe svorky zháňali spojencov ako blázni. Henry a ja sme sa len prizerali. Ja som nemala nejako extra silné slovo a Henry bol v podstate hosť. Zistili sme si dátum krvavého splnu. Je to presne o tri týždne. Ubehol už týždeň od všetkého toho chaosu. No aj tak som mala z niečoho blbý pocit. Nevedela som presne z čoho. Raz ráno som sa zobudila ako vždy. Axel v posteli už nebol. Ostala som sama. S privretými očami som sa dotackala do kúpelne pred zrkadlo. Vyzerala som ako posledné týždne. Unavene. Ani neviem v akom amoku som si chytila brucho. A niečo mi nesedelo. Bolo väčšie. Ale že oveľa väčšie. Rýchlo som bežala pred zrkadlo na stene. Prezerala som sa. Akoby som preskočila mesiace. Áno, bolo to tak. Zo štvrtého mesiaca som bola v šiestom. Ale ako je to možné? Toto nie je prirodzené. V panike som skríkla.
,, Axel! Henry! Poďte sem!" obaja pribehli ani nie za desať sekúnd.
,, Čo sa deje?" spýtal sa Axel. No keď ma uvidel, tváril sa akoby videl ducha.
,, To čo je? Ako je to možné?" pýtal sa Axel.
,, Ja ti neviem, ale možno chce to malé zdrhnúť pred nadchádzajúcou válkou." blbosť by to nebola.
,, Viem, kto nám pomôže a týmto problémom. Alaric." kývli sme si a spoločne a hlavne pomaly sme vyrazili k Alaricovi do chalupy.

Keď nás uvidel usmial sa.
,, Čakal som vás. Už bolo načase, aby sa to malé prejavilo." tak toto nám musí vysvetliť. Axel sa na Alarica pozrel ako na vraha.
,, Okamžite to vysvetli!" skríkol po ňom.
,, Pokoj, pokoj. Pre dieťa aké čakáte vy je to normálne." akože že dieťa aké čakáme my?
,, Nechápem. Vysvetľuj!" ozval sa znova Axel.
,, Pamätáte si tie vízie, čo mala Reyna? Jednou z nich bolo aj dieťa. Je to dieťa, ktoré má ukončiť všetky spory. A má sa narodiť presne počas krvavého mesiaca. Tak kázali tri bohyne." ani jeden z nás nechápal o čo tu ide. Aké bohyne?
,, Lenže my máme len dve bohyne. Selene stelesnenie mesiaca a Artemis bohyňa lovu, patrónku divej zvery a mesiaca. Žiadna iná bohyňa nie je."ozvala som sa tentokrát ja. Alaric len pokýval hlavou.
,, Máme až tri. My uprednostňujeme iba Artemis a Selene, to je pravda. Ale kto myslíte, že stvoril nás? Vlkodlakov?" s Axelom sme sa na seba začudovane pozreli.

,, Kto teda?" spýtala som sa.
,, Je to Hekate. Bohyňa čarodejníctva a aj mesiaca. Dokáže premieňať ľudí na zvieratá. Podľa starých legiend bol kmeň ľudí. Jediným ich útočiskom sa stali lesy. No aj tam ich postihlo nevezpečenstvo. Ale jedného dňa na nepriateľa zaútočili vlci.  A tí jedniní ich dokázali zahnať. Lenže nestačilo to. Aby sa osadníci dokázali chrániť bohyňa Hekate dala ľuďom schopnosť premieňať sa na vlkov. Mali väčšiu silu, rýchlosť. Dokázali sa postaviť nepriateľom a prehlásili lesy za svoje územie. Postupne si pôvodní vlkodlaci nachádzali svoje spriaznené duše medzi ľuďmi. Nad niektorými zvíťazila zvieracia povaha a skrížili sa s normálnymi vlkmi. Potom sa začali skupinkovať. A tak vznikli svorky. A jednou takou z nich je aj tá naša. No bohyne vicítili hrozbu. Medzi našou svorkou a Bielou svorkou. Mohlo by to vraj pedstavovať zánik nášho druhu. A druhá možnosť je prekliatie. Lenže bohyne idú na to prefíkane. Rozhodli sa vytvoriť poistku. Dieťa, ktoré má zažehnať hrozbu. Vaše dieťa. Podľa legendy, dieťa ktoré sa narodí počas krvavého splnu má získať schopnosť. Nevieme aká je to chopnosť. To si bohyne nechávajú pre seba. Ale podľa všetkého to má byť zázrak." prekvapene sme na neho zízali. Axel v momente skamenel. A spomenuli sme si na príbeh o jeho mame.
,, Myslíš, že aj moja mama mala nejaké magické schopnosti?" spýtal sa Axel. Alaric prikývol.
,, A aké?" spýtala som sa.
,, No v prvom rade stvorila tuto Axela. To bola jej hlavná úloha. Bez neho by si tu nebola ty Reyna a bez vás dvoch by sa nemohlo uskutočniť proroctvo. Ale myslím, že dokázala vidieť do budúcnosti. Ale to je príbeh na inokedy." mávol pred nami rukou akoby o nič neišlo.

Nemohli sme veriť vlastným ušiam. Naše dieťa malo byť nejaké magické dieťa, ktoré má zabrániť vojne medzi našimi svorkami? Mne sa snáď asi sníva. A Axelova matka bola zrejme tiež také magické dieťa. Ďalej sme sa venovali aktuálnym problémom. Tada ohľadom môjho dieťaťa.
,, A kedy si nám o tom chcel akože povedať?!"spýtala som sa Alarica. On sa len zahanbene usmial.
,, No viete. Mali ste sa dozvedieť všetko v pravý čas." s Axelom sme sa chytili za hlavy.
,, Vieš, že počas krvavého mesiaca sa má odohrať vojna? Vieš to?" vyčítavo sa spýtal Axel na otázku so zrejmou odpoveďou. Alaric prikývol.
,, Neuveriteľné." takéhoto naštvaného som ho ešte nevidela. Myslela som, že rozkope celú túto malú chatrč.
,, Dobre láska. Pokoj. Nejako to vyriešime. Ja ostanem vtedy vo svorke aj s pár dievčatmi a doktorom. Vy sa budete snažť odraziť nepriateľa." Axel už začal krútiť hlavou na nesúhlas. Lenže ja som ho zastavila skôr, ako mohol niečo povedať.
,, Prosím. Hádam nechceš, aby som išla rodiť niekam do lesov? Ešte by ma tam našli." Axel hneď začal kývať hlavou.
,, Jasné že nie. Dobre, ostaneš tu. Ale určite sa k tebe vrátim. Až to všetko skončí budeme mať konečne pokoj. Sľubujem ti." no v tom sa do toho zamiešal Alaric.
,, Ak môžem ešte jednu vec. Je jedno tajné miesto v lesoch. Je dostatočne ďaleko od miesta bojov. Navrhujem, aby ste Luna išli na to miesto. Tam svieti mesiac najjasnejšie." a vtedy mi to došlo. Takže moje magické bábätko musím porodiť v deň krvavého mesiaca na nejakom posvätnom mieste, aby potom mohlo zabrániť vojne. Šialenejšie to už byť nemôže.

Od tej chvíle sa mi všetko zmenilo. Cez noci som skoro vôbec nespávala. Brucho mi stále rástlo. Išla som k doktorom u nás vo svorke na kontroly.
,, Luna, ako často cítite kopnutie dieťata?" spýtal sa ma doktor.
,, Asi každých tridsať minút. A niekedy ma kopne oboma nožičkami. Stále cítim ako naberá na sile." akonáhle som to dopovedala dieťa ma opäť koplo. Koplo ma na troch miestach naraz. Skoro som skolabovala.
,, Pán doktor, je normálne aby ma dieťa koplo tromi nožičkami?" neisto som sa spýtala.
,, No je možné, že ho čakáte vo vlčej podobe. Nie je to rarita. Už som počul, že sa narodilo jedno dieťa takto. Samozrejme pri pôrode ani nepocítite rozdiel." milo sa na mňa usmial.
,, A nie je skôr logickejšie, že by som čakala dvojičky?" lebo nemôžu sa ani omylom narodiť dve deti.
,, Aj to je možné. Lenže máme tie informácie, ktoré máme. Vaše dieťa nás má spasiť. V tomto prípade by som sa ani trochu nečudoval, ak porodíte malé vlča." argumentoval. Už som na to naozaj nemala čo povedať. Takže svoje dieťa prvýkrát uvidím s ňufáčikom a chvostom. Sen každej matky. Ach, len nech je to dieťa v poriadku. Nie že mi navždy ostane uviaznuté vo vlčej podobe.

Išla som naspäť na izbu za Axelom. Keď som mu porozprávala zážitok u doktora, skoro mi nechcel veriť.
,, Vážne nebol nikto v tvojej rodine z dvojičiek?" spýtala som sa Axela.
,, Nie zlatíčko. Je mi ľúto. Ale môžeme v knižnici nájsť nejakú knihu o deťoch narodených vo vlčej forme. Možno ťa to upokojí a budeš sa na neho alebo na ňu tešiť ešte viac." pohladkal mi bruško a zdvihol ma na ruky.
,, Prestaň som tehotná." zasmiala som sa keď mnou začal točiť vo vzduchu.
,, To nie je výhovorka." zasmial sa tiež.
,, Nie ale ak náhodou budem vracať tak si ma neželaj." trochu som mu pohrozila. Hneď ma pustil sa zem.
,, Dobre. Tak poď, ideme do tej knižnice." viedol ma za ruku do obrovskej miestnosti plnej kníh. Ešte som ich toľko pokope nikdy nevidela. Ani mi sme nemali takúto veľkú knižnicu.

Obaja sme začali hľadať knihy ako besní. Hľadali sme medzi rôznymi mýtami a legendami. Prešli sme už asi desiatu knihu a stále nič. Už som sa začínala báť, že je to naozaj taká rarita, že to ani nie je zapísané v knihách. Prešli hodiny a my sme prešli snáď každú knihu. V tom sa otvorili dvere a dnu vošiel Henry.
,, Tak tu ste. Všade som vás hľadal. Čo hľadáte vy?" spýtal sa, keď nás videl zaborených v knihách.
,, Reyna zrejme čaká dieťa, ktoré sa narodí vo vlčej podobe. A hľadáme podobný alebo rovnaký prípad, aby sme vedeli, čo máme čakať." Henry sa prekvapene na mňa pozrel.
,, Takže budete mať malé šteniatko? Jemine to bude zlaté. Chcem ho potom niekedy venčiť. Ako jeho strýko mám na to právo." všetci sme sa zasmiali. Henryho dobrá nálada asi nikdy nevymizne.
,, Takže ideš hľadať s nami?" spýtala som sa ho.
,, Jasné že hej. Len mi spravte miesto." trochu sme sa posunuli. Hľadanie trvalo ďalšie tri hodiny. Medzitým nám Axel všetkým doniesol niečo na jedenie.
,, Mám to!" ozval sa Axel po istej chvílke. Všetkým ukázal knihu, v ktorej našiel potrebné informácie. Mýty a legendy vlkodlačieho zrodenia. Tak sa volala tá osudová kniha.

Máme tu ďalšiu časť keďže ste si ju už pýtali. Takže Reyna čaká buď dvojičky alebo malé vlčiatko😊😊😊😊😊. Ale všetko sa dozviete v nasledujúcich častiach. Upozorňujem, že už je len pár kapitol do konca. Čiže si užívajte vlkodlačej nálady dokým to ide. Mimochodom, vďaka vám sa mi podarilo niečo, v čo som ani nedúfala. Tento príbeh si už nejaký ten pátek drží 1. miesto v oddelení vlkodlak. Takže vám nesmierne ďakujem, že celý príbeh držíte nad vodou. Bez vás by som to naozaj nedokázala😍😍😍😍😘😘😘😘😘😘😘😘. Majte pekný deň a užite si čítanie.

My big bad wolf (Sk) ✔Onde histórias criam vida. Descubra agora