9.

1.5K 65 7
                                    

Pomaly končili naše medové týždne. Zajtra sme si mali všetko zbaliť a odísť. Samozrejme aj preto, lebo Axel sa mal stať novým Alfom Čiernej svorky. Jeho otec plánoval ísť do dôchodku. Axel sa ku mne v kúpeľni prikradol a objal ma zozadu.
,, Už máš všetko zbalené?" spýtal sa.
,, Áno. A zbalila som už aj niektoré tvoje veci. Len také tričká a tepláky. Zbytok si dobal sám." oboznámila som ho.
,, Jasné. Tak, nemôžem uveriť, že zajtra už odchádzame. Bolo nám tu veľmi dobre. Až sa mi nechce vracať späť do lesa." chápala som ho. Ani mne sa nechcelo odísť.
,, Lenže budeš Alfa. Musíme sa vrátiť." objala som ho a vybrali sme sa do spálne. Keďže bolo už pól jedenástej večer museli sme ísť spať, aby sme zajtra vedeli vôbec vstať.

Ráno ubehlo ako voda. Axel si zbalil posledné veci a išli sme sa odhlásiť na recepcií.
,, Dúfam, že sa vám pobyt páčil." usmiala sa recepčná.
,, Áno, veľmi sme si to tu užili, ďakujeme." odvetil jej Axel. Spoločne sme nastúpili do auta a zamierili naspäť do lesov. Cestou sme sa zastavili na benzínke a kúpili sme si niečo na jedenie. Axel si kúpil kávu. Čakalo ho veľa hodín šoférovania.
,, Pripravená stať sa Lunou na plný úväzok?" spýtal sa provokačne.
,, Áno, ak si ty pripravený stať sa Alfom." usmiala som sa na neho.
,, Povedzme, že áno. Od zajtra nám končí všetká zábava." unavene sme si obaja vzdychli.
,, Tak, hurá domov." keď sme boli na dialnici asi tri hodiny ja som pomaly zaspala. Snívali sa mi stále tie proroctvá. No tentokrát boli o niečo presnejšie. Videla som boj z blízka. Boli to naše dve svorky. Čierna svorka vyhrávala. Stála som oproti svojmu otcovi a Axelovi.
,, Musíš si jedného z nás vybrať." povedal otec.
,, Buď sa navždy staneš naším nepriateľom alebo budeš s rodinou bojovať proti nemu." pozerala som sa raz na otca a raz na Axela. Nechcela som si vybrať. Nemohla som. Mám navždy odvrhnúť vlastnú krv alebo svoju spriaznenú dušu? Pozrela som sa do zeme. No zrak mi padol na niečo úplne iné. Moje brucho. Bolo väčšie ako zvyčajne. Takže buď som tak veľmi pribrala, alebo....
,, Som tehotná!" skríkla som a zároveň som sa aj zobudila. Alex prudko zavrzdil. Otočil sa smerom na mňa.

,, Zopakuj to." povedal neisto.
,, Len pokoj. Mala som sen. A v tom sne som videla boj medzi našimi svorkami. Stáli ste tam ty a môj otec. A nútili ste ma si medzi vami vybrať. Nechcela som si vybrať. A keď som sa zadívala na zem tak som uvidela svoje brucho. Bola som v tom. Takže prepáč ak som ťa vystrašila. Nechcela som." potlapkala som ho po ramene. Zhlboka vydýchol.
,, Toto mi už nikdy nerob." oprel si čelo o volant.
,, Prepáč."
,, V poriadku. Len si proste vykríkla, že si tehotná. Ako mini infarkt. A teraz k tvojmu snu. Zapamätaj si, nikdy ale že nikdy by som ťa nenútil, aby si si vyberala medzi mnou a svojím otcom. Nech už by boli okoľnosti akékoľvek." vtisol mi bozk na čelo a znova naštartoval motor auta.
,, A čo to miminko. Myslíš, že keď sa mi snívajú takéto sny, tak že by som naozaj mohla byť v tom?" spýtala som sa.
,, Sny? Bolo ich viacej?" spýtal sa pre zmenu on. No hej. Bolo ich viacej.
,, Vieš ako sme asi pred asi troma týždnami povedali svoje áno. A mali sme potom aj spoločnú noc?" spýtala som sa. Prikývol.
,, Tak vieš čo sa stáva ak dvaja majú spolu sex, však?" spýtala som sa.
,, Nie som blbý. Jasné že viem." pozrel sa na mňa.
,, No a vieš ako ženy pravidelne dostávajú svoje dni?" spýtala som sa.
,, Áno. Registrujem to občas na vlčiciach v našej svorke. Čo sa stalo?" spýtal sa.
,, No mne tento mesiac ešte neprišli. Čiže mi meškajú. A mne ešte nemeškali." oboznámila som ho.
,, A to znamená?" spýtal sa. Stále mu to nedochádzalo.
,, Že som asi naozaj v tom. Mala som to dostať už asi pred týźdňom. Ale nič." zahrabla som si do vlasov. Mlčal. Proste nič nehovoril.
,, Prosím povedz niečo." bolo mi do plaču.
,, Zastavíme na najbliššiej benzínke a ty si kúpiš test. Skúsiš a uvidíme, či je to pravda, alebo sa ti posumul cyklus." povedal pokojným hlasom.
,, A čo keď to bude pravda?" spýtala som sa.
,, Tak volám otcovi a usporiadame párty." otočil sa na mňa a usmial sa. Už som sa zľakla, že čo zasa vymyslí.
,, Dobre, súhlasím." tiez som sa usmiala.

Zastali sme na najblišsej benzínke. Hneď sme išli k regálom. Keď to Axel našiel išli sme do pokladne. Zaplatili sme a predavač sa na nás pozrel akoby nás ľutoval. Nechápala som tomu. Zašla som na WC-ka. Pozorne som si preštudovala návod. Keď som všetkému chápala išla som na vec. Po odskúšaní som musela čakať páť minút kým sa ukáže výsledok. Prišlo mi to ako nekonečno. Ubiehala pomaly piata minúta. Na teste sa pomaly začali vyfarbovať dva prúžky. Pozrela som sa znova návod čo to znamená. Vyšla mi prvá slza radosti. Všetko som si zbalila a vyšla z kabínku. Umyla si ruky a vybehla za Axelom. Bežala som k nemu a vyskočila na neho.
,, No čo sa deje?" spýtal sa.
,, Volaj otcovi. Bude oslava." zasmiala som sa ako blázon. Položil ma na zem.
,, Takže je to pravda? Budem otcom?" spýtal sa. Prikývla som. Vtiahol ma do objatia. Nastúpili sme do auta a už len mierili domov.
,, Čo chceš aby to bolo?" spýtala som sa.
,, Neviem. Ja, ako očakáva sa, že by sme mali mať syna. Ale osobne by som sa strašne potešil, ak by sme mali dievčatko. Rozmaznával by som nie jednu ale rovno dve princezné." usmial sa a ďalej sa venoval ceste.
,, Aj ja chcem mať dcéru. Ale chcela by som mať aj syna. Mne je vlastne úplne jedno čo to bude." pozrel som sa na neho.
,, Len nech sa to narodí zdravé a dúfam, že do sveta kde nebude válka medzi našimi svorkami." chytila som ho za ruku. Moju zdvohol a pobozkal ju.
,, Kiežby je to tak." do svorky sme dorazili za štyri hodiny. Boli sme vyčerpaní zo sedenia v aute. No hneď ako sme prekročili brány svorky zvítal nás Jack. Objal až som bola nohami vo vzduchu.
,, Tak veľmi veľkú radosť mám z vás deti." položil ma na zem.
,, Ďakujeme otec." poďakoval sa Axel.
,, Takže keď sa rozhodnem ísť na dôchodok, práve vtedy mi oznámite, že čakáte dieťa. Hm, asi sa rozhodnem ísť do dôchodku častejšie. Takéto príjemné správy sú len dobré pre našu svorku. Tak a teraz mi povedzte aké boli medové týždne." rozhovorili sme a nevedeli prestať.

Opisovala som, ako som prvýkrát mala zmrzlinu a iné pochúťky. Smiali sme sa oslavovali moje tehotenstvo. Celá svorka, hlavne ženy prišli gratulovať. Donášali darčeky. Všeliake kolísky a hračky pre dieťa. Detské knižky, dudlíky, deky, flaštičky. Bolo toho hojne. Všetko sme napratali do jednej väčšej miestnosti.
,, Tak, to by bolo." vzdychol Jack. Ja som začula dupot malých nožičiek. Následne silný náraz. Niekto kto je malý ma objal zozadu. Otočila som sa.
,, Dobrý večer teta Luna." bola to malá Iris.
,, Jej ahoj. A ty ešte nie si v postielke?" spýtala som sa jej. Trošku za zahambila.
,, Nie. Chcela som vás privítať." usmiala sa od ucha k uchu. Zároveň som v diaľke videla ako k nám beží jej mama.
,, Prepáčte Alfa, Luna. Nechcela som, aby vás moja dcéra otravovala." zdvihla Iris na ruky.
,, To je v poriadku. Je zlatunká. Chcela nás len privítať." usmiala som sa na jej mamu.
,, A mám pre vás darček Luna. Teda pre to miminko." pozrel na mamu. Tá z tašky vytiahla plyšového zajačika. Bol neutrálnej bielej farby.

Objala zajačika a dala mi ho do rúk.
,, Tento bol môj keď som bola ešte malinká. Dúfam, že sa bábätku bude páčiť." usmiala sa. Tiež som sa na ňu usmiala. Nechcela som, aby sa vzdala tej hračky.
,, Máš ho rada?" spýtala som sa jej.
,, Áno. Vždycky s ním spinkám." usmiala sa.
,, Tak si ho ešte nechaj. Bábätko príde až za niekoľko mesiacov. Čo keby si ho ešte chvíľku postrážila?" dala som jej návrh. Horlivo prikývla.
,, Ďakujem Luna." objala ma a ja som jej zajačika podala. Vykríkla od radosti.
,, Mami aha! Luna mi dala na starosti aby som strážila zajačika pre bábätko! Som jeho ochránkyňa! Jeeeej!" jej mama sa na mňa usmiala.
,, Ďakujem. Bez toho zajaca nevie zaspať. Dovidenia." zakývala jej mama a vzala Iris aj so zajacom na ruky a pomaly odišli.
,, Poznáš ich?" spýtal sa Axel.
,, Áno. Malá je neskutočne zlatá."
,, Hádam aj naše bude také veselé." pobozkal ma a pobrali sme sa do izby. Tam sme sa osprchovali a dali do pyžama. Lahli sme si do postele.
,, Vieš čo? Neviem sa zbaviť pocitu, že naše dieťa bude blonďavé a bude mať modré oči." usmiala som sa.
,, To vážne? Dobre. Tak nech už je akékoľvek, mne to nevadí." zakryla som sa až po uši a zaspala v Axelovom objatí.



Takže naše hrdličky sú v tom. A teraz môžete písať do komentárov pohlavie a mená😂😂😂😂. Prijímam všetky nápady😉😉😉😉. Dúfam, že sa vám časť bude páčiť. Tak príjemné čítanie a sorko, že trvalo tak dlho kým som túto časť napísala. Nevedelo ma napadnúť, čo vzrušujúce by sem mohlo ísť. Ale dúfam, že budete spokojní😘😘😘😘😘.

My big bad wolf (Sk) ✔Où les histoires vivent. Découvrez maintenant