My big bad wolf (Sk) ✔

12. Lucas

Včera sme sa vrátili od Reyni. Bolo fajn ju zasa vidieť. Keď mi Elora povedala, že naša sestra žije a je stále v lesoch, skoro som nechcel veriť. Beriem ako veľký poktok to, že sme sa s Axelom udobrili. Viac menej. Stále ho nemám rád, ale akceptujem ho ako manžela mojej sestri a Alfu.

Ráno som bol celý dolámaný z boja s Marcusom. Ten chlap mi od začiatku nesedel. Sadol som si za stôl a nasypal si cereálie s mliekom. A potom som si dal vajíčka so slaninou. Nechcem stravu pre deti. Po chvíľke sa ku mne pridali Henry s Elorou.
,, Čo vymyslíme. Keď sme akože včera boli?" spýtal sa Henry.
,, Povieme, že sme boli pri západnej rieke." navrhla Elora.
,, Čo je pri západnej rieke" spýtal sa Henry.
,, Tam sa zoznámili naši." tam Henry spozornel. On našu mamu nikdy nezažil. Pár mesiacov po jeho narodení umrela. Mal som vtedy štyri roky. Ani ja som si ju až tak nepamätal. Preto tu máme Eloru. Tám mala skoro sedem rokov keď sa mama pobrala na druhý svet.
,, Raz ram musíme skutočne ísť. Teda aspoň ja. A musíte mi viac hovoriť o mame. Ja som ju v podstate nezažil." videl som ako mu z oka išla slza. Objal som ho okolo pliec.
,, To bude dobré. Aj Reyna si ju nepamätá. Mala len dva roky. Skoro tri." Henry súhlasne prikývol hlavou.
,, Tak dobre." a viac sme sa na tému mama nerozprávali. Netrvalo dlho a pripojil sa k nám otec. Mal na tváry podráždený výraz. To nesvedčí nič dobré.
,, Dobré ráno oci." prihovoril sa prvý Henry.
,, Dobré ránko synček. Ľutujem, ale ja si dneska s vami raňajky nedám. Prišiel som vám len oznámiť, aby ste všetci prišli do mojej kancelárie. Samozrejme sa najprv najedzte." zobral si do ruky jeden croassant a išiel preč.
,, A sme v háji." konštatovala Elora.
,, Nie nie sme ak sa budeme držať historky o západnej rieke. Musíme spolupracovať." už sa pomaly zo mňa stáva velitel.
,, A samozrejeme chránime aj Reynu. Ak by otec náhodou zistil čo sme spravili.." začal Henry so strachom v hlase.
,, Nič sa nedozvie a nič sa nestane. Reyna je naša sestra. Naša krv. Nezradíme ju. Nech je trest už akýkoľvek. Súhlasíte?" všetci potichu prikývli. Doraňajkovali sme a vyrazili za otcom.

Všetci odhodlaní klamať našemu otcvi a Alfovi priamo do očí sme vkročili dnu.
,, Hlavne buďťe pokojní." šepol som. Posadili sme sa na pripravené stoličky. Otec sa na nás pozrel a premeral si nás.
,, O čo ide otec? Prečo si nás zavolal?" spýtal som sa.
,, Včera boli napadnutí a zabití naši vlci. Domnievame sa, že to spravila Čierna svorka. A shodou náhod vy traja ste boli včera tiež v lese. Neviete o tom niečo bliššie?" spýtal sa nás. Videl som na Henrym, že je nervózny. Keďže sa nikto z nich nemal na slovo začal som ja.
,, A kde sa to stalo? V ktorej časti lesa?" hral som úplne blbého. Otec sa obrátil na mňa.
,, Na okraji lesa, kde sa prelína les a údolie. Vieš ako začínajú už mestá." otec ma tam našťastie kedysi brával.
,, Áno viem, kde to je. No nie. Nevieme o ničom. Teraz to počujeme prvýkrát z tvojich úst." otec sa nachvíľu zamyslel.
,, Henry a kde ste včera teda boli tak dlho? Keď ani neviete, že sa odohrala vražda?" Henry stuhol.
,, Boli sme pri západnej rieke." prehovorila Elora potichu. Otec sa na ňu zahladel. Vedel som, že mu to miesto pripomenie veľa vecí.
,, A prečo ste tam boli?" spýtal sa nás.
,, Pretože som chcel vedieť niečo o mame. A tuto Eloru napadlo toto miesto. Vraj ste sa tam s mamou zoznámili. Ak ti to vadí, nebudeme tam už chodiť." vysvetlil naše krytie Henry.

,, Nie v poriadku. Vlastne by sme tam mali chodiť všetci. Na pamiatku mami. Je to pekné miesto, kde rodina môže stráviť nejaké spoločné chvíľe." usmial sa doširoka. Takto som ho ešte nevidel.
,, Ou a otec, keď sme už pri rodine, mám pre teba jednu správu." Elora sa zahľadela na svoje brucho. Otec až vtedy pochopil o čom hovorí.
,, Takže konečne sa dočkám prvého vnúčatka. Poď sem zlatíčko." Elora ako na povel vstala a otec ju objal ako nikdy.
,, Mám z teba ohromnú radosť dcérenka. Len keby tu mohla byť aj tvoja mama a sestra, aby sme mohli túto udalosť osláviť." smutne sa zahľadel von oknom.
,, Nevieme o nej nič?" spýtal sa Henry. Karhavo som na neho pozrel. On sa len ospravedlňujúco na mňa zahladel.
,, Nie. Proste išla do sveta ľudí a akoby sa prepadla pod zem." sadol si naspäť na stoličku.
,, A ako ju teraz máme brať? Je to vôbec ešte naša sestra? Ak by sa sem vrátila tak čo by sa stalo?" spýtal sa Henry. A už som ho mal chuť roztrhnúť ako hada.
,, Ak by sa vrátila, bola by to stále vaša sestra a stále moja dcéra. Áno, celá svorka by si ju nevážila a možno by ju niektorí chceli aj zabiť. Ale svoju krv si chránim. Ak by sa hicikto z vás rozhodol odísť a prísť ako ona, uvítal by som ho s otvorenou náručou a so slzami v očiach. A nech vás ani nenapadne myšlienka, že by som ju bez milosti dal popraviť. Hocikoho iného áno. Vás nikdy. Sľúbil som vašej matke, že vás budem chrániť. Keby som aj mal porušiť všetky zákony mojej svorky. Ale nechajte si to pre seba. Nechcem aby o tomto rozhovore počuli nesprávne uši." nemo sme prikývli.

Nikdy som si nemyslel, že je otec schopný toľkej lásky a zľutovania.
,, A čo tí naši zabití vlci. Čo s nimi spravíme?" spýtala aa Elora.
,, Vystrojíme im úctyhidný pohreb. A overíme zdroje, či to bola Čierna svorka." vysvetlil nám.
,, A čo ak sa to potvrdí?" spýtal som sa.
,, Neostáva nám nič iné ako im vyhlásiť vojnu. Zoberte si fakta. Znásilnili vašu sestru, preto odišla. Prerušili jej svadbu a zabili opakovane niekoľkých našich vlkov. Ak sa to skutočne potvrdí na jar bude vojna. Dáme dokopy naše vojska a spojenecké svorky. V počte je sila. Áno Čierna svorka je silná sama o sebe. Ale proti väčším počtom nemá šancu." tresol päsťou po stole. Elora sa trochu vyplašila.
,, Dobre. Môžete ísť. A ty Elora, ty choj oddychovať. Čakáš dieťa, musíš mať neustáli pokoj a pohodu." usmial sa na ňu. Všetci sme odišli do Henryho izby. Sadli sme si kam sa dalo.
,, Počuli ste. Nevyhnal by ju ani nič. Mohla by sa pokojne vrátiť." samozrejme hovoril o Reyne.
,, Lenže problém je v tom, že aj ona čaká dieťa. A navyše teraz patrí do Čiernej svorky. Tam je teraz jej domov a čoskoro aj rodina. Musíme teraz len dúfať, že nájdu nejaké dôkazy vôči Čiernej svorke." možno ich nemám až tak rád.
,, Ale je tam naša sestra! Zbláznil si sa? Otec by tam vyzabíjal všetkých. Vrátane nej." konstatoval Henry.
,, Nezbláznil! Ak niečo nájdu na jej svorku, jeden z nás tam pôjde a včas ich varuje. A poprípade im nenápadne vnukne myšlienku o uzavretí mieru. Predstavte si, čo by to pre nás znamenalo. Nemuseli by byť žiadne sprosté zákazy, za ktoré by si bol zabitý ani nič podobné. Mohli by sme sa s Reynou navštevovať bez hocijakých problémov. A boli by sme šťastní ako kedysi. Nebolo by to super?" asi som sa až príliž rozkecal. Ale ako povedal otec. Svoju krv si chránim. Obaja na mňa hľadeli ako na zjavenie.
,, Páni, nikdy som sj nemyslela, že nad tým takto uvažuješ. Vždy som si myslela, že by si im najradšej vyhlásil vojnu aj bez nejakej príčiny." okomentovala moje správanie Elora.
,, No čo? Aj ja si môžem dovoliť mať vlastný názor a myšlienky. A to som sa hlavne pretvaroval pred otcom. Chcem s nimi uzavrieť mier. A ukončiť tieto bezvýznamné boje. Všetci sme už aj zabudli, prečo vlastne vznikli." naozaj si to už nikto nepamätá. Každý sa drží toho, že za to môže správanie tej druhej svorky. Bolo vraj nevyhovujúce. A len Bohyňa vie, aká je tá skutočná príčina.

Dneska kapitola z iného uhla pohľadu. Doslova aj hypoteticky. Čo hovoríte na vývoj udalostí v Bielej svorke? Súhlasíte a myšlienkami o mieri? Alebo by ste chceli skôr vojnu? Svoje názory mi môžete zdeliť v komentároch. A ak sa vám páčila kapitola z tohto uhla pohľadu, kľudne dajte votik alebo mi napíšte v komentároch.
Ja už len poprajem pekné čítanie a príjemný zvyšok dňa. 😊😊😊😊😊😊😘😘😘😘😘😘😘😘😘