My big bad wolf (Sk) ✔

14.

Pozrela som sa na Lucasa. On automaticky zareagova.
,, Vieš čo otec? Reyna má možno pravdu. Nie je podstatné, z ktorej svorky je. Hlavné je, že sú teraz šťastní. Nemyslíš?" otec sa na Lucasa karhavo pozrel.
,, Keď sa na niečo pýtam, chcem odpoveď!" skríkol. Otec sa pozrel na mňa.
,, Šiel k mestu však?" neodpovedala som. Premenil sa na vlka a rozbehol sa rovnakým smerom ako Axel. Pozrela som sa na Lucasa.
,, Choď za nimi. Varuj Axela a nejako odveď otca naspäť do svorky. Prosím." Lucas sa na mňa porazenecky pozrel.
,, Čo pre teba neurobím sestrička." tiež sa premenil na vlka a vyštartoval po Axelovej a otcovej stope. Modlila som sa ku všetkým bohom a bohyniam mesiaca. Nech sa nikomu nič nestane.

Lucas
Mieril som za otcom a Axelom. Ešte síce neviem ako to vyriešim, ale nejako určite. Začul som vlčie zavytie. Boli to oni. Driapali sa navzájom. Bežal som ešte rýchlejšie. Skočil som medzi nich. Obaja sa na mňa zarazene pozreli. Premenil som sa opäť na človeka. Pozrel som sa na Axela.
,, Bež. Reyna ťa čaká na okraji lesa. Schovajte sa vo svorke." ako o život začal bežať na určené miesto. Pozrel som sa na otca. Ten na mňa začal vrčať.
,, Ja viem. Som zradca, nevďačník. Ale nechaj ich napokoji. Všetko ti vysvetlím. Ale až sa ukľudníš a pôjdeme naspäť domov. Dobre?" s obrovskou neochotou súhlasil. Premenil sa tiež späť na človeka.

Mlčky sme došli k rieke za Henrym a Elorou. Otec mal vražedný pohľad, ktorým prepaloval nás všetkých. Pozrel som sa na brata a sestru, ktorí na mňa nechápavo hľadeli.
,, Prišiel na Reynu a Axela. Musím mu povedať pravdu." naschvál som označil iba seba. nechcel som svojho malého brata a tehotnú sestru vystaviť nebezpečenstvu zvané OTEC. Mlčali, takže ma asi pochopili.
,, Vy o tom tiež viete?" spýtal sa ich otec.
,, Áno. Ale prevažne môžem za to ja." otec sa zhlboka nadýchol.
,, Dobre. Tak ideme naspäť do svorky." to, že bol taký kľudný ma len viac znervózňovalo. Pred búrkou je väčšinou ticho. Alebo tak nejak sa to hovorí.

Prišli sme do svorky. Hneď sme všetci išli do jeho kancelárie. Posadali sme si na kreslá.
,, Takže Lucas. Hovor, ako si sa dozvedel o tom, že Reyna je v Čiernej svorke." vyzval ma otec.
,, Bolo to už dávnejšie. Stretol som ich spolu pri jazere. Naprv som na Axela zaútočil. Samozrejme, som vedel kto to je. No Reyna nás potom zastavila. Oboznámila ma s faktom, že sú spriaznené duše a že je s ním tehotná. A taktiež mi objasnila, že práve to puto spriaznených duší bol dôvod, prečo od nás odišla. Vraj vedela, že by to neskončilo dobre. Tajne sa zobrali a Axel je teraz Alfom Čiernej svorky a ona je Lunou." povedal som mu v podstate to, čo nám hovorila ona už dávno. Len som to vzal na seba.
,, A prečo si ich teda nechal ísť?" spýtal sa ma. Lebo mám v sebe ľudskosť a srdce? Žeby?
,, Pretože Reyna je moja sestra. Aj keď nás zradila, nemohol som jej ublížiť. A Axel by ma zrejme zabil ak by som jej niečo spravil." rozpačito som sa na neho usmial.
,, Ja som vedel, že si mäkký. Nie si schopný veliť tejto svorke. Nikdy sa nestaneš jej Alfom. Našťastie mám ešte jedného syna. Henry od tejto chvíle si právoplatným nástupcom na pozíciu Alfy po mojej smrti." Henry sa na otca vystrašene pozrel. Kopol som mu do nohy nech sa upokojí.
,, Ďakujem otec." sklonil hlavu a pozrel sa na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

,, A ešte jedna vec otec." začal svoju pozornoť znova venovať mne.
,, Vtedy ako sme ti hovorili, že sme boli na spoločnej vychádzke sme sa stretli s Reynou. A Marcus a jeho poskoci na nás zaútočili. Vtedy som mal povinnosť ochraňovať všetkých mojich súrodencov. Tak sme ja a Axel zabili Marcusa a spol. Elora a Henry s tým nič nemajú. Schovávali sa v lese. To je všetko. Tak aký je môj trest? Obesenie? Odseknutie hlavy?" už som bol až sarkastický. Vedel som, čoho všetkého je otec schopný.
,, Väzenie. Do konca tvojho už bezvýznaného života. A vy?" ukázal na Henryho a Eloru.
,, Vy choďte do izby. A Čiernej svorke vyhlásim vojnu. A je mi jedno, že je tam jedno z mojich detí. Týmto pádom už Reyna White nie je moje dieťa." asi by teraz bolo vhodné varovať švagra a Reynu.

Niesli ma do cely v putách a ja som neodporoval. Vedel som, že takto raz skončím. Teda myslel som, že skončím horšie. Po pár hodinách ma prišli navštíviť. Mali sme chvíľku osamote. Bez otca alebo jeho špehov.
,, Som na teba hrdý Henry. Ešteže si sa uvedomil. Ale mám teraz pre teba úlohu, za ktorú nás otec dá už zabiť. Musíte varovať Reynu. Ja odtiaľto nezdrhnem. Ale vy dvaja máte slobodu."  vysvetloval som.
,, Áno aj to vďaka tebe. Čo máme spraviť?" spýtala sa ma Elora.
,, Ty nič. Si tehotná. Otec ti neskriví ani vlások. Ale ty Henry." prihovoril som sa mu.
,, Aká je moja úloha?" spýtal sa ma.
,, Je to náročné a nebezpečné. Musíš opustiť svorku a ísť do Čiernej svorky varovať Reynu a Axela. Si ich posledná nádej. Elora dohodnite sa, kedy to spravíte. A musíš vtedy nejako zamestnať otca aby mal Henry nejaký náskok. Rozumiete?" spýtal som sa. Henry sa pozrel do zeme.
,, Rozumiem. Ty si právoplatný Alfa Bielej svorky. Už len za to, že si nás zachránil, sa pokúsim zachrániť nás všetkých. Len ešte vedieť, kedy presne chce otec zaútočiť." to je hlavný detail.
,, Dobre. Bežte a opatrujte sa. Budem vám držať palce." spoza mreží som sa k nim snažil dostať čo najbliššie. Ako tak sme sa objali.
,, Bežte!" poslednýkrát sme na seba pozreli a odišli svojím smerom. A ja som zostal sedieť v cele.

Reyna
Ubehli dva dni od tej doby, čo sme sa videli s otcom. Axel sa furt pripravoval na to, že by nám mohli vyhlásiť vojnu. Nevedeli sme čo máme čakať.
,, Reyna, musíme sa pripraviť. Nechcem, aby sa ťa to nejako dotklo, ale je možné, že dôjde k masakru." zrazu som si spomenula na jednu z mojich vízii. Buď masaker alebo bude mier. Prosím nech je mier. Prosím nech je mier.
,, Nechcem vojnu. Musí to ísť aj inak." stále som dúfala, že to neskončí vojnou. Ani sme sa nenazdali a prišli k nám dvaja strážcovia spred brány. S Axelom sme na nich pozreli. Oni sa pokorne uklonili a spustili. 
,, Alfa, Luna, nejaký cudzinec prišiel pred naše brány. Tvrdí, že je brat našej Luny. Máme ho pustiť dnu?" spýtali sa strážcovia. S Axelom sme sa na seba pozreli.
,, Najprv nám ho ukážte." prikázal Axel. Strážcovia nás zaviedli pri brány. Tam sa ukázala hlava Henryho. Neverila som svojim očiam. Hneď sme sa objali.
,, Čo tu robíš? Otec ťa zabije ak zistí, že si tu." on len mávol rukou.
,, Lucasa dal do väzenia. Po tom čo ste odišli do svorky sa priznal ku všetkému. Otec ho zbavil práva stať sa Alfou svorky. A ostali sme len ja a Elora. Teda len Elora. Ale kvôli tomu tu nie som." už sa rozhovoril.
,, Čo sa deje?" spýtal sa Axel.
,, Otec vám chce vyhlásiť válku. A má sa to udiať počas krvavého splnu. Vraj sa má rozhodnúť o všetkom. Ktorá svorka vyhrá, tá si môže podmaniť tú porazenú. Reyna riskoval som všetko, aby som sa sem dostal. Ak vás môžem poprosiť o prístrešok? Otec ma po tomto bude chcieť určite zabiť." objala som ho okolo pliec.
,, Pravdaže, že tu môžeš ostať. Si Reynina rodina. A tým pádom si aj moja rodina. Vitaj medzi nami." odpovedal Axel za mňa.
,, Poď ukážem ti izbu." viedla som ho za ruku.
,, Si tá najlepšia sestra na svete." objal ma a neubránil sa slzám. A úprimne ani ja. Konečne sa shromažďujeme ako jedna rodina. Len keby to tak chcel vnímať aj otec.

Je tu nová kapitola. Neskutočne ďakujem za takú milú podporu. Je úžasné, ako počet prečítaní rastie každou novou časťou. Ale nebojte. Koniec je ešte ďaleko. Ešte nás pár kapitol čaká. A nezabudnime, že sa musia narodiť drobci Reyni a Elori.
Tak prajem príjemný zvyšok dňa a pekné čítanie. Dúfam, že vám to v tomto nečase zlepší náladu😊😊😊😊😊😘😘😘😘😘😘