My big bad wolf (Sk) ✔

13.

Ubehli dva mesiace. Zatiaľ som od nich dostala správu, že všetko je v poriadku. Nemusela som sa o nich teda báť. Ale mám sa báť o nás. Otec sa nám chystá vyhlásiť vojnu začiatkom jari. Keď sa to dozvedel Axel, začal zháňať našich spojencov. Pripojí sa k nám celkovo deväť ďalších svoriek. Sú to najsilnejšie svorky v Amerike. Boli sme akurát na obede. Môj apetit sa zväčšoval každým týždňom. A bruško tiež rástlo. Bolo ešte malé, ale rástlo.
,, Láska, možno by sme mali začať vymýšlať mená pre naše dieťa. Ale najprv, pohlavie. Čo by si chcela mať? Chlapčeka alebo dievčatko?" spýtal sa ma Axel. Jack sa zasmial.
,, Na to je ešte skoro. Však je len v prveje polovici tehotenstva." a pokračovali sme v jedení.

Po obede sme išlo do našej izby. Začala som si vyratávať, kedy asi budem mať termín pôrodu.
,, Okej, takže. Otehotnela som niekedy koncom novembra. Teraz je začiatok marca. Takže by som mala rodiť niekedy koncom júla až začiatkom augusta." zároveň som si zapisovala do diára. To sa ešte. Načakám. Ešte niekoľko mesiacov. Neodolala som sa začala som si robiť stĺpčeky pre pohlavie. Ku chlapcovi som priradila zatiaľ mená Xander, Max, Oliver. A ku dievčaťu Alice, Olívia a Miranda. Po mojej mame. Axel sa ku mne nenápadne prikradol a začal čítať.
,, Myslel som, že je na to ešte skoro. Ale pekné mená. Prečo ti meno Miranda tak ozdobuješ?" ani som si nevšimla, že niečo také robím.
,, Moja mama bola Miranda. A to meno sa mi dosť páči." pozrela som na neho.
,, Moja mama sa volala Selena. Po našej bohyni. Otec mi ju aj tak opisoval. Najkrajšia žena, akú kedy videl. Narodila sa vraj na počas krvavého mesiaca. Tým bola zvláštna. Každý jej pripisoval zvláštne schopnosti. Ale samozrejme nič z toho nebola pravda. Bola normálna ako my ostatní." z toho príbehu som skoro nedýchala.

,, Ja si svoju mamu pamätám len okrajovo. Ale čo mi hivorila sestra tak viem, že s otcom sa spoznali pri jednej rieke. Tuším je to západná rieka? Je tam vraj krásne. A urobili sme jej tam aj takú menšiu svätiňu. Teda naša svorka. Ale nebola som tam ešte nikdy. Otec mi tam zakázal chodiť." keď som si spomenula ako málo viem o mojej mame bolo mi do plaču. A Axel zrejme nebol na tom nijak inak. Na zoznam mien som pridala aj meno Selena. Ukázala som to Axelovi. Sadol si pri mňa a objal ma okolo bruška.
,, Prisahám, že nedovol, aby sa niečo stalo našemu dieťaťu. Alebo tebe. Nechcem aby náhodou naše dieťa prišlo o svoju matku." pobozkal ma na brucho.
,, Alebo o otca. Nesmie prísť ani o jedného z rodičov." a pobozkali sme sa.

Rozprávali sme sa o našich rodinách. Nevedeli sme ani jeden toho veľa o našich príbuzných. Z matkynej strany v podstate nič. Ani nevieme, z ktorých svoriek boli. Bolo to naozaj smutné. Ale nakoniec sme premostili na iné témy a hneď nám bolo veselšie. Dokonca som aj zabudla na strach o rodinu. Nakoniec sme skončili v posteli ležať pri sebe v objatí.
,, Nechcem, aby toto niekedy skončilo." takmer som to zašepkala.
,, Ani ja to nechcem. A ani sa to nestane." dal mi pusu do vlasov.
,, Čo keby sme niekedy zašli k tej západnej rieke? A navštívime svätyňu tvojej mami?" navrhol mi a ja som s radosťou súhlasila.
,, A kedy tam chceš ísť?" spýtala som sa ho.
,, Ja neviem. Môžeme ísť aj zajtra hneď po raňajkách. Môžem ťa zviesť keď chceš." začal po mne pokukovať. Dobre jazdenie na ňom bolo zábavné. Skoro ako jazda na koni.
,, Dobre. Súhlasím." a zahrnula som ho bozkami.

Na ďalší deň sme sa teda pobrali k západnej rieke. Axel sa premenil na obrovského vlka a nechal ma vysadnúť. Rozbehol sa cez les. Trvalo hodnú chvíľu kým sme si boli istí, žezduch je čistý. Museli sme dávať pozor na Bielu svorku. Keď bol čistý rozbehli sme sa raketovou rýchlosťou k rieke. Niekoľko desiatok metrov som pokynula Axelovi, aby zastavil. Chcela som sa trochu prejsť. Som len tehotná a nie chorá.
,, Keď chceš tak ti môžem ísť uloviť zajaca a urobíme si taký romantický piknik." spojil naše ruky a preplietli sme si prsty. Prešla som pár metrov. No čo som uvidela ma zarazilo. Boli tam naši. Sedeli tam a bavili sa. Takto som otca ešte nevidela. Bol šťastný. Celý žiaril. Akoby bol kompletne vymenený. Chvíľku som ich pozorovala. Elora už mala väčšie bruško ako ja. Bola asi vo vyššom mesiaci. Henry a Lucas spolu hrali hry a otec a Elora sa len vyprávali. Chcela som ísť bliššie. Chcela som počuť ich rozhovor. Stála som od nich asi dvadsať metrov schovaná za stromom. Lepšie si ani neviem predstaviť natajno strávený čas s rodinou.
,, Je tu naozaj krásne. Mal som vás sem brať." hovoril otec Elore.
,, Len škoda, že tu nemôže byť Reyna." povzdychla si Elora. Otec sa zadíval na rieku, kde sa kúpali Henry a Lucas.
,, Keby tu bola, zrejme by sa bláznila s chalanmi. Ona bola vždy taký živel. Začal som nad niečím uvažovať." prehovoril otec. Elora nadvihla obočie.
,, Premýšlam nad tým, že ju pôjdem hľadať  do mesta a privediem ju naspäť." hovoril to tak presvedčene. Jeho naozaj niekde vymenili alebo čo? Nechápala som, že by naozaj dokázal zmeniť takto názor.
,, Bolo to jej rozhodnutie odísť. Mali by sme ho rešpektovať. Ak by chcela, tak sa vráti." apelovala na neho Elora. Ešteže.

,, Máš pravdu. Len dúfam, že sa niekedy vráti. Keby mala byť aj vydatá a s poloľudkými deťmi. Prijal by som ju späť." Elora sa oprela o otcove rameno.
,, Ja viem, že áno." chcela som tam ísť za nimi. Objať otca a všetkých súrodencov. No pribehol ku mne Axel.
,, Tak tu si. Ulovil som dva zajace. Viem, že teraz viacej papáš." rýchlo som mu prikryla ústa mojou rukou. Keď si uvedomil prečo, začal ma ťahať preč.
,, Nemôžeme tu byť. Poď." ťahal ma za ruku. Nechtiac som stúpila na väčšiu vetvu. Tá sa zlomila a bolo to dosť počuť. Obzreli sme sa dozadu, či si niečo nevšimli naši. Oni sa tiež obzreli. Otec sa postavil a zamieril k nám. Pozrel sa mojím smerom. Na chvíľku sa nám stretli pohľady. Axel sa premenil na vlka a sklonil sa, aby som mohla nasadnúť. Ledva som na neho vysadla. Už som len videla ako sa otec rozbehol za nami.
,, Reyna stoj!" zakričal za mnou. Axel sa so mnou na chrbte rozbehol ako o život. V podstate nám aj išlo o život. Bežali sme naprieč lesom. Viela som ako za nami bežal otec a tesne za ním boli Lucas a Henry. Náš ciel bolo nás dostať na druhú stranu. Na územie Čiernej svorky. No namiesto toho sme zamierili ku kraju lesa.
,, Čo to robíš?" spýtala som sa Axela.
,, Ideme na kraj lesa. Tam ťa vysadím a ja a stratím niekde do mesta. Nebude mať aspoň šancu ma zbadať." musísm uznať, že to má logiku. Dobehli sme na kraj lesa a ja som vysadla. Axel mal pár minút náskok, takže sa dokázal dostať dostatočne ďaleko.

Za chvíľku ku mne pribehol Lucas a chytil ma za ruku.
,, Čo si tam robila?" spýtal sa ma.
,, Chcela som ukázať Axelovi svätyňu mojej mami." pribehol k nám aj otec.
,, Reyna, čo tu robíš? Myslel som, že si niekde v meste." podišiel ku mne bliššie, no ja som cúvla. Potom zvážnel.
,, Kto bol ten vlk?" spýtal sa. Nervózne som sa na neho pozrela.
,, To bol len jeden môj známi." povedala som nervóznejšie než som pôvodne chcela.
,, Kto to bol?" spýtal sa ma ešte raz. Zapozerala som sa do zeme. Chytila som si brucho.
,, Je to otec môjho dieťaťa." odpovedala som mu. Šokovne na mňa pozrel. Potom sa pozrel na moje brucho.
,, To je jeden z tých, čo ťa..." narážal na situáciu spred niekoľkých mesiacov.
,, Áno. Pár dní na to, čo som odišla som sa vrátila do lesa trochu zabehať. A on si ma jednoducho našiel. Ospravedlnil sa a povedal, že sa o mňa teraz musí postarať." zahľadela som sa do diaľky na mesto. Vedela som, že by som nemala klamať. Ale išlo mi v podstate o život.
,, A o pár týždňov som zistila, že som tehotná." prišiel ku mne a objal ma.
,, A nepredstavíš mi ho?" spýtal sa. Pohotovostne som pokrútila hlavou.
,, To nie je dobrý nápad. On je z inej svorky." namietala som.
,, Došlo mi, že je z inej svorky. Z ktorej je? Už som zabudol. " nasucho som prehltla.
,, To nechceš radšej vedieť." povedala som plná strachu.

Ďalšia časť je na svete. Trochu som to ukončila zle, ale nevadí. Aspoň sa máte na čo tešiť😊😊😊😊. Pekné čítanie a príjemný zvyšok večera.