My Story [ TXT ]

5

Znovu som ich počula tak som sa otočila. Nasledoval ma muž. Bol vysoký, plešatý ale do tváre som mu nevidela . Zrazu ma chytil za ruku a ťahal do slepej uličky vedľa. Vedela som, čo chce so mnou urobiť . Metala som sa a snažila sa mu újsť . Kopla som mu do nohy . Pustil ma a ja som začala utekať . " Ty suka !!! " zakričal a chytil ma za ruku a ťahal ma na späť . "nikam nepôjdeš zlatíčko."  Pustili sa mi slzy a začala som kričať ako nepričetná . " Pomoc !!!!!!!!!! Pomoc !!!!! " t ho naštvalo a jednu mi vrazil. " Drž hubu a urob to, čo ti poviem ! " povedal mi pri uchu . Mne sa pustilo ešte viac slz . Hodil ma o stenu, čo bola za mnou . Celé telo ma zabolelo . V chrbte mi puklo . Dúfam že som si nič nezlomila . Začal ma bozkávať na krku . Metala som sa mu a on mi strelil ďalšiu facku.  Všetko, čo som sa učila na karate som behom sekundy zabudla. Stále som neprestávala a on mi streli takú silnú facku že mi až stena dala druhú . Všetko ma bolelo . Nemá to cenu sa tomu vzpierať, už mi nikto nepomôže . Začal ma obchytkávať na intímnych miestach . Bolo mi to nepríjemne začala som sa znovu metať a snažila sa ho kopnúť do rozkroku, no bol na mňa až priveľmi silný. " Ty nemáš dosť ?! " povedal a strelil mi facku . Strčil mi ruku pod bundu. Chcela som ho od seba odstrčiť ale nemohla som všetko ma bolelo bola som ako paralizovaná a v hrdle som mala hrču . Niekto ho odo mňa odtiahol a dal mu po hube . Nevidela som cez uplakané oči, kto to je .  Zošuchla som sa po stene a padla na zem. Zdvihol ma zo zeme a niesol ma v náručí ako nevestu . Plakala som mu do ramena . Prechádzali sme popod lampu a ja som sa mu pozrela do tváre . Yeonjun.... Pozerala som na jeho kamennú tvár.  Prišiel so mnou až do jeho domu . Položil ma na gauč . Posadila som sa . Utrela si slzy ale pustili sa mi dalšie, keď som si uvedomila, čo by sa stalo, keby tam nepríde. Yeonjun sa posadil vedľa mňa a objal ma. "Už nikdy tade nechoď! " povedal prísne.  Objatie som mu opätovala a plakala do jeho ramena . Sedeli sme v objatí asi 10 minút . Odtiahli sme sa od seba a hľadeli na seba .

Zotrel mi slzy. " Neplač už je dobre " usmial sa. Pocítila som zvláštny pocit. Bolo to spojené s pokojom a radosťou. Vyžarovala z neho iná energia ako kedysi...  Aj som sa usmiala a zadívala sa do jeho očí . Tmavé ako nočná obloha....môj nečakaný zachránca..

Yeonjun

Išiel som po tmavéj ulici domov, keď zrazu som počul plač a krik . Ten hlas mi bol známy až priveľmi známy. Nabehli mi staré spomienky na základku. Išiel som za hlasom. Bola to ona. Ťahal ju neznámy muž. Zrýchlil som krok a nasledoval ich.

Videl som toho chlapa ako jej dal facku a dotýkal sa jej. Odtiahol som ho od nej a udrel ho päsťou tak silno, že spadol na zem a ostal tam ležať . Zobral som ju do náručia a odviedol ju ku mne domov . Položil som ju na gauč,  posadila sa a stále plakala . Sadol si ku nej a objal ju. Nezvládol som sa na ňu pozerať ako plače. Potrebovala objatie, zomreli jej rodičia , minulosť mala hroznú a zapríčinil som to aj ja a teraz ju chcel niekto znásilniť. V objatí sme boli asi 10 min. Potom sme sa od seba odtiahli . Zotrel som jej slzy " Neplač už je dobre " usmial som sa, aby nebola smutná . Usmiala sa aj ona . Mala krásny úsmev, ktorý som si nikdy nevšimol. Gaštanové, ktoré ma pozorovali  ma fascinovali. Chcel som ju chrániť a odčiniť skutky, ktoré som napáchal v minulosti.  Položil som ruku vedľa jej tela. Položil som ju na kraj sedačky a ona sa zošmykla dolu. Moje celé telo padlo na Chaeyoung a stalo sa niečo, čo by som v živote nečakal. Svoje pery som priložil na tie jej. Vypúlila oči a ja som sa rýchlo odtiahol. 
"P-prepáč!" vyhrkol som. Nechcel som ju pobozkať! Zaklipkala očami a rýchlo sa postavila.
"Musím už ísť..." povedala a išla ku dverám. Pozrela na mňa a otvorila ústa, že niečo povie. Zakrútila hlavou a bežala z domu preč.  

Tak toto som posral..