My Story [ TXT ]

2

PÍP PÍP

Otrávene som otvorila oči a tresla rukou po budíku.  Presne som ho trafila a vypla. Pretrela som si oči, postavila  sa a obzrela  v zrkadle . " Hmm.. tak čo si dnes oblečiem." povedala som a začala sa hrabať v skrini . " Kedže idem prvý deň do mojej starej školy, musím obliecť niečo pekné. " vyhadzovala som jedu vec za druhou, no ani jedna sa mi nepáčila. Nakoniec som sa rozhodla pre obtiahnuté rifle, biely crop top s nápisom DEATHEATER a čiernu koženku. Ešte raz som sa obzrela v zrkadle ako vypadám. Usúdila som, že som sexy. Nie som ako moje staré ja, ktoré nosilo vyťahané tričká a legíny. Stále rada čítam knihy a v kútiku duše som stále ten istý snílek ako pred tým. Už sa dávno neučím na samé jednotky. Možno to je škoda, zišlo by sa mi to na výšku, ale chcela som začať aj žiť a nie byť celý čas nad knihami.
Vošla som do kúpelne, spravila rannú hygienu a namaľovala sa. Nemohol chýbať môj obľúbený sýty ružový rúž.  Vlasy som si nechala rozpustené. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle a šla ku dverám. Stála som tesne pri dverách a mala ruku na kľučke, keď v tom niekto otvoril dvere a mne rovno trepli do hlavy . " Au !! " sýkla som od bolesti a chytila sa za čelo. "Segra, dávaj pozor!" povedala som naštvane .
" Prepáč . Nevedela som, že si hneď za dverami . " ospravedlňovala sa Taeyeon. Taeyeon je moja sestra s ktorou teraz bývam. Je odo mňa staršia o desať rokov. 
 " A čo si chcela ? " spýtala som sa. 
 " Aby si sa už išla najesť lebo nestihneš školu. A ozaj zaveziem ťa. " odpovedala rýchlo Taeyeon  a už išla dole schodmi. Nasledovala som ju, sadla som si ku stolu a začala jesť omeletu. Taeyeon bola veľmi dobrá kuchárka.  Dojedla som a tanier dala do dresu. Pozrela som na hodiny . Za 5 minút začína hodina . Mala by som si švihnúť . Ale ved čo aj tak pôjdem ešte ku riaditeľke alebo riaditeľovi ? Bože ved to je jedno.

Obula som si tenisky a zobrala si tašku . " Taeyeon pod už ! " zakričala som.

" Už idem " zakričala mi naspäť . Zamkla som dvere a nastúpila do auta . Taeyeon zastavila pred školou . Vystúpila som a ležérnym krokom prešla cez školský dvor. Niektorý oneskorenci utekali na hodinu, ktorú nemali šancu stihnúť. Vošla som do budovy školy, prešla cez chodbu až do riaditeľne. Predtým ako som zaklopala, som sa ešte raz obzrela a prezrela si chodbu. " Táto škola sa naozaj nezmenila.." povedala som si pre seba a zaklopala na dvere.

"Ďalej" ozval sa ženský hlas . Tak predsa to bude riaditeľka. Vošla som dnu.

" Dobrý deň " pozdravila som a milo sa usmiala . Možno som si mala obliecť niečo iné lebo podla jej kyslého výrazu sa tu asi nemôže nosiť nič, čo by odhaľovalo kúsok pokožky. Premerala si ma celú od hlavy až po päty . Potom sa milo usmiala . Privítala ma na škole, niečo mi ešte povedala a dala mi do ruky rozvrh hodín , kód od skrinky a papiere ktoré mám dať učitelke. 

" Dovidenia " povedala som a zdúchla jej z dohľadu . Predierala som sa chodbami a hľadala svoju triedu . " Tu to je " zamrmlala som, keď som ju našla. Otvorila som dvere a vošla do triedy . Hneď boli všetky oči na mne. Uprela som zrak na známu tvár. Sedela tam Ryujin. Usmievala sa ma mňa .

" Čo si prajete slečna ? " ozvala sa staršia pani, no učiteľka . Tú som nepoznala, asi ma neučila keď som tu ešte pred tým chodila . Podala som jej papiere .

" Hmm ....Takže Son Chaeyoung " pozrela sa na mňa učiteľka a všetci zbystrili a začali si niečo šepkať . Možno si na mňa konečne spomenú. "Nájdite si volné miesto a posadte sa." povedala a pokračovala vo vyučovaní.  Išla som si sadnúť ku Ryujin, držala mi volne miesto pri sebe. Ako som išla tak som nechtiac zhodila niekomu knihy . 

"Prepáč, nechcela som." pozrela som na dotyčného. " Beriem späť, chcela som. " falošne som sa usmiala a posadila sa ku Ryujin. Bol to Choi Soobin, tu tvár by som nikdy nezabudla! Patril k ľudom, ktorý sa vyžívali v mojom šikanovaní. Možno vyzeral na prvý pohľad ako zlatíčko, no rozhodne ním nebol.

Konečne zazvonilo a my sme mohli ísť na prestávku. Posedávali sme na kraji schodov, keď sme započuli krik. Pohotovo som sa postavila a išla sa pozrieť, čo sa deje. Soobin sotil jedno dievča do skriniek a zdvihol na ňu ruku. V ten moment do mňa vstúpila zlosť. Behom sekundy som bola pri ňom a ruku zdrapila. 

" Choi! Ty nevieš o tom, že dievčatá sa nebiju?! " vyštekla som naňho a to dievča na mňa prekvapene pozeralo. " Čo ti spravila také zlého, začo ju musíš biť ?! " nadvihla som obočie a stísla mu ruku ešte silnejšie. Samozrejme, že bol silnejší než ja a môj stisk mu nič neurobil. Iba mu to nahnalo smiech. Bol odo mňa tak o  dve hlavy vyšší. Ale keby chce na mňa niečo skúsiť, tak dostane na zadok. Chodila som dva roky na karate a som v tom fakt dobrá. 
 " Ale ale mačička sa nám hnevá." povedal posmešne . Ja som mu ruku vykrútila a dala za chrbát . 

" Ak mi ešte raz povieš mačička tak ti tu ruku zlomím! " precedila som pomedzi zuby . Zazvonilo na ďalšiu hodinu . Postila som ho a on upaľoval do triedy . Hajzel čo si to o sebe myslí ?!

" Si v poriadku ? " opýtala som sa dievčaťa .

" Áno som, ďakujem. Si jediné dievča, ktoré sa mu postavilo no a ešte tu Ryujin. " usmiala som sa a išli do triedy. 

Prvý deň školy som prešla priam excelentne. Zastavila som pred domom a pozrela na chalana, ktorý vchádzal do vedľajšej bránky. Naskytol sa mi pohľad na jeho tvár a ja som hneď vedela, kto to je....

Druhá časť príbehu. Dúfam, že sa vám páčila.