My Story [ TXT ]

14

V pondelok som nastúpila do školy. Pripadalo mi to tu nové a zároveň staré. Ale nespomenula som si na nič. Ráno som išla s Yeonjunom na motorke. Taeyon mala námietky ale Baekhyun ju odmäkčil. Vytiahla som si zo skrinky knihy a on ma odprevadil do triedy. Ryujin tam už sedela  a niečo si zapisovala."Ahoj" posadila som sa vedľa a  dala si knihy na stôl. "Ahoj, ako ti je?" Opýtala sa a prestala si zapisovať do zošita. Oči mi padli na jej zošit. Vyzeralo to akoby si písala denník. Všimla si to a rukou ho jemne zakryla. "Dobre, ešte stále si na nič nepamätám. "Pozrela som jej do očí. Zazvonilo na hodinu a v tú chvíľu sa aj rozleteli dvere od triedy. Soobin. Rýchlo sa posadil a pozrel na mňa. Obdaroval ma veľkým úsmevom, ktorí som mu oplatila.
Učitelia na mňa brali ohľad, keďže som stratila pamäť a vobec ma neskúšali a ani nevyvolávali.
Hodiny išli rýchlo a nastal čas obeda. V tom zhone do mňa na schodoch niekto narazil, ja som sa pošmykla a buchla si hlavu o zábradlie. Ostala som ležať na schodoch. Za ten čas sa mi ukázali útržky mojich spomienok. Niekto ma začal dvíhať a pomáhať mi. Bol to Soobin s Ryujin. "Si v poriadku? Ideme do ošetrovne!" Pomaly so mnou išiel Soobin a za nim Ryujin.
Došli so mnou do ošetrovne, posadili ma na posteľ a sestrička ma prezrela. "Nič sa ti nestalo, iba si si trochu buchla hlavu. Hodinku si tu poležiš a potom pôjdeš domov. " Usmiala sa a ja som prikývla. "Decká a teraz na obed, nebojte sa nič sa jej nestane." Popohnala ich preč z miestnosti a mňa nechala ležať na posteli. Začala si písať niečo do počítača a ja som zatvorila oči a odpočívala. V mysli sa mi začali prehrávať obrazy. Zjavili sa ako som si buchla hlavu a spadla. Boli rozmazané, nemala som poňatia, čo znamenajú. "Idem na obed a za riaditeľkou, keď budeš cítiť, že ti je lepšie, môžeš ísť." Neotvárala som oči a iba prikývla. Zatvorila dvere a odišla. Osamela som a mohla premýšľať ďalej. Ani neviem ako a zaspala som. Zobudil ma až zvuk otvarajúcich sa dverí a ich zatvorenie. Otvorila som oči. Skláňal sa nadomnou Yeonjun a usmieval sa. Posadil sa na stoličku vedľa mňa a ja som sa posadila. "Počul som, čo sa stalo. Nič ti nie je?" Pokrutila som hlavou a usmiala sa. "Nič mi nie je."
"To som rád, bal som sa o teba." Pocítila som hrejivý pocit na hrudi. Usmiala som sa a bez slova naňho pozerala. Otvorili sa dvere a do miestnosti nabehol Soobin. Hneď ma objal. Prekvapene som zaklipkala očami a jemne ho objala. "Stalo sa niečo?" Opýtala som sa a odtiahla sa. "Nie, len som rád, že sa ti nič nestalo." Oslnivo sa usmial a potom pozrel na Yeonjuna. "Ah, prepáč, nevšimol som si, že si tu."
Pozrela som na oboch. "Už ste skončili?" Opýtala som sa a obaja prikývli. "Čo keby sme zašli na niečo sladké? Veľmi mám chuť na sladké." Postavila som sa a Soobin ma hneď chcel zachytiť a pomôcť mi. "Som v poriadku, neboj sa."
"Môžme." Vyšli sme z ošetrovne a mierili si to do cukrárne blízko školy.
Bola s nimi naozaj zábava. Robili hlúposti a stále ma rozveselovali.  Soobin so mnou zaobchádzal ako s keramickou bábikou. Posadili sme sa na lavičku v parku a rozprávali sa. "Za týždeň je Vianočný ples. Viete s kým pôjdete?" Opýtal sa . Ja som pokrutila hlavou a tak isto aj Yeonjun. "Ani som nevedela, že sa koná nejaký ples." Priznala som. "A ty ideš s kým?" Opýtal sa ho pre zmenu Yeonjun. Pokrčil plecami. "Ešte som nikoho nepozval." Pozrel na mňa a usmial sa. "Asi by som už mala ísť domov až si Taeyon nerobí starosti. " Chalani prikývli. "Ja pôjdem na autobus, tak čaute." Objal ma Soobin a s Yeonjunom si ťukol ruky. Odišiel a my s Yeonjun sme sa vrátili naspäť ku škole. "Nasadni." Dal mi na hlavu helmu a aj sebe. Posadila som sa zaňho a objala ho okolo brucha.
---

"Počula som, že máte v škole ples. Niečo som ti kúpila." Ťahala ma do izby Taeyon. Na posteli bola položená krabica s mašľou. "Čo to je?" Pozrela som na ňu a ona pokrčila plecami. "Pozri sa." Oprela sa o zárubňu a sledovala ma ako ju otváram. Boli v nej krásne šaty!

Ahojky! Nová časť. Kto nám môže pozvať na ples Chae? Neviete??