11

296 19 1
                                    

Videla som iba tmu! Počula som hlasy . Bol tam Yeonjun, Soobin, Beomgyu a Ryujin.

" Si sprostá ! Tebe vážne preskočilo ! " kričal Jeonjun.

" Ide jej krv ! Má rozbitú hlavu ! " hovoril Soobin. Cítila som ako mi niekto ohmatáva hlavu . " Čo tam robíte ? Poďte už do triedy!" ozval sa ďalší hlas. Hlas našej učiteľky dejepisu.  " Pre Boha ! To čo sa tu stalo ?! " 
" Ryujin hodila Chaeyoung o skrinku ! " povedal Yeonjun naštvane .  Ich hlas slabol a ja som padla do tmy...

---------

Yeonjun

So Soobinom sme sedeli na stoličkách a čakali dokým sa preberie. Je v bezvedomí pol dňa.  Nervózne si poklepkávam nohou a držím hlavu v dlaniach. Čo jej to dopekla napadlo?! Ublížiť najlepšej kamoške! Mohla ju zabiť! Ani sa tu len neukázala! Dokonca ani len Beomgyu. 
Zaznamenal som pohyb postele. Prudko som zodvihol hlavu. Chae sedela na posteli a prezerala si nás prázdnym pohľadom.  Soobin neváhal ani sekundu a hneď ju objal . Chae ho ale neobjala. Zmetene sa pozrela na mňa. Odtiahol sa. "Bože, ako som sa o teba bál!" znovu ju objal. Zamračil som sa. Toto nebolo dobré znamenie! Rozleteli sa dvere a do izby vošla jej sestra. "Doniesla som kávu." ozvala sa. Ako hneď uvidela svoju sestru, odtiahla od nej Soobina a tuho ju objala. Kávu stihla strčiť mne do ruky. "Chaeyoung! Toto mi už nikdy nerob! " mal som pocit, že ju rozpučí. Odtiahla sa od nej. Chae si nás všetkých prezrela. "Kto ste?" 
"T-to som ja tvoja sestra Taeyeon." slzy sa jej nahrnuli do očí a roztriasol sa jej hlas. 
"Moja sestra? A vy ste kto?" pozrela na nás so Soobinom. 
"To sú tvoji kamoši Soobin a Yeonjun." odpovedala za nás Taeyeon. Pozrela na Soobina a potom venovala dlhý pohľad mne. Nevedel som nič z neho vyčítať. 
" Ty si nás nepamätáš ? " spýtala sa so strachom Taeyeon. Chae pokrútila hlavou. Otvorili sa dvere a do miestnosti vošiel doktor, ktorý ju ošetroval. "Už ste hore, to je dobré. Ako sa cítite? " 
"Asi..dobre." neisto odpovedala. 

 " Môžete na chvíľočku ? " opýtala sa doktora Taeyeon. " Samozrejme . " išli na chodbu . Podišiel som ku dverám a počúval . Viem, že sa to nepatrí ale chcem vedieť, čo bude hovoriť o Chaeyoung.

" Pán Doktor ona stratila pamäť . Bude to dočasné však ? "

"Prisilno si udrela hlavu a poškodila  pamäťovú časť mozgu. Nemalo by to byť na stále ale ani to nevylučujeme . " hovoril pokojne doktor .
"Ako dlho to môže trvať?"
"Nemôžem vám to povedať presne. Môže to byť pár dní, týždňov dokonca aj rokou."  hovoril doktor . To si akože nebude pamätať nič ?! 
"Dnes si ju ešte necháme na pozorovaní, ak bude všetko v poriadku, zajtra môže ísť domov. Teraz bude potrebovať pokoj, aby sa mohla prispôsobiť.  Pokúste sa jej pomôcť aby sa jej vrátila pamäť. Ukážte jej fotky, pripomínajte jej veci, ktoré mala rada. "

Odišiel som od dverí a posadil sa naspäť na stoličku. "Idem pre kávu. Tú, čo doniesla Tae som nechtiac vylial." povedal Soobin a odišiel pre novú kávu. Pozrel som na Chae, ktorá na mňa pozerala. Jemne som sa na ňu usmial. 

" Prepáč ale ako sa voláš ? Je to trápne sa ťa to pýtať ale fakt neviem . " nevinne sa usmiala. 
"Nie je to trápne. Som Yeonjun." usmial som sa a ona mi úsmev oplatila. Pomôžem ti vrátiť pamäť Chaeyoung! 

----------

Chaeyoung

Taeyeon ma doviedla do, že vraj nášho domu. Stále som mala obviazanú hlavu ale doktor povedal, že si to môžem už zajtra dať dolu. Posadila som sa do kresla a obzerala sa. Bolo to tu pekné. Bolo zvláštne si na nič nepamätať. Akoby som sa práve iba tak zjavila. Akoby iba práve teraz začal môj život. Posledné, čo si pamätám je moje lôžko, nič viac. Za tou spomienkou je čierňava a bolesť hlavy. Zazvonil zvonček a Tae odbehla otvoriť. Mňa zatiaľ zaujali fotky na stene. Bola na nich žena, muž a dve dievčatá. Jedna z nich bola Taeyeon a tá druhá ja. Toto musia byť naši rodičia. Akože som ich ešte nevidela? Nie sú doma? Tae sa vrátila aj s tým kto zvonil. 
"Ahoj Chaeyoung." pozdravil ma Yeonjun. Usmiala som sa a odzdravila ho. 
"Ako ti je?" opýtal sa. "Niečo som ti doniesol na rozveselenie." podal i do rúk darčekovú taštičku. Nakukla som do nej a vytiahla z nej mäkučkého plyšového macka. Ktorý v rukách držal čokoládu. 
"Ďakujem! " potešila som sa a Yeonjuna objala. trochu ostal zaskočený, ale objatie mi opätoval. "Som rád, že sa ti páči." 
"Tak ja vás nechám o samote." ozvala sa Tae a odišla do kuchyne, myslím. Posadili sme sa na gauč. 
"Doniesol som ti učivo. Kedy ideš do školy?" opýtal sa ma a ja som nemala tušenia.
"Vôbec neviem ale asi zajtra? Ja vážne neviem." ostala som zmetená. 
"Taeyeon kedy idem do školy?"  zakričala som a ona mi odkričala. "Až v pondelok."
"Tu máš odpoveď. Aký je vlastne deň?" 
"Štvrtok... Budem ti nosiť učivo dobre? Pomôžem ti s ním. Mal to byť Soobin lenže ten odchádza dnes na lyžovačku."
"Soobin?" Prikývol.
"Ten, čo bol v nemocnici." 
"Ah, jasné." usmiala som sa. 
"Sme susedia, takže ak by si niečo potrebovala, vieš, kde ma nájdeš. Budem tu pre teba dobre?" pozeral mi do očí. Mal ich krásne...Prikývla som a usmiala sa. 
"Dnes asi ešte nechceš hlavu zaťažovať učením však?"
Pokrútila som hlavou. " Nie, chcem sa trochu zoznámiť s mojím novo starým životom." pozrela som na fotky na stene a on chápavo prikývol. 
"Tak ja teda už pôjdem. Ak budeš niečo potrebovať, som vedľa." postavil sa a ja som ho nasledovala. Vyprevadila som ho po bránku a sledovala ako ide do svojho domu vedľa nás. Zakýval mi a ja som mu odkývala. Vošla som dovnútra. Taeyeon si prezerala macka, ktorého som dostala. 
"Ten chalan je zlatý. Už viem, prečo ti robil na základke zle. " odvetila a macka položila na stôl. 
"My sme spol chodili na základku?" Prikývla. Oči mi zablúdili na stenu s fotkami.
"Kde sú naši rodičia?" opýtala som sa a jej pohlaď sa zmenil. 
"Oni...oni zomreli pred piatimi rokmi." Ako to povedala niečo sa vo mne pohlo. Bol to zvláštny pocit. Mala som chuť plakať. 
"Č..čo sa im stalo?" zasekol sa mi hlas. 
"Mali autonehodu. Nabúral do nich kamión." smutne povedala.
"Ukážeš mi naše fotky?" opýtala som sa a ona prikývla. 
"Idem pre ne."





Nová časť je na svete!! Čo hovoríte na časť? 
Reklamná chvíľka
Ak niekto objednávate z Yesstylu môžte použiť môj zľavový kód: NATTY98
A ak by niekoho zaujímal môj veeľmi zaujímavý život môžte ma začať sledovať na instagrame : na_tt_y_xx

My Story [ TXT ]Where stories live. Discover now