My Story [ TXT ]

19

Kráčala som cez chodník  ku bránke, kde sa nachádzal smetný kôš. Nenápadne som sledovala Yeonjunových rodičou ako nakladajú nejaké veci do auta. Jeho mama si ma všimla a pozdravila. 
"Dobrý." usmiala som sa a tvárila, že tie smeti tam strkám. Nastúpili do auta a odišli. Vyšla som za bránku a nakukla im do dvoru. Otvorili sa dvere. Rýchlo som začala šmátrať v našej schránke a tvárila sa, že vyberám poštu. Z dverí vyšiel Yeonjun. Všimol si ma a kráčal presne ku mne.  
"Ahoj." pozdravil ma a ja som sa naňho prudko otočila.
"Prečo ste sa mi nikto neozvali?!"  vybehla naňho. 
"Chceli sme ti nechať priestor."
Ostala som naňho pozerať. Nechcela som priestor, chcela som, aby ste všetci boli pri mne. Ach, sama neviem, čo chcem. Vzdychla som a tuho ho objala.
"Prosím ešte chvíľu." zamrmlala som a Yeonjun ma tuhšie objal a zaboril si hlavu do mojich vlasov. Po dlhom objatí sme sa od seba odtiahli.
"Niekam odchádzate?" opýtala som sa a pozrela na krabice poukladané na chodníku. 
"Sťahujeme sa do Busanu." odpovedal akoby sa nič nedialo, akoby nikam neodchádzal a ani jej nedal vedieť.
"Čo?! A to si sa mi ani neuráčil ozvať? Veď bývam hneď vedľa teba Yeonjun!" ublížene mu pozrela do očí. Na ceste vedľa nich zastavilo auto. Sklopilo sa okienko a vykukla z neho jeho mama. 
"Zoberiem už iba tieto krabice a ideme. Choď s motorkou za nami." On prikývol a pomohol otcovi naložiť krabice. Chae tam iba tak stála a sledovala ho. Nemohol od nej odísť. Nechce aby odišiel! Nemôže. Jeho rodičia odišli a Yeonjun sa chystal tiež. 
"To iba tak odídeš? Ani sa nerozlúčiš, nič?!" slzy sa mi nahrnuli do očí. 
"Nesmúť." pristúpil ku mne a pohladil ma po tvári. "Ešte sa uvidíme."
"Veď ideš do Busanu, to už sa nebudeme vidieť tak často. Nechoď, prosím." slaná slza sa mi skotúľala po horúcom líci a dopadla na jeho palec. 
"Milujem ťa, vždy som ťa miloval. len som bol ten typ decka, čo robilo zle mesto toho, aby sa vyznalo z citov ktoré cíti. Bolo mi jedno, že si bola bacuľatá. Pre mňa si bola krásna, stále si krásna. Viem, že nato nemôžeš zabudnúť ale chcem, aby si vedela, že som ťa mal rád." Svoje jemné pery priložil na moje čelo. Vložil naň sladký bozk, ktorý ma zahrial u srdca. Opúšťal ma. Posledný krát na mňa pozrel a nastúpil na motorku. Nasadil si helmu a prefrčal okolo mňa. Cestoval na druhý koniec Kórei. Bol nezmysel mať vzťah na diaľku.....
Slzy sa mi pustili a ja som padla na kolená. Nechal ma tu samú. 

- o 2 dni neskôr -

"Kde si toľko?" sedela som na múriku a čakala na Ryujin, kým príde zo školy. Hompáľala som nohami vo vzduchu a prezerala si nechty. Niekto a postavil predo mňa a tienil mi. 
"Konečne si tu." zodvihla som tvár s domnienkou, že to bola Ryujin. Nestála tam ona. Bol to Yeonjun, ktorý sa na mňa usmieval. "Yeonjun! Čo tu robíš, nemáš byť v Busane?" skočila som naňho a objala ho.
"Neodišiel som do Busanu." povedal a ja som sa od neho rýchlo odtiahla.
"Čo? A kde si bol?" nechápala som. Neodsťahoval sa?
"Stále som v Seoule. Nepresťahovali sme sa do Busanu." stále sa usmieval.
"Čože?! ty si si zo mňa vystrelil?!" buchla som ho do pleca a on sa rozosmial a prikývol. "Prečo si to urobil? Ja som kvôli tebe plakala!" nadula som líčka.
"Pretože som sa hanbil čeliť ti po vyznaní mojich citov." trochu mu očerveneli líčka a mne to prišlo neskutočne zlaté. 
"Ty si trdlo. Ja som myslela, že som ťa stratila." znovu som ho tuho objala. " Už mi to nikdy neurob." 
"Nikdy." zopakoval slovo a zatočil mnou. 

A tak sme žili všetci spokojne až  dokým sme nenastúpili na výšku ale to už je iná kapitola môjho života. 

KONIEC

Ahojky! Sme na konci príbehu a ja dúfa, že sa vám všetkým páčil. ♥ Ďakujem za každý vote, komentár a vzhliadnutie, ste super ♥   Nesmúťte, že príbeh skončil, na mojom profile nájdete mnoho iných príbehov, ktoré môžete čítať. ♥