My Story [ TXT ]

12

Stál predo mnou Soobin a v ruke mal nôž . " Chod odo mňa preč ! " kričala som na plné pľúca .
 "Neboj tebe neurobím nič . Ale jemu áno ! " hovoril a blížil sa ku Yeonjunovi . Zastavil pred ním . " Povedz jej posledné zbohom . " povedal a nôž priložil ku jeho krku . Preglgla som na prázdno a pozorovala, čo sa práve deje. Zarezal do jeho hrdla a on padol na zem . " Nieeeeeeeee !!!!! " pustili sa mi slzy . Rozbehla som sa za ním . Sadla som si ku nemu a podoprela jeho hlavu o moje kolená . Všade bola krv.  " Nie ! Nemôžeš byť mŕtvy ! Nemôžeš ! " kričala som a plakala . " Čo si to spravil ?! Zabil si ho !!! Prečo ?! " kričala som na Soobina.

" Miloval ťa ! Musel som to urobiť ! Teraz už nám nebráni nič, aby sme boli spolu . " hovoril .
" Ale bráni nám niečo aby sme boli spolu ! A to niečo som JA ! Nikdy by som nebola s tebou ! Ty VRAH !!" kričala som .
" Ale čo to hovoríš . Urobil som dobrú vec . Nebude nám zavadzať Chae . "usmial sa a prišiel ku mne a pohladil ma po líci .
" Daj preč tu ruku ty psychopat ! "kričala som a odhodila jeho ruku z môjho líca .
" Neboj sa už budeme iba my dvaja . "

 " Pochop to, ja ŤA NEMILUJEM !! MILOVALA som Yeonjuna ! Teba nebudem nikdy milovať ! Radšej zomriem ako byť s tebou !! vrieskala som na plné pľúca . Na lícach som mala vodopády slz . " Vybrala si si sama . Chceš smrť, tak ju budeš mať ! " postavil sa predo mňa . " Nerád to robím . Mala si na výber a svoju šancu si vyčerpala . Zbohom " zapichol mi nôž do srdca.  Spadla som vedľa Yeonjuna. Soobin sa smial strašidelným smiechom a kopol do Yeonjuna vedľa mňa . Zatvorila som oči a už bola iba tma .

***********************************************

Zobudila som sa . Mala som pod sebou sneh . Čože ?! Sneh ?! Kde je moja postel ?!Lepšie povedané, kde je moja izba ! Prečo som v lese ?! Postavila som sa a hľadala cestu domov . Okolo mňa sú iba samé stromy a žiadna cesta . Ako sa odtiaľto dostanem domov?! Predierala som sa kríkmi , stromami . Ale žiadna cesta . Otočila som sa, za mnou stála stará žena . Bola úplne zohavená . Priblížila sa ku mne a ja som stuhla . Chytila moju ruku a odtrhla ju . " Aaaaaaaaaaa ! " kričala som . Prebrala som sa v mojej posteli . Zo stropu kvapkala krv . Tak som sa pozrela na strop . Bol tam  netvor . Skočil na mňa a zahryzol sa do mňa . " Aaaaaa! " zvrešťala som .

****************************************

"Aaaaaaaa!!" kričala som . "Bol to iba sen, bol to iba sen . Nič z toho sa nikdy nestalo . " upokojovala som sa . Bola som vystrašená . Tie sny boli také živé a hlavne ten prvý . Ako keby sa to stalo . Posadila som sa na postel . Celý deň prebehol v pokoji. Bolo počuť zvonenie zvončeka . Išla som otvoriť . Stál tam Yeonjun aj s učebnicami . " Ahoj " pozdravila som .
 " Ahoj . Môžem isť ďalej ? "opýtal sa . " Ou .. Jasne " pustila som ho dnu . Na um mi vošiel sen, ktorý sa mi sníval. Bolo to tak živé, akoby sa to naozaj stalo.
 " Prišiel som ti vysvetliť matiku " usmial sa .
" Dobre" zasmiala som sa . " Pôjdeme do mojej izby. Zoberiem niečo na pitie a jedenie. Choď po schodoch a prvé dvere vpravo . " povedala som a išla sa napiť .

Prišla som do izby . Sedel na posteli a prezeral si izbu . " Máš to tu pekné "pozrel sa na mňa a usmial sa .
" Ďakujem " usmiala som sa . " Poďme sa do toho pustiť. " povedal a postavil sa .
 "Do čoho ? " opýtala som sa dezorientovane . Ukázal na knihy . " Aha " zasmiala som sa . " Čo si si myslela ?" povedal so smiechom . Zasmiala som sa a posadila sa na stoličku vedľa neho .

Vysvetľoval mi tu matiku asi 2 hodiny . Jeden príklad mi vysvetľoval asi pol hodinu, kým som to ja pochopila . Nakoniec som všetko pochopila . Čudujem sa mu, že nechytal nervy. Ja by som to teda nevydržala . " Koľko je hodín ? " opýtal sa . Pozrela som sa na mobil . " Je 9 hod. večer " 
 " Už musím isť "povedal a začal upratovať učebnice . Postavil sa na odchod . " Idem ťa odprevadiť "povedala som a išla za ním . Stáli sme pri dverách . Nechtiac som mu zhodila učebnicu . Naraz sme sa pre ňu načiahli . Dotkli sme sa rukami . 

Pozerali sme si do očí. Moje srdce vynechalo úder. Zodvihol  ju. 

 " Ahoj " povedala som a usmiala sa .
" Ahoj. " otočila som sa na odchod, no on ma zastavil. "Chae?" Ja som sa otočila, stál tak blízko, že sa naše nosy nesmelo dotýkali . " Áno? " cítila som jeho teplý dych na mojej tvári, naskočila mi hnusia koža. "Dúfam, že si čoskoro na všetko spomenieš." usmial sa a svoje pery priložil na moje líce. Jemne ma pobozkal. Zružoveli mi líčka a zahanbene som sa pozrela do zeme.
Zodvihla som tvár a s úsmevom prikývla. Úsmev mi opätoval a smeroval ku bránke. 
"Dávaj si pozor." stihla som naňho ešte zakričať.
"Bývam hneď vedľa." zasmial sa. "Ale budem." zakýval mi a ja som mu odkývala. 
Zatvorila som dvere a natešene sa usmievala. Bol veľmi zlatý.