My Story [ TXT ]

16

"Yeonjun!" zbadala ma Chae a postavila sa. Pribehla ku mne. "Kde si bol dnes celý deň?" opýtala sa a Soobin ku nám došiel tiež. Oboch som si prezrel a oči zapichol na Soobinovi. 
"Neprešiel som testom. Spolužiačka ma doučovala." odpovedal som a pozrel na Chae. "A vy ste čo robili?" prezrel som si oboch s falošným úsmevom. Štvalo ma, že ju pozval. Stihol to skôr než ja! Chcel som to byť ja....Nemal som váhať a urobiť to hneď. 
"Ale nič také." usmiala sa a pozrela na Soobina.
"Chae ide so mnou na ples!" vychrlil radostne. 
"To je super." usmial som sa. Nebolo to super.
"A ty s kým ideš?" vyzvedal.
"To je prekvapenie." odpovedal som, napravil si tašku a otočil sa na odchod. Ako náhle som sa otočil, falošný úsmev zmizol z mojej tváre. 
"Kam ideš?" zmetene sa ozvala Chae. 
"Domov." odvetil som a krokom išiel smerom ku motorke. Nechal som ich za sebou. Bolo mi jedno, čo si budú myslieť. Nasadol som na ňu, nasadil si helmu a naštartoval. Kričala za mnou ale ja som si to odfrčal domov. 

"Som doma!" zabuchol som za sebou dvere. Môj hlas sa rozprestrel po dome, no nikto mi neodpovedal. Neboli doma. Vzdychol som, zhodil z nôh topánky  a išiel sa najesť. 

Večer mi na mobil prišla správa. Pozrel som na display.  
"Vyjdi von."  - Chaeyoung

Odostrel som záves na okne a pozrel von. Stepovala pred bránkou a obzerala sa. Zastrel som ho a bežal von. 
Otvoril som dvere a ona upriamila svoje oči na mňa. Zatvoril som, otvoril bránku a postavil sa oproti Chae. 
"Ahoj" pozdravil som.  Chvíľu bola ticho a potom spustila.
"Ty si na mňa naštvaný? Čo som ti urobila?" neodpovedal som a pozeral na chodník vedľa jej nôh. 
"Čo je to dnes s tebou?"
"Yeonjun, hovor so mnou!" dožadovala sa pravdy.
"Nie som naštvaný na teba." nakoniec som odpovedal a pozrel jej do očí. Som naštvaný na seba.
"A na koho? Čo sa deje?" ustarane na mňa pozrela. Nemala byť prečo ustaraná. Nemal som byť dnes tak odťažitý, nezaslúži si to. 
"Nič sa nedeje, iba mám dnes blbú náladu." pozrel som jej do očí.
"Niečo sa musí diať."
"Naozaj sa nič nedeje, neboj sa o mňa." usmial som sa. Tento krát to bol úprimný úsmev. Prikývla a urobila niečo, čo som nečakal. Objala ma. Bez zaváhania som ju obopol rukami a tvár schoval do vlasov. Vlasy jej voňali po ovocí. Jemne som sa usmial a zatvoril oči. 

---

"Kámo, Chae sa mi začala naozaj  páčiť. Myslím, že ku nej niečo cítim." priznal sa mi Soobin a mňa to prekvapilo, i keď sa to dalo čakať. Vždy jej bol v pätách, pozoroval ju, počúval ju, obdivoval. Bola ako jeho múza. Nechcel som si to priznať ale tušil som, že to príde. Toho som sa najviac obával. Nevedel som ako na to reagovať. Nechcem, aby sa jej priznal, pretože mi na nej tiež záleží. Vždy mi na nej záležalo, len som to nevedel vyjadriť. Schovával som to za všetku tú nenávisť. Dával som jej iba dôvody, aby ma nenávidela....
"Čo by si mi poradil?"
"To sa pýtaš mňa? Ty? Veď máš viac skúseností než ja." 
"Ale tento krát to myslím vážne." priznal a ja som stíchol. Nervózne som si hrýzol vnútro úst a držal sa, aby som nič zlé nepovedal.
"Buď úprimný." napokon som odpovedal.
"Drž mi palce, pozvem ju na ples."

---

Pomaly sa odtiahla a usmievala sa. 
"Ak ťa niečo bude trápiť, neboj sa mi to povedať. Som tu pre teba, tak ako si tu bol ty pre mňa." dotkla sa mojej studenej ruky. Mala ju príjemne teplú. Vedel som, že to nemôžem kvôli Soobinovi. Odtiahol som ruku a vložil ich do vreciek na mikine. 
"Ja viem, ďakujem ti." usmial som sa.