Najlepšie narodeniny [Marcus & Martinus] ❤️

💛7.💛

                                 
Z pohľadu Wendy
Počula som slabé zaklopanie na dvere. Otvorila som oči a bola to Sarah.
Sarah: "Ahoj. Wendy?? Spíš??"
Wendy: "Už nie. Prečo si tu?"
Sarah: "Chcela som sa s tebou porozprávať o tom čo sa stalo medzi tebou a Macom."
Wendy: "Aha, okey. Nooo. Vlastne Melissa ho s Vanessou pripútali k posteli a sexuálne ho zneužívali."
Sarah: "Vedela som, že Melissa je štetka ale, že by bola schopná toto urobiť, to by som si nikdy ani nepomyslela."
Wendy: "Veď ani ja. Mňa to úplne položilo."
Sarah: "Vidím. A čo chceš teraz robiť?"
Wendy: "Vôbec netuším. Rozmýšľala som nad rôznymi možnosťami. Jedna je, že by som sa s ním rozišla ale na druhú stranu on neurobil nič zlé. No aspoň mi to tvrdí. A druhá je, že by sme si dali prestávku a porozmýšľali či má zmysel byť spolu. Rozmýšľala som, že by som sa na istý čas vrátila domov na Slovensko. Ale nemám v tom ešte jasno."
Sarah: "Podľa mňa by ste sa určite nemali rozhádzať. Po 1. Lebo sa k sebe veľmi hodíte. 2. Ľúbite sa veľmi. 3. Obidvoch by vás to položilo a Mac by bol ešte viac v prdeli ako je teraz. Má ťa hrozne rád Wendy. A on za to nemôže, že Melissa je krava."
Wendy: "Asi máš pravdu. Zatiaľ si to nechám prejsť hlavou a uvidím čo urobím. V každom prípade ti ďakujem, že si prišla. Potrebovala som sa o tom s niekým normálne porozprávať. S Emmou to nechcem veľmi riešiť predsa má len 11 rokov."
Sarah: "Chápem. A nemáš za čo."
Anne: "Dievčatá, večera!!!"
Sarah, Wendy: "Už idemeee!!"
Po najedení mi Sarah navrhla, či by som nechcela ísť von. Ja som samozrejme súhlasila a zobrala som aj Tica na prechádzku.

Z pohľadu Marcusa
Myšlienky: Od kedy som Wendy povedal čo sa stalo, ignoruje ma. Pri večeri sa na mňa ani nepozrela. Veľmi sa bojím, nad čím premýšľa a čo bude s nami ďalej. Samozrejme sa s ňou nechcem rozísť veď sme spolu už rok. Poznám ju najlepšie. Nikto ju nepozná tak ako ja. Nechcem o ňu prísť.
Z myšlienok ma vytrhlo klopanie.
Bola to Wendy.
Wendy: "Ahoj Mac. Môžem sa s tebou porozprávať??"
Srdce mi začalo biť ako o život.
Mac: "Áno môžeš. O čo ide??"
Wendy: "Veľa som rozmýšľala čo bude s nami ďalej. A dospela som k jednému rozhodnutiu."
Mac: "K akému rozhodnutiu??"
Wendy: "No, žeby sme si mali dať asi trochu pauzu. Rozmýšľala som, že by som sa na nejaký čas vrátila na Slovensko. Volali by sme a písali ale potrebujem si vyčistiť hlavu."
Mac: "To kôli tomu čo sa stalo s Melissou?? Neveríš mi??"
Wendy: "Ja ti verím len ja nevieeem. Som veľmi zmätená. Trz to bolo len toto ale neskôr to môže byť aj niečo horšie."
Mac: "Chápem. Takže krátka pauza. A kedy odchádzaš?
Wendy: "Musím si vybaviť letenky a ubytovanie takže asi v stredu."
Mac: "Nemusíš si vybavovať letenky. Odvezie ťa náš súkromný šofér našim lietadlom. A rodičia ti nebývajú v Bratislave??"
Wendy: "Bývajú, ale nechcem aby vedeli, že som na Slovensku. Pohádala som sa s nimi síce ešte pred rokom ale aj tak. Nevoláme si, nepíšeme si nie som s nimi vôbec v kontakte neviem o nich v podstate nič."
Mac: "Aha. A nechceš sa s nimi udobriť?"
Wendy: "Vieš čo? Ani nie. Ja som nič zlé neurobila. To že som od nich odišla k tebe len v 15. Už mám 16 takže som rozumnejšia ale oni si stále myslia, že mi môžu rozkazovať a že som male nezodpovedné decko. A mňa to hrozne vytáča."
Mac: "Aha. A teda chceš ísť do Bratislavy alebo do Košíc??"
Wendy: "Asi do Košíc. Je to moje rodné mesto a nehrozí tam, že by som tam stretla nejakého blízkeho."
Mac: "A musíš odísť?? Nemôžeš tu ostať so mnou?? Ja to bez teba neprežijem. Potrebujem aby si bola pri mne."
Wendy: "Nemusím odísť ale ja chcem. Veď po mesiaci prídem."
Mac: "To mám mesiac prežiť bez teba?? Ja to nedám."
Wendy: "Ale dáš. Neboj sa. Budeme si aspoň volať."
Mac: "A čo škola??"
Wendy: "Veď aj tak chodím na tú istú školu ako ty. Budem sa učiť zo Slovenska a potom si prídem napísať testy."
Mac: "Aha. Vidím že si už pevne rozhodnutá. Zaplatím ti hotel na mesiac."
Wendy: "Nechcem aby si mi niečo platil. Zaplatím si to zo svojich úspor. Mám našetrených okolo 2500€. To bude stačiť."
Mac: "Dobre." Zo slzami v očiach som ju objal.
Wendy: "Idem to oznámiť dole."
Mac: "Idem s tebou."
Wendy: "Kjell, Gerd Anne chcela by som sa vám poďakovať za to, že som mohla u vás dočasne bývať. Odchádzam na mesiac späť na Slovensko."
Kjell: "Za malo ale prečo?"
Wendy: "Mám na to svoje dôvody."
Anne: "A kedy odchádzaš??"
Wendy: "Keďže mi Mac ponúkol vaše súkromné lietadlo tak v utorok. Idem si vybaviť ubytovanie na hoteli."
Wendy si vybavuje na mesiac ubytovanie na Slovensku. Som z toho úplne mimo. Neviem čo mám robiť. Slzy mi pomaly stekajú po tvári. A moje srdce sa pomaly láme na maličké kúsky.

Done..Ďalšia kapitola je vonku!! Dúfam že sa vám to páči..❤️Tak čo?? Bude Sarah s Martinusom?? Rozíde sa nakoniec Wendy s Marcusom?? A čo Melissa?? Píšte mi názory do komentárov 💚💚🙏🏻