Prológ...

115 6 0
                                    

Žena kráčala tmavou uličkou, ktorú jej osvetľoval iba svit mesiaca. Kráčala rovno a ani raz sa neobzrela. Spoločnosť jej robili iba tiene, v ktorých sa sem tam mihol potkan, miznúci za najbližším smetiakom. Ale ani to ju nerozrusilo natoľko, aby zastavila a poriadne sa poobzerala vôkol seba. Mala svoj cieľ, ktorý chcela za každú cenu dosiahnuť. A nikto jej v tom nezabráni. A obyčajní smrteľníci už vôbec nie. Nebála sa zlodejov ani kriminálnikov, ktoré križovali tmavé ulice New Yorku a trpezlivo vyčkávali na svoje obete. Tie boli buď veľmi hlúpe alebo veľmi odvážne. Niekedy oboje. Cez husté blonďavé vlasy mala prehodenú kapucňou tenkého béžového kabáta a vôbec nezapadala do prostredia tmavých New Yorských uličiek.

„Artemis," prehovoril za ňou známy ženský hlas. Zastala a zhlboka sa nadýchla.

„Nyx," odvetila, stále otočená chrbtom k žene.
Vedela, že to Zeus čoskoro zistí a niekoho za ňou pošle, ale vôbec nečakala, že to bude práve Nyx. Myslela si, že to bude najskôr jej brat, Apolón, ktorý jej už celé mesiace dohováral, aby zbytočne neriskovala. Aby neprišla o to najcennejšie, čo na tomto svete má. Ale Zeus sa zrejme dozvedel aj to, že Apolón zlyhal.

„Kto mu to povedal?" opýtala sa Artemis a otočila sa tvárou k Nyx.

„Apolón."

Artemis skoro zabudla dýchať. Jej vlastný brat ju zradil.

„Artemis, je to nebezpečné. Pre ňu a aj pre teba," chlácholila ju Nyx, „Chce ťa len chrániť."

„Ja len... Len chcem vidieť svoju dcéru. Čo je na tom nepochopiteľné?" opýtala sa. Bola zúfalá. Jej jediné dieťa...

„Ak za ňou budeš chodiť, fúrie a iné bytosti z nášho sveta ju rýchlo nájdu. Budú jej chcieť ublížiť. Musíš ju nechať ísť," dohovárala jej Nyx.

„Nevzdám sa jej," trvala na svojom Artemis a nesúhlasne krútila hlavou,
„Neprinúti ma, aby som sa vzdala svojho dieťaťa. Aj keď je to môj otec... Ja sa jej nevzdám, Nyx."

„Nikto to od teba ani nežiada, Artemis. A nikdy ani nebude, to ti sľubujem. Počkaj kým vyrastie a pôjde na ostrov. Dovtedy na ňu budeš dávať pozor z diaľky. Presne ako my ostatní," Nyx sa usmiala a Artemis si povzdychla.

„Dobre, ale chcem ju ešte vidieť. Naposledy."

„Dobre," Nyx prikývla a obe bohyne zmizli v tieňoch noci...

Polovičná Krv - Prebudenie [POZASTAVENÉ]Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt