Polovičná Krv - Prebudenie [POZASTAVENÉ]

9. Kapitola - Ako vzniká svár...

Po Samových slovách zavládlo v miestnosti hrobové ticho. Ale len na pár sekúnd.

„Takže dcéra Artemis, áno?" skonštatovala som a Sam prikývol.

„Presne tak. Aj Olymp bol touto informáciou šokovaný. Dosť dlho si bola senzáciou číslom jedna."

„O tom nepochybujem," zamrmlala som. Práve som sa snažila zmieriť s tým, že som dcérou bohyňe. Bolo to dosť ťažké, keďže sa nado mnou neustále vznášal mrak pochybností. Moja matka je bohyňa. Zrejme ešte nejaký čas budem hrať úlohu neveriaceho Tomáša.

„Hm... Čo bude teraz?" opýtala som sa. V mojom hlase jasne zaznieval skepticizmus.

„Tak teraz sa pôjdete najesť a potom ubytovať. Nejaký čas tu s nami pobudnete. Ak sa chcete vrátiť do svojho sveta, musíte prejsť výcvikom. Ten trvá štyri týždne," vysvetlil nám Sam.

„A potom sa budeme môcť vrátiť domov? Natrvalo?" opýtala sa Melody. Ja, Lily a Parker sme zatajili dych. Musím skonštatovať, že ako potápač by som stála za nič, naozaj. Teda ak by som sa potápala bez kyslíkovej bomby, prirodzene.

„Obávam sa, že nie," smutne sa usmial Sam. Všetky sme sa pohli v spoločnom nádychu.

„Takže príležitostné návštevy. Jedna noha tam a druhá späť," skonštatovala Lily a Sam prikývol.

„A čo naše rodiny? Všimnú si, že sme zmizli. Budú nás hľadať," vložila sa do toho už aj Parker a založila si ruky na prsiach.

„Nie, nebudú. Vaši rodičia sú presvedčení, že ste na internáte. Alebo tam aspoň momentálne smerujete."

„A môj otec Vám to uveril, áno?" opýtala som sa pochybovačne. Čo sa týkalo mojej školy a budúcnosti, vždy som všetko najprv konzultovala s otcom a Rachel. Až potom som konala. Viem si živo predstaviť výraz tváre môjho otca, keď mu neznámy muž oznámil fakt, že som sa rozhodla prestúpiť na inú školu a odísť na internát. Do iného mesta. Mala som sto chutí rozosmiať sa. Nie je žiadna šanca, že mu to môj otec uveril.

„Bolo to ťažké, naozaj ťažké," pripustil Sam nakoniec a ja som sa usmiala. Na môjho otca je jednoducho vždy spoľah.

„Ale podarilo sa," povedal nakoniec Sam a môj úsmev pohasol, „Keď sme mu emailom poslali našu brožúrku, hneď s ním bola rozumnejšia reč."

Sánka mi klesla až na zem. Šokovane som na neho hľadela a nevedela, čo mu na toto mám povedať.

„Takže," vyplnil ticho Parkerin hlas, „Vy máte brožúrku školy, ktorá neexistuje. A doteraz Vám na to nikto neprišiel?" opýtala sa.

„Nie, Parker, neprišiel. A vďačíme za to najmä kúzlam. Za toto a mnoho iného," dodal a kútikom oka sa zadíval na hodinky, „Pre dnešok už bolo otázok a odpovedí viac než dosť. Cesta bola dlhá a vy musíte byť poriadne hladné. Judy, vezmi ich do jedálne a ukáž im, kde budú oddnes bývať. Vidíme sa zajtra ráno, dámy," zamával nám, skôr než sa za nami nadobro zavreli dvere.

♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️

Chatka, ktorú nám Judy ešte v ten večer ukázala, nebola veľká, ale pre nás štyri bohato stačila.

„Nech sa páči," otvorila dvere a podala Lily kľúče, „Zajtra ráno vás prídem vyzdvihnúť. Dobrú noc," usmiala sa a odišla preč. Vošli sme do chatky a začali sa obzerať okolo seba. Nakoniec sme sa rozdelili a rozhodli sa preskúmať všetky miestnosti, ktoré sa vnútri nachádzali.

„Každá z nás má vlastnú kúpeľňu," vyhŕkla neveriacky Parker, „Je síce malá, ale nachádza sa v každej jednej izbe, rozumiete tomu?"

„Je tu aj obývačka, kuchyňa a jedáleň," dodala Melody a podišla k stene, ktorá slúžila od stropu až po podlahu ako regál na knihy. Tá sa nachádzala v obývačke a zaberala celú jednu stenu. Bolo to fascinujúce.

„Som plná. Asi za chvíľu prasknem," zamrmlala Lily a chytila sa za brucho, aby potvrdila svoje slová, „Chce to teplý kúpeľ a dlhý spánok. Neviem sa dočkať, kedy zo seba zmyjem dnešný večer a tieto handry hodím do koša."

„Vitaj v mojom svete," zamrmlala som a zamierila do izby, ktorá sa nachádzala úplne vzadu a bol z nej nádherný výhľad na more. Okno tam bolo obrovské, „Beriem si zadnú izbu," zakričala som a zavrela za sebou dvere. Chrbtom som sa o ne oprela a zhlboka sa nadýchla. Myseľ mi nechcene zaplavili spomienky na dnešný večer. Rukou som sa automaticky chytila za hrdlo. Spomienky boli ešte stále živé a plné bolesti. Odlepila som sa od dverí a vošla do malej kúpeľňe. Lily mala pravdu. Horúca sprcha a dlhý spánok je naozaj to, čo práve potrebujem...

♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️

Dôkaz, že sa včerajší večer naozaj odohral, ležal od včerajšieho včera na dne odpadkového koša. Hneď ako som započula tiché "buch" a zašuchotanie vreca na odpadky, uľavilo sa mi. Spánok prišiel takmer okamžite. Ani som si neuvedomovala aká som bola v skutočnosti unavená, kým som si neľahla do postele. Vyčerpanie spravilo svoje a tak som sa nemusela báť nočných môr, v ktorých ma niekto škrtí alebo ma prípadne naháňa či bodá nožom. V tomto prípade mečom. Ráno som sa zobudila svieža a oddýchnutá. Ani sa mi nechcelo vstať z postele. Žiaľ, to by som nemusela zdieľať túto chatku práve s Lily, Parker a Melody, ktoré mi neskôr vpadli do izby.

„Si v poriadku?" prehovorila ako prvá Melody.

„Aha, čo ti nesiem, Astrid. Raňajky. Nie som úžasná kamaráta?" pokračovala Lily.

„Asi budeš potrebovať nejakú šatku," skonštatovala Parker, ktorá vošla do mojej izby ako posledná. Všetky tri sa posadili na posteľ a skúmavo si ma obzerali.

„Dobré ráno," prehovorila som a posadila sa, „Mám sa fajn. Vďaka, Lily. A len tak mimochodom, všetky ste úžasné. Ďakujem, Parker, bez teba by som na to určite neprišla," vysypala som zo seba na jeden nádych a usmiala sa, „Je to od vás naozaj milé, ale... Nepreháňate to trošku?"

„Možno len trošičku. Ale včera sme sa naozaj vydesili, Astrid. To nám nemôžeš zazlievať," zamračila sa Lily a položila tácku plnú jedla, priamo na moje kolená, „A teraz jedz, za chvíľku pre nás príde Judy," oznámila mi a ja som začala poslušne jesť. Veď motto kráľov znie, keď ti dávajú tak ber a keď ta bijú utekaj, no nie?

♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️

„Čože?!" skríkla som zarovno s Dwaynom. Vlastne, ja som skríkla, on to skôr vyhŕkol. Sam sa spokojne usmial. Už teraz som ho neznášala. Škodoradostný bastard.

„Dwayne bude tvôj trenér, Astrid," zopakoval pomaly Sam. Dnešok začal tak krásne. Ale nie, Sam to jednoducho musel pokaziť a nenechať dnešok aj krásne skončiť. Prečo nie Judy? Bloom? Či Zachary? Ktokoľvek? Prečo to musí byť Dwayne? Viem, nepoznala som ho dlho a nemala som ho právo súdiť, ale to ako sa správal doteraz, mi bohato stačilo. Na celý život.

„Dwayne," otočil sa tentoraz na menovaného a uškrnul sa, „budeš trénovať Astrid."

Ak chce Sam potrestať Dwayna, pokojne môže, nikto netvrdí, že nie, ale prečo musím trpieť aj ja?