Polovičná Krv - Prebudenie [POZASTAVENÉ]

3. Kapitola - Bar u "Zlostných" žien - 2. Časť ...

Po rannom behaní, bežnej rutine v škole a nakoniec dvojhodinovej smene v kaviarni, sme sa všetky štyri stretli u nás na byte a sediac na nepohodlnom gauči, sledovali náhodný seriál idúci v telke.

„Práve nám došli čipsy," oznámila nám Lily, keď zo sklenenej misky na stole vzala posledný lupienok. Ani jedna z nás tomu nevenovala pozornosť a ďalej upierala zrak na televíziu.

„Kto mal ísť dnes nakupovať?" opýtala sa Lily, keď jej ani po chvíli nikto nevenoval žiadnu pozornosť.

„Ty," prehlásili sme zborovo, „Ale ako zvyčajne, si na to zabudla," dodala Parker.

„To už je tretíkrát za tento mesiac, Lily. Z čoho plánuješ zajtra variť? Z múky a mlieka?" opýtala som sa a venovala jej spýtavý pohľad.

„Mali by tam ešte byť nejaké cestoviny," poznamenala a na chvíľu sa zamyslela, „Špagety," povedala nakoniec a naširoko sa usmiala.

„Zasa?" vložila sa do toho už aj Melody, ktorá nás doteraz bravúrne ignorovala. Konečne odtrhla zrak od telky a zadívala sa na Lily.

„Vždy keď varíš ty, tak máme špagety. Už mi to ide hore krkom."

„Vitaj na palube Čiernej Perly, sestra. Práve sa chystáme odplávať z tohto hrozného prístavu, menom Lily. Našťastie máme voľné jedno kupé, pridáš sa k nám?" zasmiala sa Parker a Lily sa zamračila.

„A čo mašličky so sýrovou omáčkou?" navrhla a zopla ruky ako pri modlitbe. Dívala sa pri tom na mňa.

„Sýrová omáčka je skvelý úplatok, ale každá jedna z nás, je v tejto chvíli proti korupcii. Prepáč, Lily, zajtra ráno ideš do obchodu," vyhlásila som a kým Melody a Parker radostne zvýskli na znak víťazstva, Lily si iba povzdychla a zaborila sa hlbšie do gauča a splynula s ním.

„Neber to tak tragicky, aspoň rozšíriš svoje kulinárske umenie," snažila sa ju potešiť Melody, ale dotyčná len prekrútila očami.

„Fajn, pochopila som, spokojné? Žiadne cestoviny. A len tak mimochodom, je piatok. Piatok večer a my sedíme na starom, veľmi nepohodlnom gauči, sledujúc nejaký tuctový seriál. Všimla si to niektorá z vás? Nie," vyhlásila a prudko sa posadila.

„Sme vyčerpané," dodala Melody a ja som súhlasne prikývla. Parker párkrát zaklipkala viečkami, akoby sa preberala z driemot. Ak by bola kreslenou postavičkou v nejakej animovanej rozprávke, nad hlavou by sa jej určite objavila žiarovka.

„To nie," povedala napokon a smutne sa na mňa pozrela, „Astrid, ja nemôžem sedieť doma a ty to veľmi dobre vieš. Práve teraz by som sa mala flákať po vonku a užívať si žvot. A namiesto toho sedím doma vo vyťahaných teplákoch a potrhanom žltom tričku, sledujem seriál a bojujem o lepší sobotňajší obed. Kedy som tak náhle zostarla?"
Len som sa na ňu dívala a ústa som mala pootvorené v nemom úžase. Netušila som, čo jej mám povedať, aj keď som veľmi dobre vedela, čo konkrétne chce počuť. Ale ja som to nechcela povedať. A ani Melody nechcela aby som to povedala nahlas, súdiac podľa zúfalého výrazu, ktorý sa jej náhle usadil na tvári.

„To je príjemná zmena, že?" opýtala som sa a natiahla som sa po diaľkovom ovládači. Chcela som zvýšiť hlasitosť televízie a dúfať v to, že ďalšie Parkerine slová zaniknú v úvodnej pesničke seriálu, práve prebiehajúceho v televízií. Nanešťastie ma Lily predbehla a diaľkový ovládač sa ocitol v jej rukách. Obviňujúco som sa na ňu pozrela. Lily mi pohľad opätovala a žmurkla na mňa. V ústach som pocítila horkú pachuť zrady. Vážne ma moja priateľka momentálne zradila? Alebo mi len čítala myšlienky a chcela mi pomôcť uskutočniť môj plán? Nie, nechcela. Utvrdila ma v tom čierna obrazovka a hrobové ticho, ktoré nastalo v obývačke. Doslova som cítila dýku zapichnutú v mojom chrbte. Melody, ktorá doteraz ležala vedľa mňa sa posadila.