Polovičná Krv - Prebudenie [POZASTAVENÉ]

6. Kapitola - Zachránili nás deti bohov!

Nebola som najlepší plavec, no v mojom sne, som mohla konkurovať olympijským plavcom. Voda bola príjemne teplá a ja som sa nechala unášať vlnami, vystavujúc svoju tvár slnku a chytajúc bronz, spoločne s vitamínom D. Moment... Vlny? Slnečné lúče? Príjemné teplo? Otvorila som oči a rýchlo zaklipkala viečkami. Naozaj som poskakovala a na tvár mi skutočne dopadli slnečné lúče. Lenže túto rozprávkovú chvíľu prekazila ostrá bolesť hlavy, ktorá ma prinútila znova zatvoriť oči.

„Astrid, si hore?" ozvalo sa a ja som opatrne nadvihla viečka.

„Vďaka bohom, konečne si hore."

Postava, ktorej patril hlas sa ku mne pomaly približovala a slnečné lúče okolo nej vytvárali gloriolu, presne ako u anjelov. Myšlienka na to, že som umrela a ocitla sa v nebi, bola vylúčená. Na nebo to tu bolo až príliš bolestivé. Ale bola som ochotná uveriť v to, že sa nachádzam v pekle a môj strážny anjel je tu spolu so mnou. Bolo od neho pekné, že ma nechcel opustiť... Po chvíli sa mi podarilo zaostriť na osobu pred sebou a namiesto anjela som v ňom spoznala Melody. Usmievala a v očiach sa jej zračila úľava.

„Ako sa cítiš?" opýtala sa ma a posadila sa vedľa mňa.

„Asi umieram. Hlava mi ide prasknúť od
bolesti," posťažovala som sa jej.

„Za chvíľu to určite prejde," ubezpečovala ma, ale ja som si tým nebola celkom istá.

„Zachary spomínal, že ti po tom možno bude trocha nevoľno. Buď od žalúdka, alebo..." nedopovedala, pretože som jej skočila do reči.

„Zachary? Aký Zachary? A kde to vlastne som? Čo sa stalo?" chrlila som jednu otázku za druhou a obzrela sa okolo seba, „Moment... Ja som na lodi?! Kde je Lily a Parker? Sú v poriadku?"
Melody sa zasmiala. Mne však do smiechu veľmi nebolo.

„No... Áno, si," smiala sa, „Lily a Parker sú v poriadku. Práve sa rozprávajú so Zacharym a ostatnými," odpovedala mi, vyhýbajúc sa ostatným otázkam.

„Melody... Ty mi niečo tajíš, že?" prižmúrila som oči.

„Nemám veľmi čo, Astrid. Ani ja neviem všetko, čo by som pre pokoj svojej duše chcela vedieť. Nechceli nám nič povedať, pokiaľ sa nezobudíš," vysvetlila mi a ja som sa zamračila.

„Chceš si ešte posedieť?"

Nesúhlasne som pokrútila hlavou.

„Nie, chcem ísť za Parker a Lily. A tiež za tým Zacharym, nech už je to ktokoľvek," požiadala som ju a ona chápavo prikývla, vedúc ma na prednú palubu...

♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️ ♦️

„Astrid!" vykríkla Parker a s Lily za pätami sa ku mne rozbehla.

„Ako sa cítiš?" opatrne ma objala a obzrela si ma od hlavy až k päty.

„Bolí ma hlava a každý sval v tele, ale inak som v poriadku," povedala som presne vo chvíli, keď Lily odstrčila Parker bokom a stiahla si ma do svojho medvedieho objatia.

„Dúfam, že mi to odpustíš, Astrid, ale bola si ako nepríčetná. Trebalo ťa spacifikovať. Za iných okolností by som sa za teba aj pobila, veď ma poznáš," pustila ma a o krok odo mňa odstúpila, usmievajúc sa od ucha k uchu.

„A ty zas poznáš mňa, Lily," pristúpila som bližšie k nej a šepla, „Ešte sme spolu neskončili. Za tú zradu mi draho zaplatíš."

Lily sa nasilu rozosmiala a potľapkala ma po pleci.

„Som taká šťastná, že si to zase ty," pokračovala a čo najrýchlejšie odo mňa odstúpila, udržiavajúc medzi nami úctyhodnú vzdialenosť. 

„Ty musíš byť Astrid," ozvalo sa spoza mňa a ja som sa otočila. Za mnou stál vysoký mladík s blond vlasmi a svetlo-hnedými očami. Zamračila som sa a premerala si ho pohľadom.

„Astrid, to je Zachary," prerušil moje tiché skúmanie - alebo skôr neslušné zízanie - Melodyn hlas. Až v tej chvíli som si uvedomila, že okrem nás piatich sa tu nachádzajú ďalší traja ľudia. Aká veľká je táto loď?!

„Stačí Zach. Teší ma, Astrid," podal mi ruku. Len som na ňu nemo zízala.

„Odpovede," povedala som len a nespúšťala zrak zo Zacharyho. Zach sa nervózne zasmial a mňa zozadu schmatol pár cudzích rúk, ktoré som rozhodne nečakala.

„No, no. Ešte sme sa poriadne nepredstavili," zašvitoril veselý dievčenský hlas. O pár sekúnd som už sedela na sedačke hneď vedľa železného zábradlia a v ruke držala pohár.

„Dala by si si pomarančový, alebo jablkový džús? Odporúčam ten jablkový," hnedovlasé dievča veselo pokračovalo vo svojom monológu a odmietalo ma pustiť k slovu.

„No ták, úsmev. Tu vám nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Voláš sa Astrid, že? Je to veľmi pekné meno. Priznám sa, že ti ho trochu závidím, naozaj. Ja sa volám Judy," schmatla moju ruku a potriasla ňou. Niekoho mi pripomínala. Žeby... Zajaca? Nevolal sa náhodou, čírou náhodou, zajac v jednej rozprávke, Judy? A nebol až prehnane energický? Nevzpierala som sa. Iba som sa na ňu v šoku dívala. Aj som zabudla na to, že nemám rada, keď mi cudzí ľudia narúšajú môj intímny priestor a dotýkajú sa ma.

„Judy, to by stačilo. Fúria ju nezabila, ale tvoja energia, by to rozhodne dokázala," ukončil to Zachary a odtiahol ju odo mňa.

„Kto, do čerta, ste?" vypadlo zo mňa, dívajúc sa na nich.

„Ešte nepoznáš ostatných," Zachary znova odignoroval moju otázku a ja som sa zamračila.

„Toto je Bloom," ukázal na čiernovlásku s modrými očami, ktorá mi venovala srdečný úsmev a potom pristúpil k vysokému blondiakovi. Ten sa naplno venoval riadeniu lode.

„A toto je Dwayne. Myslím si, že si ho určite pamätáš," usmial sa Zachary a mne skoro spadla sánka. On?! Dotyčný sa pootočil a obzrel si ma.

„Nečakal som, že sa z teba vykľuje taká suchárka. Ako hysterku som ťa mal radšej," uškrnul sa.

„Kto ste?" znova som sa opýtala. Už som si pripadala ako papagáj. Stále som sa pýtala to isté a nič. Papagáj za to dostane aspoň keks. Ale ja som mala prázdne ruky. A aj žalúdok.

„Povedali ste, že keď sa Astrid zobudí, poviete nám pravdu," vložila sa do toho Parker a posadila sa vedľa mňa.

„Nosíte zbrane, vlastníte loď..."

„Och, nie. Tá je požičaná," skočila jej do reči Judy. Pohár, ktorý som stále držala v ruke, naplnila priehľadná tekutina.

„Tak zbrane. Meče, dýky a ako bolo to tretie?"

„Katana. Je to súčasť mojej kultúry," prehovorila Bloom.

„To je veľmi pekné, ale stále to nevysvetľuje, kto vlastne ste," zavrčala som.

„Sme deti bohov. Presnejšie gréckych bohov," ujala sa slova Judy, „Ja som dcérou boha Apolóna, Bloom je dcérou bohyne Iris, Zachary je syn boha Morfeusa a Dwayne je synom boha Áresa. A vy... Vy ste tiež ako my. Polobohovia. Preto po vás tie fúrie išli. Ale našťastie sme vás včas zachránili a preto máte tú česť, ísť s nami na ostrov polobohov. Tadá!"

Za sebou som začula dutý zvuk a pomaly sa otočila. Melody ležala na zemi. Lily zhíkla a rozbehla sa k nej. Povzdychla som si.

„Nemáte tu niečo tvrdšie ako džús, alebo vodu? Lebo za triezva vám to neuverím."