Polovičná Krv - Prebudenie [POZASTAVENÉ]

11. Kapitola - Winter...

Ako som neskôr na vlastnej koži pocítila, Winter rozhodne nepatrila medzi najobľúbenejších polobohov na ostrove. Bolo to hlavne vďaka tomu, že jej matka bola bohyňa Eris. Bohyňa sváru.

„Títo polobohovia sú strašní pokrytci, naozaj. No, aspoň niektorí z nich. Akoby práve ich rodičia boli dokonalí. Priznajme si to, žiaden z našich božských rodičov, by cenu za dokonalého rodiča nedostal. Pekne si sedia na hore Olymp a sem tam zídu dole k nám, obyčajným smrteľníkom. O pár mesiacov sa objaví ďalší poloboh a oni sa tvária, že sa nič nestalo," mykla plecami, „Že nehody sa jednoducho stávajú. Rozhodne si ich nebudem brať ako svoj rodičovský vzor."

„Tak to teda nie," skonštatujem sucho a pokračujem v jedení.

„Pozri," kývne hlavou k stolu, ktorý stojí úplne na kraji jedálne. Pri stole sedí chalan, úplne sám. Čierne dlhšie vlasy mu padajú do očí a tak nedokážem rozoznať farbu jeho očí.

„To je Tyler Hook, syn boha Hádesa. Je tak trochu samotár. Povedala by som, že povahu má presne ako jeho otec. No, niežeby som jeho otca už stretla. Dúfam, že to tak skoro nebude. Ideme ďalej. V strede je stôl pre populárnych. Pre tých dokonalých. Vyhýbaj sa mu. Sedia tam väčšinou deti bohyne Afrodity, Atény alebo boha Áresa. Máme tu aj dcéru boha Zeusa a syna boha Poseidona. Určite sa s nimi neskôr zoznámiš. Tu ich totiž pozná každý, sú to naše hviezdy," pokrivene sa usmeje, „Tiež sedávajú pri tom stole. Pri stole vedľa sedávajú deti bohyne Afrodity. Tie sú trocha iné. Nie sú také namyslené ako ich nevlastné sestry od vedľa. V podstate sa deti bohyne Afrodity a Atény, ešte sami členia na skupiny. Normálne a... Nenormálne? To je fuk. Potom tu máme dcéry bohyne Hékaté, Iris, deti boha Apolóna, dcéru bohyne Persefóny, dcéru bohyne Nyx, deti boha Morfeusa a kopec iných," vymenúvala na prstoch.

„Moment, dcéru bohyne Persefóny?" stopla som ju a spýtavo nadvihla jedno obočie.

„Tak sa zdá, že aj Persefóna si potrebuje raz za čas vyhodiť z kopýtka. Byť manželkou boha Podsvetia, je asi dosť náročné," uškrnula sa.

„Koľko je vlastne na ostrove polobohov?" nedalo mi.

„Hmm," zamyslela sa, „Veľa, je nás tu dosť. A to ešte zďaleka nie sme všetci. Existujú aj iné ostrovy."

„Koľko?"

Keď sa Winter chystala odpovedať, prerušil ju dievčenský hlas.

„Ahoj, Winter."

Hneď nato sa posadilo vedľa menovanej a zapichlo do mňa pohľad svojich svetlo-modrých očí. Desivých očí. Mimoriadne desivých.

„Ahoj, Trish," usmiala sa Winter, „Astrid, toto je Beatrice, moja najlepšia priateľka a dcéra bohyne Khióne. Trish, toto je Astrid. Je tu nová. A jej matka je bohyňa Artemis," dodala a Beatrice ku mne cez stôl natiahla ruku.

„Teší ma, Astrid. Pokojne ma volaj Triseh," usmiala sa a jej tvrdý pohľad povolil. Konečne som sa mohla nadýchnuť. Opatrne som jej potriasla rukou.

„Nie si náhodou chorá? Máš strašne studenú ruku," zamrmlala som a pošúchala si dlane. Na chvíľu som mala pocit, akoby som mrzla. Winter sa zasmiala.

„Jej matka je bohyňa zimy. Trish bola taká studená odkedy si pamätám. Ale keď je na ostrove príliš horúco, je fajn ju mať blízko," uškrnula sa, „V tomto jej fakt závidím."

Trish prekrútila očami a zamerala svoju pozornosť späť na mňa.

„Si tu žhavá novinka, Astrid. Jediné dieťa bohyne Artemis. Počula som, že si sem neprišla sama."

„Priviedli ma sem spoločne s mojimi priateľkami. Parker, Lily a Melody," súhlasne som prikývla, „Predpokladám, že ty tiež nemáš nevlastných súrodencov, Trish."

Súhlasne prikývla.

„Winter má nevlastného brata. Je na druhom ostrove. Nedokážem si predstaviť, ako by to tu vyzeralo, keby po ostrove pobehovali dve deti bohyne sváru. Nič v zlom, ale sama dokážeš napáchať škody až až," pozrela na Winter, ktorá sa naďalej spokojne usmievala.

„Mám to v krvi," vyhlásila hrdo.

„Ako ste sa vlastne vy dve našli?" ukázala na mňa a na svoju najlepšiu priateľku.

„Tak to sa teraz podrž, Trish. Ešte dobre, že sedíš, inak by si padla na zadok. Od dnešného dňa ju trénujem. No, nie úplne od dnešného dňa, začíname totiž až zajtra ráno, ale aj tak. Vyfúkla som ju Dwaynovi," radostne zvýskla a Trish šokovane padla sánka. Udivene sa na mňa zadívala.

„Trénoval ťa Dwayne? Ten Dwayne?" opýtala sa. Prikývla som.

„Pobehuje ich tu snáď ešte viac?" opýtala som sa a spýtavo naklonila hlavu nabok, „Prosím povedz, že nie."

„Nie. Máme tu len jeho," potvrdila Winter. Trish sa zasmiala.

„Čo je na ňom vlastne také úžasné?" zavrčala som, „Je to obyčajný blonďavý idiot a egoista."

„To je veľmi dobrá otázka," pochválila ma Trish, „Buďme k sebe úprimný. Je pekný, vysoký a svalnatý. Tak akurát, nie príliš. Je jedným z najlepších bojovníkov na ostrove a taktiež istý čas chodil s Faith," stíšila hlas do šepotu a ja som sa nechápavo zamračila. Kto je do čerta, Faith?

„Faith je dcéra boha Zeusa," vysvetlila mi Winter. Tiež šepkala.

„Bol to dosť turbulentný vzťah. Raz boli hore a potom zasa dole. Prišli spolu na ostrov, keď mali pätnásť. O rok nato sa dali dokopy. A teraz je to už rok a pol, čo sa rozišli. Boli spolu presne šesť rokov."

„Koho to tu ohovárate?" ozval sa mi za chrbtom pobavený chlapčenský hlas a ja som sa prudko otočila. Za mnou stál vysoký mladík s hnedými vlasmi a tmavo-modrými očami, ktoré mi pripomínali oceán. Uškŕňal sa od ucha k uchu a díval sa priamo na Winter. Tá pretočila očami.

„Pre Eris, Alexander, skoro som z teba dostala infarkt. To chceš?" pohoršene si ho obzrela a Alexander sa zasmial.

„Pokojne ma môžeš volať Alex, Winter. Poznáme sa už roky."

Dotyčná si odfrkla a pohodlia vlasmi.

„Viac sa mi páči Alexander, Alexander."

„Ako myslíš, Wi. A kto je toto malé dievčatko?" pozrel sa priamo na mňa a ja som sa zamračila.

„Nie som žiadne malé dievčatko," štekla som na neho a znova si ho pozorne obzrela. Alexander sa potichu zasmial.

„Rozumiem. Ospravedlňujem sa. Smiem vedieť Vaše ctené meno? Madam?" dodal a ja som naštvane zavrčala.

„Astrid. Volám sa Astrid."

„Pekné meno. Ja som Alex. Myslím si, že Winter ti už o mne určite niečo povedala," pozrel sa priamo na menovanú. Tá ho ignorovala a obzerala si svoje nechty.

„Nie, nepovedala. Ale typnem si, kto asi si. Si Poseidónov syn."